Slovensko za vlády posledných Arpádovcov

Zápas Ondreja II. so šľachtou

- Ondrej II. (1205 – 1235): § viedol expanzívnu zahraničnú politiku + účasť na piatej krížovej výprave → prázdna kráľovská pokladnica
§ štedro rozdával kráľovské majetky za vojenské zásluhy, aby získal stúpencov a oddaných bojovníkov → narušila sa tým sústava kráľovských žúp; proti sa stavajú zemania
§ prenajímal kráľovské príjmy Židom a izmaelitom (moslimským obchodníkom), ktorí sa v tom čase pohybovali v Uhorsku a ovládli dôležité hospodárske odvetvia (mincovníctvo a soľný monopol) → vyvolávalo to odpor šľachty a cirkvi
§ všeobecná nespokojnosť šľachty s politikou kráľa vyvrcholila v roku 1222, čo donútilo Ondreja II. vydať Zlatú bulu v prospech nižšej šľachty (zemanov):
· šľachta nemusela bojovať za hranicami, iba pri obrane krajiny
· ak kráľ podnikol zahraničnú výpravu, ktorá trvala viac ako tri mesiace, musel šľachticom platiť žold
· nesmel darovať celé komitáty ani udeľovať majetky cudzincom
· izmaelitov a Židov nesmel ustanoviť do funkcií županov mincových a soľných komôr, nemohli byť vyberačmi daní, ani byť povýšení do šľachtického stavu
· ak by kráľ nedodržiaval ustanovenia Zlatej buly, šľachta mala právo odporu
· výsady v prospech cirkvi, ktoré oslobodili duchovenstvo od platenia daní a vyňali ho z kompetencie svetských súdov
· neplatenie daní a právo odporu boli výsady, o ktoré sa uhorská šľachta opierala až do zrušenia feudálnych privilégií roku 1848

Tatársky vpád a jeho dôsledky

- kráľ Belo IV. sa pokúsil upevniť kráľovskú moc a skrotiť odbojných veľmožov - medzi Dunajom a Tisou sa usadil kmeň Kumánov (bolo ich asi 40 000) - Tatári vtrhli na jar 1241 - noví šľachtici nereagovali na výzvu kráľa → uhorské vojská boli porazené v bitke na rieke Slanej (11. apríl 1241) - Tatári plienili vyše roka, ubránili sa len opevnené hrady (Komárno, Fiľakovo, Nitra, Bratislava a Abovský Novohrad) - po odchode Tatárov nastáva obdobie hladomoru, krajina je vyľudnená - Belo IV. obávajúci sa nového vpádu Tatárov sa zmieril so šľachtou a prikázal stavať kamenné hradby - po Belovej smrti sa jeho nástupcovia dostali do konfliktu s českým kráľom Přemyslom Otakarom II., ktorý v dvoch vojnách (1271 a 1273) dobyl juhozápadné Slovensko, vypálil Nitru aj s katedrálou, pričom zhorel archív Nitrianskeho biskupstva - české vojská prenikli aj na juh od Dunaja, ale k bitke nedošlo, lebo ľahká uhorská jazda sa vyhýbala otvorenému boju s ťažkoodencami českého kráľa - Přemysl Otakar opustil Uhorsko na jeseň 1273, keď sa dozvedel o zvolení Rudolfa Habsburského za nemeckého kráľa - Uhorsko mohlo zvíťaziť iba v spojenectve s Rudolfom Habsburským, spojené rakúsko-uhorské vojská porazili Přemysla Otakara II. (1278) pri Dürnkrute na Moravskom poli, ten v boji zahynul a v Rakúsku sa upevnila pozícia Habsburgovcov

