Operácia Overlord

Vylodenie v Normandii - Operácia Overlord
 
Úvod
Cieľom môjho projektu je stručne charakterizovať jednu významnú udalosť druhej svetovej vojny - vylodenie spojencov v Normandii. V roku 2004 si celá Európa pripomenula a oslávila 60. výročie tejto udalosti. Túto tému som si zvolil pretože sa zaujímam o históriu a v rámci nej hlavne dôležité vojenské udalosti, ktoré významne ovplyvnili dejiny Európy. Taktiež ma zaujímajú zbrane a vojenské vybavenie, ktoré vtedajšie armády používali. Postupy a stratégie, ktoré zohrali dôležitú úlohu vo vojnách.

Určenie termínu
V máji v roku 1943 padlo rozhodnutie, že ďalší front, konkrétne vo Francúzsku, bude otvorený v máji v roku 1944. Sovietsky zväz naliehal a zdôrazňoval nutnosť útoku na Nemecko z viacerých smerov, aby sa odľahčilo Sovietom, ktorý už dva roky bojujú s nemeckými okupantmi za cenu vysokých obetí. Májový termín nebol dodržaný, vzhľadom na problémy s prípravou inváznych člnov a zostavovaní inváznej flotily. 17. mája bol Dwightom D. Eisenhoverom, vrchným veliteľom spojeneckých expedičných jednotiek, ustanovený dátum 5. júna 1944 ako finálny termín pre inváziu.

S blížiacim sa dátumom invázie sa začalo zhoršovať počasie, ktoré by znemožnilo vzdušné výsadky a znepríjemnilo cestovanie po mori. Po debate medzi Eisenhoverom a jeho podriadenými bolo rozhodnuté o 24 hodinovom odklade, čo znamenalo aj odvolanie niekoľkých lodí, ktoré už boli na mori.

Ráno 5. júna 1944 Eisenhover, uistený o lepšiacom sa počasí,  súhlasil so zahájením invázie. Počas nasledujúcich hodín začala armáda 3.000 inváznych člnov, 2.500 ďalších lodí  a 500 bojových plavidiel opúšťať prístavy v južnom Anglicku a vydala sa k svojmu cieľu, pobrežiu Normandie. V noci odštartovalo 822 nákladných lietadiel s parašutistami. Bola to len drobná časť 13.000 lietadiel, ktoré sa mali zúčastniť boja dňa D.
 
Pristátie
Vzdušný výsadok bol aj napriek stratám úspechom. Americké (82.a 101.) výsadkové divízie pristáli na poloostrove Cotentin a prekonali odpor nepriateľa. Stratili mnoho mužov, ale dosiahli svoje ciele. Jednotky britskej 6. výsadkovej divízie mali trochu jednoduchšie pristanie a podarilo sa im zaistiť kľúčové mosty cez Caenský kanál a rieku Ornu. Keď jednotky prepravované po mori začali 6.júna ráno pristávať, Briti a Kanaďania sa na plážach s názvami Gold, Juno a Sword, stretli  len z ľahkým odporom. Rovnako ako Američania na pláži Utah. Ich kolegovia na pláži Omaha ale nemali také šťastie, stretli sa z dobre opevnenými jednotkami nemeckej 352. divízie, ktorá im pripravila krvavé uvítanie a v prvých hodinách hrozilo že vylodenie na tomto úseku skončí neúspechom. Napriek všetkému sa počas dňa podarilo obranu prelomiť a aj z pláže Omaha začali jednotky prenikať do Francúzskeho vnútrozemia.
 
Nemci
Zatiaľ čo sa na pláže Normadie valili stovky a tisíce spojeneckých vojakov a materiálu, nemecké veliteľstvo pripravovalo protiopatrenia. Hitler pôvodne odmietal uvoľniť pancierové divízie k protiútoku. Keď ale po poludní zmenil názor, prenikli časti 21. pancierovej divízie do oblasti medzi britskou 3. a kanadskou 3. divízou (pláže Sword a Juno) a prenikli skoro až k moru. Ak by sa im to podarilo, vylodenie by bolo vážne ohrozené. Statočný boj britských protitankových jednotiek na konci dňa zvrátil nebezpečný priebeh boja s Nemcami.
 
