Dobývanie Latinskej Ameriky

Dobývanie Latinskej ameriky
 
ÚVOD
Prácu „Dobývanie Latinskej Ameriky“ som napísala z dvoch dôvodov.
Po prvé preto,lebo na dejepise sa tejto oblasti venuje len veľmi málo času.Ako Európania sa,pochopiteľne,venujeme viac dejinám Európy.Mňa však Latinská Amerika po všetkých stránkach fascinuje a týmto by som chcela jej históriu priblížiť aj ostatným mojím spolužiakom,ktorí o to majú záujem.
Po druhé preto,lebo sa chcem zaoberať významom objavenia a podmanenia Ameriky ako pre jej pôvodných obyvateľov,tak pre španielskych dobyvateľov.
Pokúsim sa podať stručný a aspoň približný popis udalostí,ktoré na prelome 15. a 16. storočia definitívne pohľad ľudí na obraz sveta.

Je nesmierne ťažké predstaviť si aké to asi bolo,vydať sa do neznáma,na oceán,o ktorom sa ani nevedelo,či vôbec niekde končí.Vtedajším moreplavcom slúži ku cti,že mali toľko odvahy.Nesmieme však zabúdať  na dôležitý fakt,že tú odvahu v nich podporovala najmä jedna z najhorších ľudských vlastností – chamtivosť.Navyše sa všetko robilo v mene kresťanstva,hoci  to bola len zámienka.Tragické je,že veľa ľudí naozaj verilo,že majú právo zabíjať a zotročovať ľudské bytosti preto,že neveria v kresťanského boha a že je to priam ich poslanie. Isté je,že objav Ameriky,tento stret kultúr,bol bol nesmierne dôlež itý,ale Európania ho absolútne nezvládli. Keďže v dnešnom modernom svete,svete satelitov a iných technológií už neprichádzajú do úvahy objavy podobného významu,ostáva nám len jedna možnosť.Prostredníctvom kníh alebo takýchto projektov znovu prežiť 500 rokov staré dobrodružstvá.

I.kapitola:Objavenie Ameriky a kolonizácia karibských ostrovov
Koncom 15. storočia sa v Európe,najmä v Španielsku,vytvorili podmienky pre expanziu na západ.Došlo tam k rozpadu feudalizmu a k nástupu buržoázie,bolo potrebné väčšie množstvo peňazí,teda zlata.Zlato sa predtým dalo získať z východu,z bohatstvom oplývajúcich Indií,no v tomto období cestu na východ znemožňovali Turci.Navyše došlo k niekoľkým významným technickým objavom,využiteľným najmä pri moreplavbe.A keďže námorné cesty na juh a juhovýchod boli obsadené Portugalcami,otvárala sa cesta jedine priamo na západ.Keď potom v roku 1492 Španielsko po 700 rokov trvajúcich bojoch konečne porazilo Maurov a dobylo Granadu,mnoho schudobnených šľachticov(hidalgov) stratilo svoje jediné zamestnanie a hľadalo nové uplatnenie.

V pravom čase sa v Španielsku objavil Krištof Kolumbus.(pr.1,2)Vie sa o ňom len toľko,že pochádzal z Janova a že bol tkáčskym učňom.Nevieme kedy a ako sa stal námorníkom. Keďže v posledných rokoch sa objavovali zaujímavé teórie o guľatosti Zeme,Kolumbus si trúfal potvrdiť ich tak,že nájde cestu do Indií ležiacich na východe,plavbou na západ.Tento svoj plán predložil v Portugalsku,tam ho však zamietli.Potom skúšal šťastie v Anglicku,Francúzsku a Španielsku.Bezvýsledne.Španielska komisia vraj zamietla jeho projekt z nasledovných dôvodov:
 „1.Na plavbu do Ázie(Indií) sú potrebné tri roky
  2.Západný oceán je nekonečný a hádam aj neprístupný lodiam
  3.V prípade,že Kolumbus dosiahne antipódy,nebude sa môcť vrátiť späť
  4.Na tej strane zemegule,ktorá je protiľahlá Európe,nie je súš,pretože tak   
usúdil svätý Augustín
  5.Z piatich pásiem zemegule sú tri obývateľné
  6.Nie je mysliteľné,aby sa po toľkých storočiach po stvorení sveta mohli
nájsť krajiny,niečím významné a doteraz ešte neznáme“
  (Cesty Krištofa Kolumba,denníky,listy,dokumenty,zborník)
Ale posledné slovo mali ich „najkatolíckejšie“ veličenstvá,a tie jeho plán napokon prijali,pretože chceli z Indií privážať korenie,zlato a iný luxusný tovar.
 
Tak sa 3.8.1492 vypravil na prvú plavbu(pr.3) na troch lodiach,Santa Marii,Niňe a Pinte.Plavba trvala 33 dní.Vyčerpaní námorníci napokon pristáli na jednom z Bahamských ostrovov,ktorý domorodci nazývali Guanahaní.Kolumbus ho pomenoval San Salvador.

Domorodí obyvatelia boli jednoduchí,polonahí Indiáni,ale niektorí boli ozdobení kúskami zlata.Kolumbus sa rozhodol nájsť zdroj tohto zlata a vybral sa ďalej.Plavil sa asi dva týždne medzi Bahamskými ostrovmi,potom zamieril na juh a objavil Kubu.Z rozsiahlosti ostrova usúdil,že pristál v Číne.Na svoje veľké prekvapenie tam ale nenašiel žiadne bohaté kráľovstvá topiace sa v zlate,korení a iných vzácnych látkach.Po ďalšej plavbe na juh objavil ostrov Haiti a keďže sa mu veľmi zapáčil,nazval ho Espaniola.
V tom čase už boli jeho lode v zlom stave.Založil teda na Espaniole osadu La Navidad,nechal tam okolo 40 námorníkov a zo zvyškom sa vrátil do Španielska.
Z Koumbusovho súkromného denníka sa dozvedáme,že celú cestu tam aj naspäť zapisoval do lodného denníka nesprávne údaje,aby tak len on jediný poznal správnu trasu do novoobjavených krajín.
V Španielsku mal so svojím objavom úspech,bol povýšený na admirála a miestodržiteľa všetkých objavených krajín.
 
25.9.1493 bola vypravená ďalšia expedícia(pr.4),17 lodí,na ktoré Kolumbus zobral mnoho majetkuchtivých hidalgov.„Zlaté časy výprav proti Maurom,ktoré drobnému šľachticovi zabezpečovali bojovú činnosť na celý život,skončili sa podrobením Granady v deväťdesiatom druhom roku.Teraz už v Španielsku niet domáceho nepriateľa,niet proti komu bojovať a vyschli všetky zdroje vojnovej koristi.Čo si má počať úbohý hidalgo,ktorý vie len bojovať a užívať dary života?Vari má ísť sám obrábať svoje zadĺžené a spustnuté pozemky?Alebo – hanba čo i len pomyslieť! – má sa dať na remeslo?Zlé časy nastali pre hidalgov po skončení conquisty v Španielsku.Poslednou nádejou sú zámorské dŕžavy.Ostrovy,čo objavil Colón,sú predpolím obrovskej ríše veľkého chána – tam sa dá ešte zbohatnúť.Tam nemusí ani meč  hrdzavieť v pošve,lebo Indiáni sú zaťatí modloslužobníci a nechcú podobrotky prijať sladkú zvesť evanjelia.A majú vraj zlato,ibaže ho nechcú dobrovoľne vydať.Nuž čo s nimi,poznáme prostriedky,ako ich obmäkčiť....“

Nalodil aj nejaké hospodárske plodiny a zvieratá. Tentokrát plavba trvala len 20 dní a 3.11.1493 uvideli námorníci prvý ostrov.kým pristáli na Espaniole,objavili mnoho ostrovov,napríklad Guadalupe,Portoriko alebo Virginské ostrovy.Keď prišli do Navidadu,nenašli nikoho nažive a osada bola vypálená.Bola to pomsta domorodcov,pretože osadníci ich terorizovali,brali im potraviny a znásilňovali ženy.Kolumbus teda založil na bezpečnejšom mieste osadu Isabella a znovu vyplával na more.Objavil ostrov Jamajka a pokračoval ďalej.Ešte stále chcel objaviť indickú pevninu.

Nakoniec bol donútený vrátiť sa na Espaniolu,kde medzitým u osadníkov vypukla žltá zimnica a navyše sa stupňovala nespokojnosť domorodcov.Kolumbus oboplával ostrov z juhu a tam,v zdravšom prostredí,založil mesto Santo Domingo,najstaršie mesto v Amerike,dnešné hlavné mesto Dominikánskej republiky.  Potom začal s podmaňovaním ostrova.Takmer bezbranní domorodci nemali proti ozbrojeným Španielom na koňoch šancu.Mnoho ich pomrelo a zvyšok bol zotročený.Indiáni museli pracovať v zlatých baniach a na novozaložených plantážach,pod dozorom bezohľadných hidalgov,čo ich hromadne zabíjalo.„...Ešte šťastie,že aj admirál zmenil mienku o Indiánoch.keby bolo ostalo všetko po starom,nestála by ani polovica týchto domov.Neprišli sme sem preto,aby sme hrdlačili a Indiáni aby sa vyhrievali na slniečku a žili bez práce ako vtáctvo nebeské.Hej,voľakedy to tak bolo,ale to ešte žili v temnote pohanstva.teraz,keď sa stali kresťanmi,nech si zarábajú chlebík v potu tvári,ako nám prikazuje Písmo sväté.Večnú spásu treba si zaslúžiť....“
(Ľudo Zúbek:Zlato a slovo) Kolumbus sa znovu vrátil do Španielska.