Rastie moc šľachty – feudálna anarchia

- Ladislav IV. Kumánsky (1272 – 1290): § jeho vláda bola poznačená bojmi mocenských skupín vysokej šľachty – oligarchov medzi sebou i proti kráľovi
§ počas jeho nedospelosti vládla zaňho matka Alžbeta Kumánska a pod jej vplyvom si mladý kráľ osvojil zvyky a spôsob života Kumánov
§ neskôr v boji s oligarchmi využíval pomoc kumánskych družín, ale aj Tatárov, ktorých sám pozval do Uhorska
§ domáce vojská Tatárov vyhnali
§ pri náhodnej potýčke v kumánskom tábore roku 1290 Ladislava zavraždili
· Ondrej III. (1290 – 1301):
§ pochádzal z vedľajšej vetvy Arpádovcov a po Ladislavovej smrti prišiel z Benátok do Uhorska
§ feudálna anarchia na konci 13. storočia dosahovala vrchol
§ s pomocou Matúša Čáka a ďalších šľachticov sa Ondrejovi III. podarilo vyhnať Rakúšanov zo západného Slovenska, ktoré predtým vrátane Bratislavy obsadili
§ keď Bratislavu v decembri 1291 vrátili Uhorsku, Ondrej III. jej udelil mestské privilégium
§ nemohol dokončiť konsolidáciu Uhorska, pretože v januári 1301 neočakávane zomrel (pravdepodobne otrávený), ním vymrel rod Arpádovcov a začali sa boje o uhorské kráľovstvo
· Matúš Čák Trenčiansky (okolo 1260 – 1321):
§ 1296 – 1297: palatín Uhorska
§ sídlil na trenčianskom hrade
§ mal vlastné vojsko, dvor a mince
§ najprv podporoval z kandidátov na uhorského kráľa Václava III., potom prešiel na stranu Karola Róberta z Anjou

Stredoveká spoločnosť – vznik miest

- obyvateľstvo Slovenska v priebehu 13. storočia početne rástlo, aj keď tatársky vpád spôsobil značné straty - koncom 13. storočia žilo na Slovensku približne 250 000 – 300 000 ľudí, väčšina obyvateľstva boli Slováci, iba na juhu žili Maďari - po odchode Tatárov sa začala presadzovať kolonizácia (osídľovanie) – kráľ i šľachta povolávali do vyľudnenej krajiny roľnícke a remeselnícke rodiny zo zahraničia (prichádzajú hlavne Nemci) - prichádzajú aj Židia, ktorí sa usadzovali v mestách; zaoberali sa obchodom a finančnými transakciami, za čo ich ostatní mešťania odsudzovali a diskriminovali - novým prvkom v živote stredovekého Slovenska boli mestá, vznikajú neskôr ako v západnej Európe; vyvinuli sa z pôvodných trhových osád, do ktorých sa sťahovali remeselníci a ďalší obyvatelia žijúci na okolí, ako aj cudzí hostia (hospites) - mestá vznikali v geograficky výhodných polohách, na križovatkách ciest (Trnava), pri brodoch a prechodoch cez rieky, pod stoličnými hradmi (Bratislava, Trenčín, Zvolen) alebo v blízkosti významných cirkevných inštitúcií, biskupstiev a kapitúl (Ostrihom, Nitra); banícke osady resp. banské mestá (Banská Štiavnica) - povinnosťou mešťanov bolo odovzdávať kráľovi dane, dávať novoročné dary, pri návšteve pohostiť - medzi základné mestské práva patrila slobodná voľba richtára, niekde aj farára - najbohatšou vrstvou boli kupci – tvorili mestský patriciát, z neho volili členov mestskej rady – 12 prísažných (boženíkov), ktorí sa mesačne striedali vo funkcii sudcov - najstaršie mestá: Bratislava, Banská Štiavnica, Krupina, Levoča, Ružomberok, Nitra - mesto malo asi 300 domov, žilo tu približne 1500 obyvateľov; špinavé cesty, uličky neboli osvetlené, opevnenia, hradby, zlá hygiena → mor - remeselníci združení v cechoch: § každý cech mal svoje vlastné pravidlá
§ na jeho čele stál cechmajster (držiteľ cechovskej listiny)
§ učeň sa učil asi 3 – 4 roky u majstra
§ po vyučení sa stával tovarišom
§ išiel na „vandrovku“ – na prax
§ na to, aby sa stal tovariš majstrom, musel spraviť nejaký majstrovský kúsok a zaplatiť hostinu (mohli si to dovoliť iba bohatí)

· flagelanti – bičujúci sa; hnutie kajúcnikov
· komitát – kráľovská župa, administratívno-správna jednotka; centrami boli kráľovské hrady, na čele župani menovaní kráľom; v správe, súdnictve a vojenstve im podliehali ďalší úradníci – dvorský špán, kastelán a pod.
· Kumáni – kočovné kmene sídliace v povodí rieky Volgy; v 11. storočí sa presúvali na západ a tlačili pred sebou Pečenehov; boli usadzovaní ako zajatci i najímaní do vojenských služieb uhorských kráľov; kráľ Belo IV. roku 1239 prijal Kumánov pod svoju ochranu a dovolil im usadiť sa v Uhorsku