Predmostie zaistené
7. júna sa predmostie skladalo z troch oddelených sektorov- britského a kanadského medzi Caen a Bayeux, amerického- 5. zboru medzi Port-en-Bessin a Saint-Pierre-du-Mont a amerického 7.zboru západne od rieky Vire za plážou Utah. Medzeru medzi jednotkami na plážach Gold a Omaha u Port-en-Bessinu sa podarilo rýchlo uzavrieť, ale súvislé predmostie sa podarilo vytvoriť až 12. júna, v tom čase malo až 25 kilometrov do vnútrozemia. V priebehu bojov súčasne prebiehala aj príprava dvoch plávajúcich prístavov Mulberry. Vonkajší vlnolam z potopených lodí bol vytvorený  11. júna, plávajúce piliere boli 19. júna skoro na mieste keď víchrica zničila väčšinu materiálu. Väčšina dodávok bola dopravovaná priamo až na pláže.
 
Pointe du Hoc
Pointe du Hoc je útes situovaný medzi dve pristávacie zóny Američanov, formálne bol súčasťou pláže Omaha, sektor Charlie, ale stal sa cieľom samostatného útoku jednotiek Rangers, ktorí mali zdolať 30 metrové útesy s cieľom umlčať delostrelectvo na ich vrchole. Pointe du Hoc vybiehal 7 kilometrov západne od pláže Omaha a poskytoval základňu, z ktorej nemecké delá s väčším dostrelom mohli ohrozovať obe americké vyloďovacie zóny. Americká výzvedná služba odhalila päť 155mm diel na Pointe a velitelia sa rozhodli že likvidácia týchto diel je kľúčová pre osud vojakov na Omahe a Utahu. Keď sa Rangers dostali na vrchol zistili, že delá nie sú na svojich pozíciách, našli ich až 500 metrov od predpokladanej pozície. Zničili ich a aj 100 člennú jednotku nemeckých vojakov.
 
Pláž Utah
Utah bola najvýchodnejšia pláž na hranici polostrova Cotentin. Pristávacia zóna bola asi 5 kilometrov široká. V porovnaní s Omahou kde bolo opevnenie založené na opevnených pozíciách pechoty, na Utahu Nemci kontrolovali nízko položené záplavové oblasti hneď za plážami a 4 východy z týchto pláží boli bránené a smerovali do dôležitých križovatiek tejto oblasti, miest Carentan a Saint-Mére-Église. Opevnenie pozdĺž týchto východov sa skladalo prevažne z jednotlivých hniezd s automatickým zbraňami. Zhruba 3 kilometre vo vnútrozemí boli pobrežné a poľné batérie delostrelectva. Obranu tejto oblasti zaisťovali jednotky nemeckej 709., 243., 91.,
pešej divízie.

Útočné sektory pláže Utah boli označené (od západu k východu )Tare Green, Uncle Red a Victor. Hodina „H“ bola plánovaná na 6:30. Na tieto sektory mala zaútočiť americká 4. pešia divízia. Plán bol  prekonať pláž, získať kontrolu nad pobrežnými komunikáciami, spojiť sa s výsadkovými jednotkami, ktoré boli zhodené o 5 hodín skôr a pripraviť sa na útok na Cherbourg 8. pešiacky prápor mal zaútočiť ako prvý, podporovaný 32 obojživelnými tankami v prvej vlne, mali pristáť proti dobre opevnenej oblasti Les-Dunes-de-Varraville. Výsadok sa ale nepodaril hneď od začiatku, silný prúd odklonil pristávacie člny pristávacie oblasti boli zahalené dymom z predchádzajúceho bombardovania.  Najväčším problémom bola strata 3 zo 4 lodí určených k odmínovaniu priechodov. Jediné zostávajúce plavidlo viedlo invázne člny, ktoré nakoniec pristáli 1800 metrov východne od určenej oblasti, v menej bránenom sektore Victor.

Zástupca veliteľa Theodore Rososvelt ml. rýchlo rozpoznal k čomu došlo a jeho slávna veta : „Vojnu začneme teda tu !“ hovorí za všetko. Nariadil svojim jednotkám útok. O tri hodiny neskôr boli východy 1,2 a 3 zabezpečené a na obed bol naviazaný s parašutistami 101. výsadkovej divízie v okolí mesta Pouppeville. Do večera sa 4. divízia prebojovala prebojovala 6,5 kilometra do vnútrozemia a najzápadnejšie jednotky boli asi 1,5 kilometra od obranného perimetru 82. výsadkovej divízie pri meste Saint-Mére-Église. Aj keď začal útok na Utah veľkou chybou, skončil až nečakaným úspechom, ktorý prekračoval aj tie najoptimistickejšie očakávania.
 
Pláž Omaha
Omaha bola najväčší z vyloďovacích úsekov, v šírke cez 9 km medzi Port-en-Bessin na východe a ústím rieky Vire na západe. Západná tretina pláže bola zaistená trojmetrovým vlnolamom a celá bola ako a dlani z útesov na jej konci. Existovalo 5 východov, najlepším bola spevnená cesta smerom k dedine Vierville-sur-Mer. Nemci pod velením polného maršála Erwina Rommela postavili impozantné opevnenie k obrane tohto úseku pláže. Vody a pláže boli zamínované a v oblasti sa nachádzalo 12 tzv.
Wiederstandsnester, teda hniezd odporu. Množstvo ďalších bojových pozícií sa prelínalo so zákopovým systémom. Oblasť bránili tri oddiely veteránov 352. pešej divízie. Ich zbrane boli pripravené pokryť Omahu zdrvujúcou paľbou z okolitých útesov. Omaha bola smrteľnou pascou. Pláže Omahy boli inváznou oblasťou pridelenou americkej 1. armáde pod vedením generála Omara Bradleyho. Útočné sektory dostali mená (od západu na východ) Charlie, Dog (green,white,red), Easy (green, red), Fox (green a red ). Útok mal byť zahájený o 6:30 1.pešou divíziou a 116. práporom 29. pešej divízie. Pláž  bola dosť široká aby na nej mohli pristáť dve jednotky zároveň.

Ciele 1. divízie boli ambiciózne. Tak isto ako na Omahe ani tu nešlo nič podľa plánu. Špeciálne obojživelné tanky sa potopili a tak sa 116. prápor ocitol bez podpory obrnencov. Iba 2 z 29 tankov sa dostali na pláž. Okrem roty A sa žiadna  jednotka 116. práporu nevylodila tam kde mala. Silný vietor a vysoké vlny zaniesli vyloďovacie člny viac naľavo. 16. prápor vo východnej polovici dopadol trochu lepšie ale aj jeho jednotky boli premiešané. Počas výsadku nemeckí gulometníci spustili smrtonostnú paľbu medzi amerických vojakov. Tí sa snažili skrývať za každý výbežok. Zničené člny a vozidlá zablokovali prístupy a o 8:30 vyloďovanie uviazlo. Jednotkám na pláži už nebolo pomoci. Uvedomili si, že východy sa nedajú použiť lebo sú dobre bránené. Pomaly sa v malých skupinkách prebojovali k útesom. Medzitým sa priblížili torpédoborce až na hranici svojho ponoru začali priamu paľbu na nepriateľské postavenia. O 12:00 bola nemecká obrana značne oslabená a  jeden po druhom boli dobývané jednotlivé východy na pláži. Do konca dňa sa vylodilo 34.000 vojakov. Nemecká 352. divízia stratila 1200 vojakov a nemala už rezervu do ďalších bojov. Spojenci tu stratili 2400 mužov.
 
Pláž Gold
Pláž Gold bola určená ako stredná vyloďovacía zóna. Bola 8 kilometrov široká a zahrňovala pobrežné mestá La Riviere a Le Hamel. Na západnom konci pláže bol malý prístav. Oblasť bránili jednotky nemeckej 716. divízie. Mnoho Nemcov bolo v domoch pozdĺž pobrežia, s najväčšou koncentráciou v La Riviere a Le Hamel. Tieto pozície boli zraniteľné námorným delostrelectvom a leteckým bombardovaním, ale Nemci sa spoliehali na protiútok bojovej jednotky Meyer, ktorá nacvičovala rýchle presuny a bola schopná čeliť prípadnej invázii. Okrem týchto jednotiek sa na útesoch nachádzalo pozorovacie stanovište riadenia delostreleckej batérie 155 mm diel, umiestnených necelý kilometer vo vnútrozemí. Toto stanovište a aj delá samotné boli opevnené 1 meter hrubou vrstvou betónu. Pláž Gold bola pridelená britskej 2. armáde. Sektory boli pomenované (od západu na východ) Item, Jig (green,red) a King (green, red). Útok mala vykonať britská 50.pešia divízia.Ich cieľom bolo prerušiť cestu a obsadiť prístav, spojiť sa s Američanmi na pláži Omaha na západe a s Kanaďanmi na východe.