Koncom mája 1498 vyplával po tretíkrát(pr.5).Mal ale problémy s financovaním svojich ciest a preto sa dohodol so španielskymi veličenstvami,že bude platiť indiánskymi otrokmi,ktorých bude posielať do Španielska.Tým sa načas jeho finančné problémy vyriešili. Tentokrát mieril na juhozápad,podarilo sa mu objaviť ostrov Trinidad a dokonca juhoamerickú pevninu.Ale stále nebol spokojný,pretože neobjavil bohaté indické krajiny.Pri spiatočnej plavbe na Espaniolu objavil ešte ostrovy Tobago ,Granada a Margarita,na ktorom bolo množstvo perál. Na Espaniole sa zatiaľ vzbúrili šľachtici a odmietali naďalej platiť dane Španielskemu kráľovstvu.Španielsko zo všetkého obvinilo Kolumba a vyslalo  na Espaniolu nového miestodržiteľa,ktorý šľachticov upokojil a Kolumba poslal do Španielska v železách. Ale keď sa obnovil prísun zlata a perál,Kolumba prepustili a dokonca mu umožnili štvrtú výpravu(pr.6).
 
Na tejto dosiahol až pobrežie strednej Ameriky a plával pozdĺž neho na juh,lebo chcel objaviť prieplav,ktorým by sa dostal do Indie,čo sa mu však nepodarilo.Po neuveriteľných útrapách sa nakoniec dostal domov,kde pomaly upadal do zabudnutia a 20.5.1506 zomrel. Na karibských ostrovoch sa zatiaľ rozmáhalo plantážnictvo,v dôsledku čoho už koncom 16.storočia úplne vymrelo pôvodné obyvateľstvo.Osadníci preto začali dovážať černochov z Afriky.Dnešní obyvatelia týchto ostrovov sú potomkovia černošských otrokov a španielskych osadníkov.
 
II.kapitola:Dobytie ríše Aztékov
Po úplnej kolonizácii karibských ostrovov začali dobyvatelia rozmýšľať o ďalších cestách na západ.Z Kuby vysielali najskôr menšie prieskumné výpravy.  Prvá bola výprava generála Hernandeza de Cordobu,vo februári 1517.Doplávala až k polostrovu Yucatán a pokračovala ďalej na západ pozdĺž pobrežia.Pri pristátiach sa však Španieli dostávali do krvavých potýčiek s domorodým obyvateľstvom – s Maymi.Tieto boje,nezdravé podnebie,nedostatok zásob a vody výpravu zdecimovali a biedne sa vrátila na Kubu.

Napriek tomu bola na jar 1518 vypravená ďalšia expedícia na čele so synovcom miestodržiteľa Kuby,Juanom de Grijalva.Táto výprava nepochodila oveľa lepšie než tá predchádzajúca,hoci už dosiahla oblasti ovládané Aztékmi a získala od nich aj neveľké množstvo zlata.Priniesla ale niečo oveľa významnejšie.Správy o bájnych pokladoch,ktorých sú vraj celé kopy vo vnútri krajiny,v hlavnom meste aztéckej ríše. Z tohto dôvodu sa 18.2.1519 začala tretia výprava,ktorej velil Hernán Cortés(pr.8).O dva mesiace pristál na mexickom pobreží a založil tam pevnosť Veracruz ako svoju základňu.

Cortés sa snažil s Aztékmi obchodovať a vymieňal s nimi predmety nepatrnej hodnoty,ako napríklad sklenené perly,za zlato. Aztécky cisár Montezuma(pr.9),obávaný vládca,sídliaci v hlavnom meste Tenochtitlane(pr.12),sa snažil odradiť cudzincov od postupu do vnútrozemia.Keď zistil,že bažia po zlate,poslal im niekoľko „darov“–nákladov zlata nesmiernej hodnoty.Dúfal,že ich tým uspokojí a oni odídu.Mýlil sa.Španieli tým rýchlejšie mierili do srdca ríše a 8.11.1519 už stáli pred Tenochtitlanom-mestom na vode.Cestou si získali množstvo spojencov,indiánskych kmeňov,nepriateľov Aztékov,medzi ktorými vynikali najmä Tlaxcalovia,jediný kmeň,ktorý si v aztéckom obkľúčení udržal slobodu Za cenu neustálych krvavých bojov. Aby sme pochopili zánik aztéckej ríše,musíme pochopiť jej život.

