Kúpele
Kúpele
2.1 Staroveký východ a Grécko
K najstarším nálezom zvláštnych
miestností či stavieb určených ku kúpanie patria objavy z doby archaickej mestskej civilizácie v povodí Indu. Mestá Mohedžo - dáro
v povodí Indu a Harappa v Pandžábe na rieke Ravi pochádzajú z 3. tisícročia pred naším letopočtom. K obvyklým archeologickým nálezom
z ich rozvalín patria rozmanité toaletné predmety. V domoch bohatých majiteľov boli kúpeľne a všeobecnej hygiene slúžili kúpeľne,
ktoré boli už vtedy verejné. Vtedy boli určené pre všetkých slobodných obyvateľov mesta.
Kúpeľne boli objavené
i v troskách palácov v Mezopotámii z 3. tisícročia pr. n. l. Neďaleko Sírskeho Damašku našli archeológovia zbytky hlavného mesta
amoritských vládcov Mari, ktoré v 17. storočí pr. n. l. dobylo babylonské vojsko. Stál tam kráľovský palác z 3. tisícročia pr. n. l.
Mal veľa miestností a v jednej z nich bola objavená kúpeľňa s vaňami, ktoré patria medzi najstaršie v ľudských dejinách.
V starovekom Egypte kúpele nepoznali, dokonca nemali ani vane. Zachovali sa len veľké bazény v chrámoch pre rituálnu očistu. Vieme však,
že sa Egypťania neobyčajne radi kúpali v Níle a zavlažovacích kanáloch. Vtedy boli však omnoho čistejší než dnes. O obľube kúpania
v Níle svedčí okrem iného i to, že pre slovo plávať existoval samostatný hieroglyfický znak.
Pri umývaní doma používali
hlinené alebo kovové nádoby s výlevkou. Z nich liali vodu na ruky a na iné časti tela. Stekajúca voda sa zachytávala do veľkých mís
(voda bola vzácna a po umytí sa používala ku zalievaniu či napájaniu dobytka). Zachovali sa dokonca správy o akejsi primitívnej sprche.
Ľudia liali vodu z výšky cez sito či košík, takže sa rozstriekavala. Pri takom spôsobe umývania si prostí ľudia navzájom v rodine
pomáhali, zámožní mali samozrejme otrokov. Pretože si starí Egypťania potrpeli na prepych, tí najbohatší mali niekedy dokonca zvláštnu
nádobu na vodu pre určitú časť tela. Zo staroveku sa zachovala miska s nápisom „ Ak si umývaš tvár v zdravý, maj radostné srdce!“. Je
pravdepodobné že do vody sa niekedy pridávali lístky kvetín ale aj vonné esencie a oleje, v ktorých vo výrobe boli starí Egypťania
majstri.
2.2 Stredoveké kúpele
O období stredovekých kúpeľov vieme veľmi málo, pretože jednotlivé
zariadenia sa od seba veľmi líšili. K dispozícii sú len neskoršie vyobrazenia z 15. a 16. storočia. Z princípu existovali dva typy
kúpeľov, i keď sa niekedy oba spôsoby kombinovali- kúpele určené ku kúpaniu alebo na potenie.
Kúpele ponúkajúce kúpanie sa
obvykle zriaďovala v bežnom meštianskom dome, ktorý nebol ani honosní, ani mimoriadne rozľahlý. Často sa skladala lez z dvoch či troch
miestností. Voda sa niekedy ohrievala v železnom kotly nad ohňom ale častejšie tak, že do nádoby s chladnou vodou vhadzovali horúce kamene.
Niekedy aj rozohriate kusy železa z horúcej peci. Za kúpeľňou sa obvykle nachádzala ešte menšia miestnosť odkiaľ sa do pece prikladalo
a varilo pre hostí. Ochladiť sa hostia mohli v kadi stojacej na dvore. Pravidelná návšteva v niektorých českých mestách bola v stredoveku
dokonca( hlavne pre tovarišov a remeselníkov) povinná. Tejto povinnosti sa však niektorí tovariši vyzliekali. Dokonca v niektorých mestách
sa období renesancie kúpeľ považoval za naturálnu časť mzdy.
2.3 Kúpele ako zábava
Pobyt
v stredovekých kúpeľoch sa veľmi odlišoval od súčasných predstáv kúpeľov. Vaňa s teplou vodou nebola len miestom očisty, ale
predovšetkým miesto pohodlného odpočinku. Hosť sa pred vstupom umyl vo vedre a do vane sa teda posadil pomerne čistý. Do kúpeľov si
zámožní ľudia pozývali priateľov, aby tu s nimi posedeli a družne spolu popili a pohovorili zároveň. Z toho vyplýva, že hygiena nebola
hlavným motívom toho, prečo sa ľudia často niekoľko hodín máčali v teplej vode. Vo vani hostia jedli a pili. V kúpeľoch obsluhoval
hostí ženský personál, hlavne mladé dievčatá.
Na sebe mali plátené košieľky bez spodného prádla, ktoré v stredoveku neexistovalo.
Sypali na hostí vo vaniach kvetiny. Poskytovali najmä rozmanité erotické služby, masáže pre chúlostivé časti mužského tela. Preto boli
stredovekou spoločnosťou považované za neviestky.
2.4 Vznik moderného kúpeľa
Zlatý vek
renesančných kúpeľov so ženským kúpeľným personálom a jeho zábavami. odviala 30 ročná vojna. V druhej polovici 17. storočia sa
životný štýl celej Európy zmenil. Odrazom zmien myslenia sa stalo aj barokové umenie, ktoré nastolilo dobu pokory a tak mizne aj väčšina
zábav. Ľudia prijímajú zmenu pod prísnym dohľadom inkvizície. Verejné kúpele boli väčšinou zrušené i keď sa to podstatnou mierou
v celkovej úrovni hygieny neodrazilo. Kúpele sa znovu začali zakladať až koncom 18. storočia. V šľachtických rodinách sa praktizoval ešte
zo stredoveku trend umývania sa v kadi, ktorý sa udržal u rodín bez kúpeľne až do 20. storočia.
2.5 Liečebné
kúpele
Je zvláštne ako mohli starovekí lekári objaviť vlastnosti minerálnych vôd, ale je isté, že už starí Gréci ich radi
využívali. Zatiaľ čo staroveké kúpeľné procedúry obsahovali značné množstvo rituálnych úkonov, starorímska kúpeľná liečba bola
založená na oveľa racionálnejšom prístupe. Po lekárskej starostlivosti nasledoval oddych v podobe bahenných zábalov, masáží
a erotických hier. Taktiež sa chodievalo do jaskýň vábiacich kvôli sírovým parám.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta