Slovensko za vlády posledných Arpádovcov
Zápas Ondreja II. so šľachtou
- Ondrej II. (1205 – 1235): § viedol expanzívnu
zahraničnú politiku + účasť na piatej krížovej výprave → prázdna
kráľovská pokladnica
§ štedro rozdával kráľovské majetky za vojenské zásluhy, aby získal stúpencov a
oddaných bojovníkov → narušila sa tým sústava kráľovských žúp; proti sa stavajú zemania
§
prenajímal kráľovské príjmy Židom a izmaelitom (moslimským obchodníkom), ktorí sa v tom čase pohybovali v Uhorsku a
ovládli dôležité hospodárske odvetvia (mincovníctvo a soľný monopol) → vyvolávalo to odpor šľachty a cirkvi
§
všeobecná nespokojnosť šľachty s politikou kráľa vyvrcholila v roku 1222, čo
donútilo Ondreja II. vydať Zlatú bulu v prospech nižšej šľachty (zemanov):
· šľachta nemusela bojovať
za hranicami, iba pri obrane krajiny
· ak kráľ podnikol zahraničnú výpravu, ktorá trvala viac ako tri mesiace, musel
šľachticom platiť žold
· nesmel darovať celé komitáty ani udeľovať majetky cudzincom
·
izmaelitov a Židov nesmel ustanoviť do funkcií županov mincových a soľných komôr, nemohli byť vyberačmi daní, ani byť
povýšení do šľachtického stavu
· ak by kráľ nedodržiaval ustanovenia Zlatej buly, šľachta mala právo odporu
· výsady v prospech cirkvi, ktoré oslobodili duchovenstvo od platenia daní a vyňali ho z kompetencie svetských súdov
·
neplatenie daní a právo odporu boli výsady, o ktoré sa uhorská šľachta opierala až do zrušenia feudálnych
privilégií roku 1848
Tatársky vpád a jeho dôsledky
- kráľ Belo
IV. sa pokúsil upevniť kráľovskú moc a skrotiť odbojných veľmožov - medzi Dunajom a
Tisou sa usadil kmeň Kumánov (bolo ich asi 40 000) - Tatári vtrhli na jar 1241 - noví
šľachtici nereagovali na výzvu kráľa → uhorské vojská boli porazené v bitke na rieke Slanej
(11. apríl 1241) - Tatári plienili vyše roka, ubránili sa len opevnené
hrady (Komárno, Fiľakovo, Nitra, Bratislava a Abovský Novohrad) - po odchode Tatárov nastáva obdobie hladomoru,
krajina je vyľudnená - Belo IV. obávajúci sa nového vpádu Tatárov sa zmieril so
šľachtou a prikázal stavať kamenné hradby - po Belovej smrti sa jeho nástupcovia
dostali do konfliktu s českým kráľom Přemyslom Otakarom II., ktorý v dvoch vojnách (1271 a 1273)
dobyl juhozápadné Slovensko, vypálil Nitru aj s katedrálou, pričom zhorel archív Nitrianskeho biskupstva -
české vojská prenikli aj na juh od Dunaja, ale k bitke nedošlo, lebo ľahká uhorská jazda sa vyhýbala otvorenému boju s
ťažkoodencami českého kráľa - Přemysl Otakar opustil Uhorsko na jeseň 1273, keď sa dozvedel o zvolení Rudolfa
Habsburského za nemeckého kráľa - Uhorsko mohlo zvíťaziť iba v spojenectve s Rudolfom Habsburským,
spojené rakúsko-uhorské vojská porazili Přemysla Otakara II. (1278) pri Dürnkrute na Moravskom
poli, ten v boji zahynul a v Rakúsku sa upevnila pozícia Habsburgovcov
Rastie moc šľachty – feudálna anarchia
- Ladislav IV. Kumánsky (1272 – 1290): § jeho vláda bola poznačená bojmi
mocenských skupín vysokej šľachty – oligarchov medzi sebou i proti kráľovi
§ počas jeho nedospelosti vládla zaňho
matka Alžbeta Kumánska a pod jej vplyvom si mladý kráľ osvojil zvyky a spôsob života Kumánov
§ neskôr v boji s
oligarchmi využíval pomoc kumánskych družín, ale aj Tatárov, ktorých sám pozval do Uhorska
§
domáce vojská Tatárov vyhnali
§ pri náhodnej potýčke v kumánskom tábore roku
1290 Ladislava zavraždili
· Ondrej III. (1290 – 1301):
§ pochádzal z
vedľajšej vetvy Arpádovcov a po Ladislavovej smrti prišiel z Benátok do Uhorska
