Čaj a Čína
Čaj a Čína
Ako už vieme, starí Číňania poznali čaj mnoho storočí pred našim letopočtom. Každá dynastia vládnuca v Číne však pojímala čaj inak a pre každú z nich sú typické isté znaky spojené s pitím čaju. Za dynastie Čou (1100 – 771 p.n.l.) bol čaj považovaný ako obeť bohom. Čajové listy boli tiež konzumované ako zelenina alebo používané v lekárstve. O období, kedy vládla dynastia Tchang (618 - 906 n.l.) sa často rozprávalo ako o zlatej ére čaju. Čaj sa už nekonzumoval len ako tonikum alebo liek, ale Číňania ho pili i pre samotný pôžitok z pitia, až bol vyhlásený za jeden zo siedmych základných prvkov správneho každodenného života.
Príprava a podávanie sa stali dôsledne premysleným obradom a pre
pestovanie a spracovanie lístkov platili prísne pravidlá. V niektorých častiach Číny sa čaj dokonca solil, aby nadobudol horkastú
príchuť. Bežnejšie sa používala sladká cibuľka, zázvor, pomarančová kôra, klinček a mäta. Z tejto doby pochádzajú tiež prvé, už
spomínané, monografie o čaji, ako Čcha-Ting (Klasické rozprávanie o čaji) od autora Lu Jü, ktoré hovorí o pestovaní, výrobe a pití
čaju.
V tomto období sa výroba čaju výrazne líšila od súčasnosti. Čaj sa ošetroval naparením a lisoval do
tehiel. Tieto tehly boli pred prípravou nápoja rozdrvené v kamennom mažiari a tento čajový prášok bol následne zaliaty horúcou vodou,
alebo sa vo vode varil. Za dynastie Sung sa lisované čajové tehličky rozomleli na veľmi jemný prášok, ktorý sa bambusovou metličkou
rozšľahal v horúcej vode.
Po vypití prvej šálky sa prášok znova zalial horúcou vodou, našľahal a vypil. Tento
postup sa opakoval až sedemkrát. Vtedy sa čaj stal aj významným vývozným produktom. Tak isto ako pri hodvábe dodávali Číňania na trh
hotový výrobok a metódu výroby čaju úzkostlivo tajili. V neskoršom období dynastia Jüan na pitie čaju nedbala. Vyvyšovala sa nad
zvyklosti čínskych poddaných. V tomto období sa čaj na chvíľu vytratil z bežného života či už chudobnejších alebo bohatých
Číňanov.
Dynastia Ming znovuobjavila kúzlo pitia čaju a bol takisto objavený aj nový spôsob výroby. Už
od polovice 13. storočia začali byť čajové lístky namiesto lisovania pražené a drvené. Tak postupne vznikol sypaný čaj. Taký, ako ho
poznáme dnes. Keď bol v roku 1391 vydaný cisársky dekrét, podľa ktorého mohol byť cisárskemu dvoru podávaný iba čaj v sypanej forme,
došlo k zvýšeniu produkcie a nárastu obľuby tohto nápoja aj medzi širokými vrstvami obyvateľstva. Doposiaľ sa čaj nedochucoval korením,
ale aromatizoval menej prenikavými prísadami, ako napríklad jazmín, lotosový kvet a chryzantémy. Až do éry dynastie Ming sa v Číne
pripravoval iba zelený čaj.
Dávnejšie ľudia verili, že zelený a čierny čaj pochádzajú z dvoch odlišných rastlín,
ale v skutočnosti sú pre oba typy východiskovou surovinou zelené lístky. Keďže čaje nie veľmi dobre znášali dlhé cesty,
výrobcovia za dynastie Ming sa snažili prísť na spôsob, ako uchovať čajové lístky lepšie. Zistili, že lístky je možné konzervovať
fermentáciou (oxidáciou), dokiaľ nezískajú medenú farbu a potom tento rozkladný proces zastaviť prudkým sušením v peci.