Zóny pre každého študenta

Matej Korvín, cesta k Moháčskej katastrofe

Vláda pevnej ruky (1458 – 1490)

· Matej Korvín (mladší syn Jána Huňadyho) bol vychovávaný na českom kráľovskom dvore, tu si osvojil český jazyk; oženil sa s Katarínou (dcéra kráľa Juraja Poděbradského)
§ uhorské stavy zhromaždené na Rákošskom poli ho zvolili koncom januára 1458 za uhorského kráľa; chceli panovníka domáceho pôvodu, ktorý by zabezpečil obranu krajiny proti Turkom
§ mladý panovník za svoju prvú úlohu považoval likvidáciu bratríckych skupín na východnom Slovensku, v máji 1458 pri Blatnom Potoku kráľovské vojská porazili bratríkov (kapitán Axamit padol v boji, Talafúz ušiel so zvyškami bratríkov do Poľska, tam sa uchýlil aj Ján Jiskra)
§ vytvoril tzv. čierny plukžoldnierske vojsko
§ zmieril sa s Jánom Jiskrom
§ podnikol tri výpravy proti tureckej ríši, nakoniec s nimi uzavrel mier a prestal sa starať o turecké nebezpečenstvo
§ v strednej Európe chcel vytvoriť silnú ríšu, obsadiť Čechy, rakúske krajiny, dosiahnuť titul nemeckého cisára, potom sa vrhnúť na Turkov
§ vojna s českým kráľom Jurajom Poděbradským o titul; po dobytí Moravy sa Matej dal v Olomouci zvoliť časťou českej a moravskej šľachty za českého kráľa (1469), no vojna pokračovala aj po smrti Juraja Poděbradského (do roku 1471), ten ešte krátko predtým ponúkol český trón poľskému princovi Vladislavovi Jagelovskému
§ obmedzil moc vysokej šľachty, podporovali ho stredná a nižšia šľachta a mestá
§ obnovil placetum regium
§ nákladné vojny a nádheru kráľovského dvora financoval daňovými reformami, ktoré trojnásobne zvýšili jeho príjmy; zaviedol novú daň z komína; v niektorých rokoch bolo zakázané slobodné sťahovanie poddaných
 
Kráľ „Dobrze“
 
- po smrti Mateja Korvína sa väčšina uhorskej šľachty prikláňala (čo sa kandidatúry na trón týka) k Vladislavovi Jagelovskému, ktorý mal povesť dobráckeho a neschopného panovníka (kráľ „Dobrze“); šľachtici to využili, zvolili ho za kráľa, ale musel odvolať všetky reformy, ktoré zaviedol Matej Korvín - počas vlády Vladislava II. Jagelovského sa všetka moc sústredila v rukách najbohatšej šľachty

Dóžovo povstanie, počiatky nevoľníctva
 
· celková zlá hospodárska situáciasociálne napätie viedli v roku 1514 k vypuknutiu sedliackeho povstania, ktoré viedol sedmohradský zeman Juraj Dóža
§ ostrihomský arcibiskup Tomáš Bakóc vyhlásil krížovú výpravu proti Turkom; uhorská šľachta nemala záujem na výprave, pretože podceňovala turecké nebezpečenstvo
§ do križiackeho vojska sa hlásili poddaní, chudobní remeselníci i študenti – očakávali, že účasťou na výprave si zlepšia svoje sociálne postavenie
§ v máji 1514 sa v okolí Budína zhromaždilo okolo 40 000 dobrovoľníkov; šľachta a kráľovský dvor prikázali hlavnému veliteľovi Jurajovi Dóžovi presunúť vojsko na južné hranice, križiaci to odmietli, lebo neboli dostatočne vyzbrojení a zásobení → vypukla otvorená vzbura a poddaní sa obrátili proti pánom (kňaz Vavrinec Mésároš)
§ šľachtické vojská pod vedením Jána Zápoľského porazili povstalcov v lete 1514 pri Temešvári; šľachta s poddanými krvavo zúčtovala, Juraja Dóžu ako „sedliackeho kráľa“ upálili na rozžeravenom železnom tróne
· výsledkom povstania boli drastické zákony, ktoré prijal uhorský snem na jeseň 1514; podľa nich poddaní boli naveky pripútaní k pôde, nesmeli sa sťahovať, resp. sťahovanie záviselo od vôle zemepána, nesmeli nosiť zbraň, museli robotovať jeden deň v týždni, zemepánom a cirkvi platili peňažné dávky, desiatky a iné poplatky, nesmeli dávať deti na štúdianevoľníctvo (až do roku 1785)
· krátko po potlačení sedliackeho povstania Vladislav II. zomrelkráľom sa stal jeho syn Ľudovít II.
 
Rozvrat hospodárstva, banícke povstanie
 
· zlé finančné hospodárenie → razili sa menejhodnotné medené mincevlna štrajkov a nepokojov, ktoré vyústili do povstania baníkov v stredoslovenských banských mestách:
§ strediskom povstania Banská Bystrica, ktorú baníci (1525 – 1526) trikrát obsadili a mesto vypálili
§ pôvodne sa obrátili proti turzovsko-fuggerovskej spoločnosti
§ štrajky a nepokoje sa rozšírili aj do okolia Banskej Štiavnice, Hodruše a Kremnice
· od začiatku 20. rokov silnel tlak Osmanskej ríše na Balkánesultán Sulejman dobyl (1521) významné pevnosti Belehrad, Šabac a Zemuň
· rozhodujúca bitka medzi uhorským vojskom a tureckom armádou sa odohrala 29. augusta 1526 pri Moháči (približne 20-tisícové uhorské vojsko podľahlo presile), Zápoľský sa s armádou ani neunúval dostaviť; Ľudovít II. sa utopil pri úteku v dunajských močiaroch
· bitka pri MoháčiTurci 150 rokov plienili Uhorsko
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/819-matej-korvin-cesta-k-mohacskej-katastrofe/