Aztécka ríša sa nezakladala na politickej alebo kultúrnej jednotnosti.Národ Aztékov sídliaci v Tenochtitlane vojenskou silou ovládal okolité národy,ktoré museli odvádzať vysoké poplatky vrátane ľudí.Ľudí na prácu,ale aj na obetovanie.Aztékovia mali krvilačných bohov.Najmä ich najvyšší boh,boh vojny Huitzilipochtli,ktorý sa živil ľudskými srdciami a krvou,potreboval nespočetné množstvo obetí.Niet divu,že podmanené národy svojich pánov nenávideli a pri prvej príležitosti sa postavili proti nim.

Tenochtitlan bol dôležitou výhodou Aztékov.Mesto ležalo na jazere.Každý dom bol ako pevnosť,pretože bol obkolesený vodnými priekopami a z domu do domu sa dalo prejsť iba po moste alebo na člne.Do mesta sa dalo dostať po troch hrádzach a každá bola prerušená štyrmi  až piatimi mostmi,ktoré sa dali ľahko odstrániť.Mesto bolo rozdelené na viacero častí a jeho jadro tvoril opevnený náboženský komplex s palácmi vládcu a dvoma pyramídovými chrámami(pr.13).Mesto bolo takmer nedobytné. Život Aztékov ovládalo náboženstvo a legendy.Dôležitá bola najmä jedna.Rozprávala o zlatom veku pod vládou bieleho kráľa s plavou bradou z rodu kňazov,ktorý zmizol za morom na východ,ale sľúbil,že sa raz odtiaľ vráti.Malo sa to stať vtedy,keď v kolobehu kalendára nastane opäť Ce Acatl(jedna trstina).Tento rok pripadol presne na rok 1519 v kresťanskom kalendári.

„V zlatom veku teda existovala rajská krajina Tollan.Povesť hovorí, že vládcom tejto krajiny bol Quetzalcoatl(zelenopernatý had).Démoni ho vraj často vysmievali a navádzali,aby obetoval ľudí.Nikdy to však neurobil lebo veľmi ľúbil svojich poddaných – Toltékov(tol-teca=ľudia z Tollanu).Obeťami boli len vtáky,hady a motýle.Napokon mu démoni nachystali pascu.Pripravili pulque (agávové víno) a dali sa mu napiť,aby ho splietli a prestal slúžiť bohovi.Quetzalcoatl nápoj vypil,opojil sa a zanedbal modlitby a pokánie.Tak prestal byť hoden svojho kráľovstva.Zložil vládu a pykal za vinu.Keď prišiel na breh mora,urobil si máry a sadol si na ne.Bola to zároveň jeho loď.Odrazil sa od brehu a voda ho odniesla do diaľavy.Zanechal posolstvo pre budúce generácie:Príde čas,keď priplávajú po mori z východu bieli muži s dlhými bradami,ktorí sa mu budú podobať.Stanú sa pánmi mexických krajín.“
 
Preto sa cisár Montezuma tak obával Španielov.Nebol si istý,či to nie sú bohovia,ktorí prišli prevziať vládu nad ríšou.Je naozaj záhadou svetových dejín,že Hernán Cortés so svojou eskadrou pristál na východnom pobreží pevne rozhodnutý dobyť Mexiko práve v tom čase,ktorý veštba označila za čas príchodu „bieleho boha“.Navyše tu boli zlé znamenia(pr.11).Tajomná žiara v noci nad obzorom,vízie kňazov predpovedajúce zánik a podobne.
Keďže sa Montezumovi nepodarilo odbyť cudzincov zlatom,rozhodol sa ich vyhnať vojnovou cestou a v meste Cholula prichystal prepadnutie.
 
Cortés mal v tomto súboji kultúr na svojej strane viacero výhod.Okrem už spomínaných legiend a zlých znamení to bol napríklad fakt,že v tom období boli Indiáni uprostred žatvy,ktorú museli nevyhnutne dokončiť a preto sa do boja nemohli zapojiť všetci muži,ďalej to bola disciplína španielskych vojakov,ich odvaha znásobená túžbou po zlate,ich nízky počet (500-700),ktorý nespôsoboval ťažkosti so zásobovaním.Ale jednou z najväčších výhod bola indiánska tlmočníčka Malinche(pr.10),ktorú Cortés dostal do daru pri ceste mayským územím.Bola veľmi inteligentná a verná Španielom.Pomohla im aj pri prepade v meste Cholula.Žena jedného z náčelníkov neudržala jazyk za zubami a Malinche sa dozvedela,že nablízku striehne 20 000 bojovníkov.Cortés neváhal,obkľúčil ich a porazil.Odvtedy sa Indiáni aj Montezuma začali naozaj obávať belochov a vzdali sa podobných pokusov.Keď Španieli dorazili do Tenochtitlanu,Montezuma sa úplne odovzdal do ich moci.Stala sa z neho bábka.Zložil prísahu španielskemu kráľovi Karolovi V. a sprístupnil Cortésovi väčšinu zlatých pokladov.Aztékovia začali reptať.Prvá vzbura vypukla vo Veracruz,ale Španieli šestnásť hlavných vinníkov pochytali a Montezuma dovolil Cortésovi,aby ich dal verejne upáliť.Potom dovolil Španielom zvrhnúť vlastných bohov v chrámoch na pyramídach a postaviť tam kresťanskú kaplnku.Napokon Aztékovia vypovedali bezmocnému panovníkovi poslušnosť.