Hodina „H“ bola stanovená na 7:25. O hodinu neskôr ako pristátie Američanov pretože príliv sa pohyboval od západu na východ a prinášal viac vody pre Angličanov. Ale vietor fúkal od severozápadu a zvyšoval vodu príliš rýchlo, takže prekážky, ktoré prichystali Nemci zmizli pod vodou skôr ako sa k nim dostali britské demoličné komandá. Tieto jednotky sa dostali pod ťažkú paľbu z brehu, takže nemohli tieto prekážky dostatočne odstrániť. Keď začali pristávať výsadkové člny LCT, ktoré viezli obrnencov, 20 z nich nabehlo na mínu a utrpeli stredné a ťažké poškodenie.

Našťastie pre Britov, Nemci nemali na plážach žiadne pancierové jednotky a odpor pechoty nebol veľmi silný. Pretože väčšina oporných bodov bola zničená odstreľovaním toho rána, La riviére sa držalo do 10:00, Le Hamel padol do britských rúk popoludní. Medzitým jednotky Commandos prešli južne a prenikli na necelý kilometer od Port-en-Bessinu. Delá boli vyradené v dueli s krížnikom HMS Ajax. Večer 6. júna 50. divízia vylodila 25.000 mužov, obsadila územie 9 kilometrov do vnútrozemia, spojila sa s Kanaďanmi z pláže Juno na ľavo a dosiahla výšiny nad Port-en-Bessin. Nepodarilo sa im prerušiť cestu Caen-Bayeux ani sa spojiť s Američanmi, ktorí museli bojovať o každý meter v krvavom kúpeli nazývanom Omaha ale i napriek tomu dosiahli svojich cieľov. Divízia stratila 400 mužov.
 
Pláž Juno
Mala šírku skoro 10 kilometrov. Nachádzala sa okolo malého rybárskeho prístavu. Nachádzalo sa tu niekoľko malých osád za piesočnými dunami, ktoré si opevnili Nemci. Najväčším nebezpečenstvom pre vyloďovacie jednotky neboli prekvapivo Nemci ale podvodné útesy. Tie donútili jednotky invázie pristáť neskôr, než bolo v pláne teda až 7:45, aby demolačné jednotky mali čas oblasť vyčistiť. Oblasť bránili jednotky 352. pešej divízie. Pláž Juno bola pridelená britskej armáde a bola rozdelená do dvoch sektorov Nan (red,white,green) na východe a Mike (red, white ) na západe. Útok mala podniknúť kanadská  3. pešia divízia. Jej cieľom bolo prerušť cestu Caen-Bayeux., dobyť letisko a vytvoriť spojenie medzi britskými sektormi Gold a Sword. Prvá útočná vlna pristála o 7:55, iba o desať minút po stanovenej hodine H ale tri hodiny po optimálnom nízkom prílive. Toto oneskorenie dostalo Kanaďanov do náročnej situácie. Prekážky boli už čiastočne pod vodou a ženistom sa ich nepodarilo dostatočne odstrániť. Každý čln bol odkázaný sám na seba a míny si vyberali svoje obete. Takmer 30% vyloďovacích člnov na pláži Juno bolo zničených alebo poškodených.

Krátko po pristátí nebola nepriateľská paľba skoro žiadna, nemecké postavenie mierili skôr do vnútrozemia ako na more, ale postupom času sa im podarilo zbrane otočiť na útočníka. Počas prvých hodín bola šanca že človek bude zranený 1:1. Postup ďalej do vnútrozemia bol lepší keď sa podarilo vylodiť prvé tanky a podarilo sa dostať k ceste Caen-Bayeux. Jedna jednotka tankového práporu bola jediná, ktorej sa podarilo dosiahnuť všetky ciele určené pre den D. Večer 6. júna sa Kanaďania spojili s Britmi na pláži Gold ale sa im nepodarilo spojiť s Britmi na pláži Sword. Medzi nimi a plážou Sword vznikla 3 kilometrová medzera, čo využili jednotky nemeckej 21. pancierovej divízie, ktoré podnikli protiútok. Kanaďania utrpeli vysoké straty, 1200 mužov z 21.400, ktorý sa v deň D vylodili. Zomrel každý osemnásty.
 