§ feudálna anarchia na konci
13. storočia dosahovala vrchol
§ s pomocou Matúša Čáka a ďalších šľachticov sa Ondrejovi III. podarilo vyhnať Rakúšanov zo
západného Slovenska, ktoré predtým vrátane Bratislavy obsadili
§ keď Bratislavu v decembri 1291
vrátili Uhorsku, Ondrej III. jej udelil mestské privilégium
§ nemohol dokončiť konsolidáciu Uhorska, pretože
v januári 1301 neočakávane zomrel (pravdepodobne otrávený), ním vymrel rod Arpádovcov
a začali sa boje o uhorské kráľovstvo
· Matúš Čák Trenčiansky (okolo 1260 – 1321):
§
1296 – 1297: palatín Uhorska
§ sídlil na trenčianskom hrade
§ mal
vlastné vojsko, dvor a mince
§ najprv podporoval z kandidátov na uhorského kráľa
Václava III., potom prešiel na stranu Karola Róberta z Anjou
Stredoveká spoločnosť – vznik miest
- obyvateľstvo Slovenska v priebehu 13. storočia početne
rástlo, aj keď tatársky vpád spôsobil značné straty - koncom 13. storočia žilo na
Slovensku približne 250 000 – 300 000 ľudí, väčšina obyvateľstva boli Slováci,
iba na juhu žili Maďari - po odchode Tatárov sa začala presadzovať kolonizácia
(osídľovanie) – kráľ i šľachta povolávali do vyľudnenej krajiny roľnícke a remeselnícke rodiny zo zahraničia
(prichádzajú hlavne Nemci) - prichádzajú aj Židia, ktorí sa usadzovali v mestách; zaoberali sa
obchodom a finančnými transakciami, za čo ich ostatní mešťania odsudzovali a diskriminovali - novým prvkom v živote stredovekého
Slovenska boli mestá, vznikajú neskôr ako v západnej Európe; vyvinuli sa z pôvodných trhových osád,
do ktorých sa sťahovali remeselníci a ďalší obyvatelia žijúci na okolí, ako aj cudzí hostia (hospites) - mestá vznikali v
geograficky výhodných polohách, na križovatkách ciest (Trnava), pri brodoch a prechodoch cez rieky, pod
stoličnými hradmi (Bratislava, Trenčín, Zvolen) alebo v blízkosti významných cirkevných inštitúcií,
biskupstiev a kapitúl (Ostrihom, Nitra); banícke osady resp. banské mestá (Banská Štiavnica)
- povinnosťou mešťanov bolo odovzdávať kráľovi dane, dávať novoročné dary, pri
návšteve pohostiť - medzi základné mestské práva patrila slobodná voľba richtára, niekde
aj farára - najbohatšou vrstvou boli kupci – tvorili mestský
patriciát, z neho volili členov mestskej rady – 12 prísažných (boženíkov), ktorí sa mesačne
striedali vo funkcii sudcov - najstaršie mestá: Bratislava, Banská Štiavnica, Krupina, Levoča, Ružomberok, Nitra -
mesto malo asi 300 domov, žilo tu približne 1500 obyvateľov; špinavé cesty, uličky neboli
osvetlené, opevnenia, hradby, zlá hygiena → mor - remeselníci združení v cechoch: § každý
cech mal svoje vlastné pravidlá
§ na jeho čele stál
cechmajster (držiteľ cechovskej listiny)
§ učeň sa učil asi 3 – 4 roky u majstra
§
po vyučení sa stával tovarišom
§ išiel na „vandrovku“ – na prax
§ na to,
aby sa stal tovariš majstrom, musel spraviť nejaký majstrovský kúsok a zaplatiť hostinu (mohli si to dovoliť iba bohatí)
·
flagelanti – bičujúci sa; hnutie kajúcnikov
· komitát –
kráľovská župa, administratívno-správna jednotka; centrami boli kráľovské hrady, na čele župani menovaní kráľom; v
správe, súdnictve a vojenstve im podliehali ďalší úradníci – dvorský špán, kastelán a pod.
· Kumáni –
kočovné kmene sídliace v povodí rieky Volgy; v 11. storočí sa presúvali na západ a tlačili pred sebou Pečenehov; boli
usadzovaní ako zajatci i najímaní do vojenských služieb uhorských kráľov; kráľ Belo IV. roku 1239 prijal Kumánov pod svoju ochranu a
dovolil im usadiť sa v Uhorsku
Zones.sk – Zóny pre každého študenta