Aj v tomto mal Cortés šťastie.Z Kuby za ním vyslali vojsko,aby ho prieviedlo naspäť,pretože jeho výprava odišla bez povolenia.Cortés neváhal a išiel vojakom oproti.V noci ich prepadol.Tentokrát mu pomohli roje svätojánskych mušiek,ktoré vojaci považovali za horiace knôty strelných zbraní a takmer bez boja kapitulovali.Na druhý deň sa pridali k nemu.Takto posilnený sa vrátil do Tenochtotlanu,kde zatiaľ zvyšná posádka stihla z neznámych dôvodov zmasakrovať zástup ľudí na oslavách.To bola posledná kvapka.Aztékovia napadli dobyvateľov.Cortés sa ich snažil upokojiť tak,že postavil Montezumu na balkón,aby prehovoril k svojim ľuďom.No ľud ho viac neuznával.Dopadla na neho spŕška kameňov a šípov.Niektoré ho smrteľne zasiahli.Vypukol otvorený boj.

Napriek španielskym strelným zbraniam,koňom a delám mali Indiáni prevahu.Po niekoľkých dňoch urputného boja sa Španieli rozhodli ujsť potajme,v noci aj so zlatom.No Aztékovia ich odhalili a Španielom sa podarilo vyviaznuť len s veľkými stratami.Množstvo sa ich utopilo v kanáloch a priekopách pod ťarchou zlata.Prišli skoro o všetko.
 
Cortés mnoho zlata,najväčšie poklady Aztékovia stihli ukryť a nikto ich nikdy nenašiel sa so zbytkami ľudí uchýlil k svojim spojencom Tlaxcalom.Sem mu znova prišli posily z Kuby.Vymyslel nový plán a v skvelej forme sa vrátil k Tenochtitlanu.Aztékov zatiaľ oslabila epidémia kiahní,ktoré sem Španieli privliekli.Chorobe podľahol aj nový panovník Cuitlahuac.Teraz stál na čele aztéckej armády mladý,no neuveriteľne odvážny Cuahtemoctzin.Španieli začali boj s novou taktikou.Postupne rúcali domy a zahadzovali vzniknutým materiálom kanály a priekopy.Vytvárali tak rovnú plochu schodnú pre jazdcov aj delá.Týmto postupom zničili mnoho neoceniteľných pamiatok,medzi iným aj aztécku knižnicu.

Napokon sa Španielom podarilo zahnať  Aztékov až do poslednej štvrte mesta – Tlatelolco,aj so všetkým obyvateľstvom,ktoré už nemalo strechu nad hlavou.Tu trpeli chorobami a hladom.Ale bojovníci sa nechceli vzdať,hoci ich Cortés viackrát vyzval.Boli krutí.Všetkých zajatých Španielov okamžite obetovali bohu a keďže nepoznali zľutovanie,ani ho nežiadali.Cortés teda zahájil generálny útok.Bojovníci padli do jedného. Cuahtemoctzina Španieli zajali a mučili ho,aby im prezradil,kde je ukryté zlato.Pretože hoci našli mnoho zlata,najväčšie poklady Aztékovia stihli ukryť a nikdy ich nikto nenašiel.
 
Štvrť Tlatelolco,miesto takého strašného masakru nebolo obývané ešte ani na začiatku 19. storočia.Až na jeho konci tam bolo vďaka uvedomelej vlne národných tradícií vybudované námestie s historickým múzeom.Volá sa Námestie troch kultúr(pr.14),pretože na ňom svorne stoja zvyšky aztéckej pyramídy,koloniálne budovy a novodobé mrakodrapy.
 
III.kapitola:Dobytie ríše Inkov
Po dobytí Mexika sa v španielsku rozpútala zlatá horúčka.Každý chcel nájsť novú zlatú ríšu,nové mestá na drancovanie.Medzi nimi bol aj Francisco Pizarro(pr.15,16),rodák z Trujilla, nemanželský syn, odvrhnuté dieťa, pôvodne pastier svíň. Doma ho nič nedržalo, preto v Seville nastúpil na loď do Nového sveta. Tam sa pridal k malej prieskumnej skupine Vasca Núňeza de Balobou. Medzi prvými tak prekročil Panamskú šiju 25.9.1513
a uvidel najväčší oceán na planéte Pacifik.Neskôr tu založli mesto Panama. Z tohto mesta potom Pizarro spolu s dvoma spoločníkmi Diegom de Almagrom a pátrom Hernandom de Luque podnikal výpravy na juh, pretože tam sa mala nachádzať akási zlatá krajina menom Piru.
Prvá výprava dopadla katastrofálne. Tri pätiny posádky zahynuli. Správca Panamy preto podobné výpravy zakázal. Ale páter Luque ho napokon presvedčil a Pizarro zorganizoval druhú výpravu. Tentokrát získali od domorodých obyvateľov množstvo ozdôb z rýdzeho zlata. Stalo sa však niečo oveľa dôležitejšie. Výprava sa na mori stretla s ozajstným domorodým plavidlom, s inskou balzovou plťou. Bolo na nej niekoľko dôležitých Inkov oblečených v nádherných látkach a ozdobených ťažkými zlatými ozdobami. Španieli videli, že sa stretli so zástupcami vyspelej civilizácie. Vzali ich na palubu a snažili sa s nimi komunikovať. Inkovia im rozprávali o svojej ríši, o jej zlatých pokladoch a o svojom panovníkovi, božskom inkovi. Niekoľkí z nich zostali na palube ako tlmočníci, ostatní sa vrátili do mesta, z ktorého vyplávali. Do prístavu Tumbes.
Španieli teraz už vedeli, kam smerujú. Pristali na ostrove Isla del Gallo, Kohúťom ostrove, a Pizarro poslal svojho spoločníka Almagra do Panamy po zásoby a posily. Čakali dlhých sedem mesiacov.Zatiaľ väčšina z nich umrela.Správca Panamy za nimi napokon poslal záchrannú loď,ktorú všetci vítali ako spasenie.No niekoľko húževnatých dobrodruhov na čeles Pizarrom sa nechcelo vzdať.Vtedy Pizarro urobil svoj slávny výstup.:
  „Do piesku ostrova nakreslil svojím silným mečom čiaru a povedal:Táto čiara je Kohútí ostrov.Ak pôjdete na sever,do Panamy,čaká vás len bieda a trápenie.Na druhej strane je juh.Tu čaká Tumbes.Tu čaká zlatá ríša.Kto so mnou vydrží,ten do nej vstúpi.Ten nájde bohatstvo,úspech,slávu.A nesmierne množstvo zlata.Jeho čiaru prekročilo 13 mužov.“(Miloslav Stingl:Synovia Slnka)
Títo štrnásti statoční čakali ďalšie mesiace,kým konečne prišiel Almagro s posilami.

V roku 1528 Španieli konečne vstúpili do Tumbesu.Boli prekvapení vysokou úrovňou kultúry,kvalitne obrobenými poliami,dobrými cestami a najmä bohatstvom ríše.Videli Chrámy Slnka obložené zlatými platňami a obyvateľov v tých najkrajších látkach. Stretnutie s inskými hodnostármi bolo priateľské,Inkovia a Španieli sa navzájom obdarovali.Pizarro sa tu dozvedel,že inka sídli kdesi vysoko v horách.Na taký pochod nemali dobyvatelia ešte dosť síl a tak sa rozhodli pokračovať v plavbe po oceáne smerom na juh.Táto plavba potvrdila Pizarrove domnienky o rozsiahlosti ríše a preto sa vrátil do Panamy naverbovať väčšie vojsko. Napriek prineseným hmatateľným dôkazom však nový správca Panamy nechcel povoliť novú výpravu.Tak sa Pizarro za posledné peniaze vybral do Španielska priemo ku kráľovi. 

Kráľ Pizarrovi nielenže povolil dobyť Peru,ale ho aj vymenoval za rytiera.V rodnom Trujille potom Pizarro naverboval členov novej výpravy medzi inými aj štyroch svojich nevlastných bratov. Keď znovu dorazili do Tumbesu,našli ho v troskách.Na príčine bola občianska vojna,vojna o trón medzi dvomi bratmi,Atahualpom a Huascarom.Vyhral Atahualpa(pr.17),ale krajina bola oslabená a nový vládca sa aj s časťou svojej obrovskej armády,s asi 50 000 mužmi zotavoval v horskom meste Cajamarca.(pr.18)Pizarrova  „armáda“ pozostávala zo 177 mužov a 27 koní.Pizarro si ale uvedomil dôležitý fakt,že celá inská ríša bytostne závisí na osobe inku.Ak teda zajme jeho,porazí tým celú ríšu. Dobyvatelia začali svoj pochod do Cajamarcy.Syn Slnka nemal záujem  o stretnutir s cudzincami a vyslal poslov,ktorí ich mali darmi odhovoriť od ďalšieho postupu.To samozrejme Španielov nezastavilo a 15.11.1532 zastali pred Cajamarcou.Pizarro poslal za Atahualpom poslov a požiadal ho o mierové stretnutie.Inka súhlasil.

Stretnutie sa malo uskutočniť 16.11.1532 na cajamarskom trojuholníkovom námestí.Ale keď naň Atahualpa podvečer vstúpil aj s celým svojím sprievodom,nevidel ani jediného belocha.Vtedy vystúpil jediný muž.
  „Dav na námestí sa pred ním rozostúpil a muž – mních Vincente de Valverde – v jednoduchom rúchu dominikánskej rehole,s krížom v ľavej a s bibliou v pravej ruke,sprevádzaný indiánskym tlmočníkom Martínom,vládcu Peru oslovil.Povedal mu,že ho posiela španielsky kráľ z krajiny na druhej strane mora a vyzýva Atahualpu,aby sa mu podrobil.A ďalej povedal,že prišiel do krajiny Synov Slnka preto,aby jemu a jeho pohanskému ľudu odovzdal posolstvo pravej viery.A Valverde hneď aj začal nič nechápajúcemu inkovi rozprávať o bohu Otcovi a jeho synovi Ježišovi Kristovi,ktorý trpel a potom umrel na kríži.Hovoril o pápežovi,zástupcovi boha na zemi,ktorý dal kráľovi Španielov právo na Ameriku a jej národy.

Mních po svojom dlhom a čudnom výklade ukázal Atahualpovi knihu v koženej väzbe,ktorú držal v ruke.V nej je vraj táto svätá pravda biuelych mužov uložená.Syn Slnka sa pokúsil tú zvláštnu vec otvoriť.Dlho sa mu to nedarilo.Potom breviár predsa otvoril,prezrel si jednotlivé strany,ale ničomu nerozumel.No jednako sa donútil,aby odpornému mníchovi
odpovedal. Prirodzene,odmietol prijať nadvládu čudného panovníka,ktorý vraj žije na druhej strane oceánu,odsúdil aj pápeža,ktorý – hoci mu podľa inkovho názoru nikto na to nedal právo – rozdeľuje kráľom krajiny a celé národy.Zároveň odmietol Valverdovo tvrdenie,že boh umrel na kríži.Ukázal na zapadajúce slnko – pre Atahualpu jediného pravého boha jeho ľudu – ktoré predsa neumrelo,ale každý deň mladé,veselé a teda živé,s rovnakou silou vystupuje na nebo.A nakoniec inka mníchovu svätú knihu – pre neho nepochopiteľnú a teda celkom neužitočnú vec – zlostne hodil na zem.A vtedy Španieli zaútočili.Príkaz na útok dal vlastne otec Valverde.Kričal:Bite tých pohanských psov!Tých indiánskych bezvercov!“

Španieli vystrelili z diel a Indiáni spanikárili.A zatiaľ čo vojaci bezhlavo masakrovali dav,Pizarro sa prebil až k Atahualpovým nosítkam a zajal ho.
Španieli utrpeli jediné zranenie.Bol to sám Pizarro,ktorý nastavil ruku proti nožu jedného z vlastných rozvášnených vojakov,ktorý zaútočil na inku.Naproti tomu,z inkovho sprievodu neostal nažive takmer nik.Tragické je,že inkova armáda sídlila ani nie 400 metrov od mesta a do boja vôbec nezasiahla.
Správa o zajatí božského inku pôsobila zdrvujúco,presne ako predpokladal Pizarro.Nikto sa nezmohol na odpor.Ríša bola porazená.

Španielom sa teda podarilo zmocniť sa ďalšej zlatej ríše.Našli v nej neuveriteľné množstvá zlata,oveľa väčšie ako v Mexiku.Po zajatí sa chcel Atahualpa vykúpiť a dohodol sa s Pizarrom,že mu naplní miestnosť,v ktorej je väznený,zlatom,a pridá dvojnásobné množstvo striebra.Podľa údajov pozostávalo toto výkupné z 55 ton zlata a 12 ton striebra!!Pizarro však Atahualpu aj tak nechal popraviť.Tento čin podľa môjho názoru najlepšie svedčí o nenásytnosti Španielov.