Pláž Sword
Sword bola najvýchodnejšia pláž. Mala šírku 8 kilometrov, oblasť bola posiata chatami a turistickými oblasťami za pobrežnou hrádzou. Ležala tiež neďaleko mesta Caen. Sem smerovali všetky cesty, čo bolo kľúčové mesto pre obe bojujúce strany, čo sa týkalo zásobovania a strategického významu. Nemci sa opevnili v tejto oblasti relatívne ľahkou obranou, ktorá sa skladala s pobrežných prekážok a opevnených pozícíí v piesočných dunách. Hlavnou obranou ale bola batéria 75mm diel a 155mm diel. Niekoľko kilometrov vo vnútrozemí bola batérie 88mm diel schopných podporovať paľbu guľometov a mínometov umiestnených v dunách. Boli tu tiež protitankové priekopy a prekážky, míny a veľké betónové steny blokujúce ulice miest.

Pláž Sword bola pridelená britskej 2. divízii a bola rozdelená na 4 sektory (od západu na východ) Oboe, Peter, Queen a Roger. Útok bol zahájený o 7:25 spolu s britskými a francúzskymi Commandos. Cieľom útoku bolo obsadiť mesto Caen a neďaleké letisko Carpiquet. Commandos mali za úlohu obsadiť mosty cez rieku Ornu a Caenský kanál zhruba 5 kilometrov vo vnútrozemí. Mali sa spojiť s príslušníkmi 6. výsadkovej divízie, ktorá obsadila mosty v priebehu klzákového výsadku krátko po polnoci.

Pristávajúce jednotky boli vítané nie veľmi prudkou paľbou. Boli schopné účinne potlačiť hniezda odporu a o 8:00 boli už takmer vo vnútrozemí. O 13:00 dosiahli jednotky Commandos najdôležitejší cieľ, spojili sa s jednotkami držiacimi most cez rieku Ornu. Na pravej strane Briti neboli schopní sa spojiť s Kanaďanmi z pláže Juno, a o 16:00 nemecké obrnené jednotky 21. pancierovej divízie podnikli protiútok, ale 98 tankov bolo zničených protitankovými zbraňami, leteckými útokmi a spojeneckými tankami. Protiútok bol zastavený. Do konca dňa Briti vylodili celkovo 29.000 mužov a stratili 630 mužov. Nemecké straty boli výrazne vyššie, mnoho Nemcov bolo zajatých. Nepodarilo sa dosiahnuť veľmi optimistický cieľ lebo mesto Caen a letisko Carpiquet bolo stále 5 kilometrov vzdialené.
   
Časový prehľad invázie
00:03 – Začiatok bombardovania pobrežia.
00:15 – Zoskok prieskumných výsadkov v Normandii, ktoré určili miesta zoskoku hlavného boja.
01:19 – Prvé jednotky výsadkárov v Normandii.
01:30 – Nemci hlásia výsadok medzi Caen a Cherbourgem.
02:15 – Nemci vyhlasujú najvyšší stupeň poplachu pre všetky jednotky v Normandii.
02:30 – Nemci označujú Caen a Saint-Mére-Église a okolie ako ohnisko obrany.
02:50 – Spojenecké lode kotvia niekoľko míľ od Omahy.
03:30 – Maršal von Rundstedt, nemecký vrchný veliteľ vojsk Západ, posiela zálohy k mestu  Caen.
04:00 – Americkí výsadkári obsadzujú Saint-Mére-Église.
04:30 – Nemecké torpédové člny vyplávali k Le Havre k útoku na invázne loďstvo.
05:00 – Letecké útoky Spojencov na invázne pobrežie.
05.35 – Nemecké pobrežné batérie zahajujú paľbu na invázne loďstvo.
05:40 – Obojživelné tanky vyplávali k pobrežiu Omahy.
05:50 – Spojenecké loďstvo zahajuje paľbu na nemecké pobrežné opevnenia.
05:58 – Východ slnka.
06:00 – Posledný spojenecký letecký útok na nemecké postavenia v úseku Omaha a Utah.
06:30 – Hodina „H“ v úseku Omaha a Utah. Americké jednotky sa vyloďujú na pobreží.
07:00 – Útočné vlny postupujú na Omahu.
07.25 – Hodina „H“ pre britské a kanadské jednotky v úseku Juno, Sword a Gold.
09:00 – Američania vytvorili na Utahu pevné predmostie.
09:30 – Nemecký protiútok na Saint-Mére-Église.
  17:00 – Maršal von Rundstedt žiada, aby bol ďalšie ráno podniknutý útok, ktorý by zničil spojenecké predmostie.
22:07 – Západ slnka.