Stredoveké pohostinstvo sa
spočiatku vyznačovalo nízkou úrovňou, najmä na dedine. Cestovanie bolo nevoľníctvom veľmi obmedzené, chudobní ľudia mohli cestovať iba z
náboženských dôvodov. Až do konca 13. storočí zriaďovala cirkev pri kláštoroch pre veriacich nocľahárne s možnosťou jednoduchého
stravovania. Platili naturáliami alebo prácami pre kláštor.
Väčšina dedinských hostincov mala jednoduché zariadenie. Bola to
spravidla jedna veľká miestnosť, v ktorej sa varilo jedlo a po vystlaní slamou aj spalo. Cestujúci väčšinou používali svoje vybavenie.
Hostince boli v tej dobe jediným spoločenským a informačným centrom jednoduchých ľudí. Dedinskí krčmári boli považovaní za menejcenných
ľudí.
Mestské hostince boli väčšie a honosnejšie, delili sa na panské, stredné a zájazdné a podľa toho mali rozdielne ceny.
Hostinským sa mohol stať každý, kto zložil sľub. Ten ich zaväzoval k plateniu daní, dodržovania poriadku a zatváracej doby, dodržovaniu
mier, váh, cien apod. Vznikali aj radničné pivničky, väčšinou pri mestských skladoch vína a piva.
Ubytovanie bolo začiatkom
stredoveku na nízkej úrovni aj v meste. Väčšinou sa spalo vo veľkých miestnostiach na zemi a až koncom tohto obdobia sa v drahších
hostincoch zriaďovali miestnosti s posteľami. V lacných hostincoch sa hostia umývali v kadiach s vodou.
Pokrmy sa pripravovali na
otvorených ohniskách, neskôr v peciach a rôznych nádobách. V 15. storočí sa začali používať obrusy, v 17. storočí aj príbory. Sklo a
porcelán používali len najbohatšie vrstvy. Pomerne vysoká úroveň pohostinstva bola v šľachtických sídlach, kde tiež vznikli určité
pravidlá stolovania. Konali sa veľké hostiny spojené s kultúrnym a zábavným programom. V kuchyniach pracovali školení kuchári a pri
tabuliach (slávnostných stoloch) čašníci. Spôsoby obsluhy sa začali rozlišovať podľa jednotlivých krajín.
Anglický spôsob
obsluhy sa vyznačoval krájaním mäsa pri stole. Hostiteľ mäso nakrájal a tiež určil jednotlivé porcie hosťom. Neskôr prevzali túto prácu
kvalifikovaní tranžéri. Vznikla tiež odborná literatúra o tranžírovaní. Postupom času sa tranžírovanie rozšírilo aj do lepších
hostincov a stalo sa tak základom dnešnej vyššej formy zložitej obsluhy.
Francúzsky spôsob obsluhy mal svoj základ v perfektnej
práci kuchárov v kuchyni. Tí mäso úhľadne krájali, zložili do pôvodného stavu a bohato ozdobili. Čašníci potom misy s jedlom pri stole
ponúkali a aj ten posledný hosť mal mať možnosť vybrať si aspoň z dvoch porcií. Francúzska gastronómia je dodnes vzorom moderného
pohostinstva. Pôvodný spôsob obsluhy je základom súčasného banketného spôsobu pri slávnostnom pohostení väčšieho počtu osôb pri
tabuli.
Ruský spôsob obsluhy bol efektný a z hľadiska obsluhy pomerne jednoduchý. Jednotlivé chody boli v niekoľkých druhoch
pokrmov pripravené v kuchyni a sluhovia ich len nakladali na tabule pre voľný výber. Tiež všetky nápoje boli pripravené od začiatku na stole
a hostia si ich mohli nalievať sami. Tento spôsob obsluhy bol zrejme základom dnešných hostín.
Koncom 17. storočia začali vznikať
v Paríži honosné hotely dnešného typu, ktoré sa stali vzorom pre budovanie pomerne rozsiahlej siete hotelov vo všetkých veľkých Európskych
mestách.
História vidličky: Vidličky boli pri jedení v Európe po prvý raz použité (spôsobom, aký poznáme dnes) začiatkom 16.
storočia na talianskom dvore. Túto novinku môžeme vysvetliť vtedajšou módou – nosili sa veľké stojaté zriasené goliere. Objav sa z
Talianska dostal do Francúzska, kde sa onedlho udomácnil zvyk jedávať nožom a vidličkou. Pomaly a v súlade s rozvojom meštianstva preberali
dvorné zvyklosti stolovania aj obyčajní ľudia. V 18. Storočí už boli všeobecne zaužívané nielen vo Francúzsku, ale v celej
Európe.