IV.kapitola:Význam objavenia Ameriky
V roku 1992 svet oslavoval 500. výročie objavenia Ameriky.Ale na americkom kontinente nebolo toto výročie vnímané radostne.Naskytli sa nám tak dva pohľady na tento významný medzník dejín. Niet divu,že domorodí obyvatelia sa objaveniu netešia.Ak si zhrnieme fakty,znamenalo to pre nich otroctvo a systematické vyhladzovanie,teda totálnu skazu,ako ekonomickú a sociálnu,tak kultúrnu.Dodnes sa z nej nespametali.

Juhoamerické krajiny ako Ekvádor,Peru a Bolívia,v ktorých sa predtým nachádzala vyspelá ríša Inkov,sú aj dnes považované za indiánske,pretože 30 – 60 % obyvateľstva tvoria indiáni.Tieto krajiny však dne s patria medzi chudobné,rozvojové krajiny s vysokou negramotnosťou a častými prudkými zvratmi v politike.Severoamerickí Indiáni boli takmer vyhladení,zahnaní do rezervácií a dennodenne musia bojovať o svoje práva.A na karibských ostrovoch žiadni pôvodní domorodí obyvatelia neexistujú,pretože boli úplne vyhladení a nahradení černošskými otrokmi z Afriky.Takisto po kultúrnej a vedeckej stránke tu došlo k obrovským stratám.Spomeniem napríklad vypálenie aztéckej knižnice,čím svet prišiel za pár hodín o kultúrny prínos jednej vyspelej civilizácie.Odvažujem sa to porovnať s vyhorením Alexandrijskej knižnice.

Všetko sa dialo kvôli zlatu pod zámienkou šírenia kresťanstva,ale ako povedal jeden z karibských náčelníkov,zlato bolo jediným bohom Španielov.
Inkovia napríklad nepovažovali zlato za drahocenný kov.Len jednoducho vystihoval vlastnosti ich boha – Slnka.Zo zlata dokázali vytvoriť neuveriteľné veci.Známa je napríklad zlatá záhrada v Cuzcu.Od trávy,cez kukuricu,hmyz,motýle,po lamy a dokonca pastierov v nej,bolo všetko zo zlata.V životnej veľkosti.Bola to tá najjemnejšia práca.Pre Španielov však jej umelecká a historická hodnota nemala žiadny význam.Všetky zlaté predmety jednoducho pretavili do zlatých prútov,ktoré prevážali na lodiach domov.Navyše sa mnohé  z týchto lodí potopili.

Španieli to obrovské množstvo zlata,ktoré získali ničením a zabíjaním nevedeli ani zužitkovať.Väčšinu premárnili za zbytočný luxus na kráľovskom dvore,náročné,no zbytočné vojny a podobne.V neskoršej dobe sa zaradili medzi menej významné európske krajiny. Objavenie Ameriky malo samozrejme pre Ameriku a najmä pre Európu aj určitý prínos,hlavne čo sa týka nových hospodárskych zvierat a plodín.Z Európy boli napríklad prinesené kone a rožný statok,ktorý sa tam dnes chová v obrovských množstvách.A zase do Európy boli prinesené mnohé rastliny,bez ktorých si dnes náš život už nevieme predstaviť.Napríklad zemiaky,kukurica alebo kakao a tabak.Čo by sme robili bez slávneho aztéckeho receptu na čokoládu? Ale nie som si istá,či to stálo za takú daň.4asto rozmýšľam,ako by sa svet vyvíjal,keby k tomuto objavu nedošlo alebo keby prišiel neskôr.
 
ZÁVER
Vďaka archeológii sa podarilo aspoň čiastočne zrekonštruovať život,umenie a filozofiu jednotlivých vyspelých predkolumbovských civilizácií a tak sa môžeme pokúsiťpochopiť ich,aspoň teraz,s päťstoročným odstupom.Možno až teraz sme dostatočne zrelí. Potomkovia týchto kultúr,dnešní juhoamerickí Indiáni,sú hrdí,a právom,na svojich predkov.Mnoho rituálov a zvykov z tých čias si,napriek snahám jezuitov,zachovali dodnes. Ja na týchto ľuďoch okrem ich nesmierne zaujímavej histórie obdivujem najmä to,že hoci toho toľko pretrpeli a ešte stále nemajú pred sebou svetlú budúcnosť,vedia sa naozaj zabávať a prežiť každý deň naplno.Okrem toho je pozoruhodný ich vzťah k rodine.Majú mnohočlenné rodiny,ktorých členovia držia spolu a navzájom sa podporujú. Majú ešte mnoho iných skvelých vlastností a podľa môjho názoru sú to ľudia,ktorí stoja za spoznanie. Dúfam,že táto práca splnila svoj účel a vzbudila záujem o osud latinskoamerických Indiánov.Osud veľmi krutý a smutný.