Vláda Žigmunda a boje o trón po smrti Albrechta Habsburského
Kráľ – cudzinec
- po zavraždení Karola Malého a zajatí kráľovien Alžbety
a Márie (leto 1386) anarchia v Uhorsku dosiahla vrchol - východisko uhorská šľachta videla
v prijatí Žigmunda za kráľa (1387) - aby si získal stúpencov, Žigmund od začiatku
prenajímal a za peniaze dával do zálohy svojim verným kráľovské majetky, prípadne ich udeľoval za zásluhy
- v Uhorsku ho považovali za cudzinca, uchvatiteľa trónu, a to najmä po smrti manželky
Márie, vďaka ktorej tento trón získal - jeho medzinárodné postavenie oslabila neúspešná výprava proti
Turkom (Žigmund zorganizoval proti nim križiacku výpravu za účasti tisícov križiakov z celej
Európy, napriek tomu v septembri 1396 križiacke vojsko utrpelo drvivú porážku pri
Nikopole) - Žigmund roku 1404 vydal tzv. placetum regium, ktorým
zakázal publikovanie pápežských búl v Uhorsku bez predbežného súhlasu kráľa; chcel tým
obmedziť vplyv pápeža Bonifáca IX., ktorý podporoval Žigmundovho nepriateľa
Ladislava Neapolského - roku 1405 kráľ vydal tzv. malý dekrét (Decretum
minus), ktorým upevnil postavenie mešťanov kráľovských miest v súdnej, administratívnej i hospodárskej oblasti;
dekrét napr. zaviedol jednotné miery podľa vzoru budínskych mier, domácim
obchodníkom zaručil slobodný pohyb po krajine a zvýhodňoval ich oproti cudzím kupcom - roku
1411 bol Žigmund kurfirstami zvolený za nemeckého kráľa - na vojny potreboval
veľa peňazí → požičal si od poľského kráľa a do zálohy mu dal 13
spišských miest (Stará Ľubovňa, Podolínec, Hniezdne) – ostali založené v Poľsku až do roku 1772
Žigmund a husitská otázka
- snažil sa vojensky potlačiť husitskú
revolúciu a v roku 1420 vtrhol do Čiech, utrpel však porážku na hore
Vítkov pri Prahe - spanilé jazdy – husiti útočili na územie Slovenska,
vypaľovali, vraždili, lúpili, rozmiestnili trvalé posádky na hradoch (Likava,
Topoľčany, Lednica) - rozpory v husitskom tábore → bitka pri Lipanoch v máji
1434 → dôsledkom lipanskej porážky bola dohoda s cirkvou (bazilejské kompaktáta), ktorá za
určitých podmienok povoľovala prijímanie pod oboma spôsobmi - Žigmund nemal mužského potomka, za svojho
nástupcu určil zaťa Albrechta Habsburského
Zápas medzi Jiskrom a Huňadym + bratríci na
Slovensku
- Albrecht Habsburský zorganizoval protitureckú výpravu, počas nej aj
zomrel (1439) - Uhorsko sa ocitlo v mocenských zápasoch medzi kráľovnou
vdovou Alžbetou a novým kráľom Vladislavom I., pochádzajúcim z poľských
Jagelovcov - Vladislava zvolila časť šľachty, ktorá očakávala,
že bude pokračovať v protitureckých bojoch; kráľovnej sa však vo februári 1440
narodil syn Ladislav (Pohrobok), ktorého urýchlene korunovali za kráľa
- Alžbeta zverila dieťa do opatery príbuznému, nemeckému kráľovi a neskoršiemu cisárovi
Fridrichovi III.; do svojich služieb najala českého kapitána Jána Jiskru
z Brandýsa – zverila mu viaceré kráľovské mestá a hrady na Slovensku (hoci bol Jiskra katolík, prijal do svojho vojska
mnohých bývalých husitských bojovníkov) - Vladislav I. padol v bitke proti Turkom pri
Varne (1444); po jeho smrti uhorský snem uznal nároky Ladislava Pohrobka na trón – v čase jeho nedospelosti
snem poveril správou krajiny siedmich kapitánov, roku 1446 preniesol túto právomoc na Jána
Huňadyho ako správcu (gubernátora); medzitým v Uhorsku a najmä na Slovensku prebiehali boje medzi Jiskrom
a huňadyovcami - na Slovensku – skupiny tzv. bratríkov (odídenci z Jiskrovho
vojska): rabovali kláštory, kostoly, ale aj domy mešťanov a poddaných - Ladislav V. (Pohrobok) poveril
Jána Huňadyho funkciou krajinského kapitána; Jiskru zbavil funkcie a majetkov a vykázal ho
z krajiny, o rok neskôr ho povolal späť, aby bojoval s bratríkmi, no ani Jiskrovi sa nepodarilo bratríkov úplne
potlačiť - Ján Huňady: § velil uhorskému vojsku, ktoré
zastavilo Turkov pri obrane Belehradu (1456), krátko nato zomrel na mor
· roku 1457
zomrel za zvláštnych okolností aj Ladislav V.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta