Matej Korvín, cesta k Moháčskej katastrofe
Vláda pevnej ruky (1458 – 1490)
· Matej Korvín (mladší syn Jána Huňadyho) bol
vychovávaný na českom kráľovskom dvore, tu si osvojil český jazyk; oženil sa
s Katarínou (dcéra kráľa Juraja Poděbradského)
§ uhorské stavy zhromaždené na Rákošskom poli
ho zvolili koncom januára 1458 za uhorského kráľa; chceli panovníka
domáceho pôvodu, ktorý by zabezpečil obranu krajiny proti Turkom
§ mladý panovník za svoju prvú
úlohu považoval likvidáciu bratríckych skupín na východnom Slovensku, v máji 1458
pri Blatnom Potoku kráľovské vojská porazili bratríkov (kapitán
Axamit padol v boji, Talafúz ušiel so zvyškami bratríkov
do Poľska, tam sa uchýlil aj Ján Jiskra)
§ vytvoril tzv. čierny
pluk – žoldnierske vojsko
§ zmieril sa s Jánom Jiskrom
§ podnikol tri
výpravy proti tureckej ríši, nakoniec s nimi uzavrel mier a prestal sa starať
o turecké nebezpečenstvo
§ v strednej Európe chcel vytvoriť silnú ríšu, obsadiť Čechy,
rakúske krajiny, dosiahnuť titul nemeckého cisára, potom sa vrhnúť na
Turkov
§ vojna s českým kráľom Jurajom Poděbradským o titul; po
dobytí Moravy sa Matej dal v Olomouci zvoliť časťou českej a moravskej šľachty za českého
kráľa (1469), no vojna pokračovala aj po smrti Juraja Poděbradského (do roku
1471), ten ešte krátko predtým ponúkol český trón poľskému princovi Vladislavovi Jagelovskému
§
obmedzil moc vysokej šľachty, podporovali ho stredná a nižšia šľachta a mestá
§ obnovil placetum
regium
§ nákladné vojny a nádheru kráľovského dvora financoval daňovými reformami, ktoré
trojnásobne zvýšili jeho príjmy; zaviedol novú daň z komína; v niektorých rokoch bolo zakázané slobodné
sťahovanie poddaných
Kráľ „Dobrze“
- po smrti Mateja Korvína sa väčšina
uhorskej šľachty prikláňala (čo sa kandidatúry na trón týka) k Vladislavovi Jagelovskému,
ktorý mal povesť dobráckeho a neschopného panovníka (kráľ „Dobrze“); šľachtici to využili,
zvolili ho za kráľa, ale musel odvolať všetky reformy, ktoré zaviedol Matej Korvín - počas
vlády Vladislava II. Jagelovského sa všetka moc sústredila v rukách najbohatšej
šľachty
Dóžovo povstanie, počiatky nevoľníctva
· celková zlá hospodárska
situácia a sociálne napätie viedli v roku 1514 k vypuknutiu
sedliackeho povstania, ktoré viedol sedmohradský zeman Juraj Dóža
§
ostrihomský arcibiskup Tomáš Bakóc vyhlásil krížovú výpravu proti Turkom; uhorská
šľachta nemala záujem na výprave, pretože podceňovala turecké nebezpečenstvo
§ do križiackeho vojska sa hlásili
poddaní, chudobní remeselníci i študenti – očakávali, že účasťou na výprave si zlepšia svoje
sociálne postavenie
§ v máji 1514 sa v okolí Budína zhromaždilo okolo 40 000
dobrovoľníkov; šľachta a kráľovský dvor prikázali hlavnému veliteľovi Jurajovi Dóžovi presunúť vojsko na južné hranice,
križiaci to odmietli, lebo neboli dostatočne vyzbrojení a zásobení → vypukla
otvorená vzbura a poddaní sa obrátili proti pánom (kňaz Vavrinec Mésároš)
§ šľachtické vojská pod
vedením Jána Zápoľského porazili povstalcov v lete 1514 pri Temešvári; šľachta s poddanými krvavo
zúčtovala, Juraja Dóžu ako „sedliackeho kráľa“ upálili na rozžeravenom železnom tróne
·
výsledkom povstania boli drastické zákony, ktoré prijal uhorský snem na jeseň 1514; podľa nich
poddaní boli naveky pripútaní k pôde, nesmeli sa sťahovať, resp. sťahovanie záviselo od
vôle zemepána, nesmeli nosiť zbraň, museli robotovať jeden deň v týždni, zemepánom
a cirkvi platili peňažné dávky, desiatky a iné poplatky, nesmeli dávať deti na štúdia →
nevoľníctvo (až do roku 1785)
· krátko po potlačení sedliackeho povstania Vladislav II. zomrel
a kráľom sa stal jeho syn Ľudovít II.
Rozvrat hospodárstva, banícke
povstanie
· zlé finančné hospodárenie → razili sa menejhodnotné medené mince →
vlna štrajkov a nepokojov, ktoré vyústili do povstania baníkov v stredoslovenských banských
mestách:
§ strediskom povstania Banská Bystrica, ktorú baníci (1525 – 1526)
trikrát obsadili a mesto vypálili
§ pôvodne sa obrátili proti turzovsko-fuggerovskej
spoločnosti
§ štrajky a nepokoje sa rozšírili aj do okolia Banskej
Štiavnice, Hodruše a Kremnice
· od začiatku 20. rokov silnel tlak Osmanskej ríše na Balkáne
→ sultán Sulejman dobyl (1521) významné pevnosti Belehrad, Šabac a Zemuň
·
rozhodujúca bitka medzi uhorským vojskom a tureckom armádou sa odohrala 29. augusta 1526 pri
Moháči (približne 20-tisícové uhorské vojsko podľahlo presile), Zápoľský sa s armádou ani neunúval
dostaviť; Ľudovít II. sa utopil pri úteku v dunajských močiaroch
· bitka
pri Moháči → Turci 150 rokov plienili Uhorsko
Zones.sk – Zóny pre každého študenta