Svätá rímska ríša národa nemeckého
Svätá rímska ríša národa nemeckého
- vznikla z Východofranskej ríše a jej zakladateľom bol Henrich
I. Vtáčnik ( saský vojvoda)
- v roku 911 vymrel rod východných Karolovcov a ríša sa rozpadla na menšie časti,
z ktorých najvýznamnejšie boli: Sasko, Bavorsko, Švábsko
- útoky maďarských kmeňov ohrozovali jednotlivé oblasti a preto bolo nutné
sa spojiť
- v roku 919 bol zvolený za nemeckého kráľa Henrich I. Vtáčnik ( 919-936), ktorý sa
usiloval posilniť kráľovskú moc, budoval armádu a pevnosti
- po jeho smrti prevzal vládu jeho syn Oto I. Veľký (
936-973), ktorý do roku 962 vládol ako kráľ a jeho cieľom bolo obnoviť bývalú rímsku ríšu, čo sa mu čiastočne podarilo, lebo
8.2.962 bol v Ríme pápežom Jánom XII. korunovaný za cisára a tak boli položené základy Svätej
rímskej ríše národa nemeckého(SRRNN)
SRRNN- je to skôr ideologický pojem ako štát, bol to špecifický štátny útvar
v strednej Európe, ktorý mal predstavovať jednotu všetkých kresťanov a nárokoval si na jednotu celého sveta
- jej svetskou hlavou bol
cisár a duchovnou hlavou pápež
- trvala do roku 1806, kedy ju rozpustil Napoleon Bonaparte
- jej významným panovníkom bol aj
OTO III. (983-1002), ktorý pokračoval v obnove rímskeho impéria a za svoje sídlo si zvolil rímsky vrch Aventín
Cirkev a štát
- cirkev bola spočiatku spojencom rímsko-nemeckých panovníkov, no neskôr záujmy panovníka
narazili na záujmy cirkvi a vznikol boj o investitúru ( dosadzovanie cirkevných hodnostárov do úradu)
- spor vypukol
medzi nemeckým cisárom Henrichom IV. a pápežom Gregorom VII. pri dosadzovaní milánskeho arcibiskupa
- v roku 1075 vydal pápež
nariadenie, podľa ktorého žiaden duchovný nemal prijať úrad od panovníka ( bolo to pod trestom zosadenia)
- Henrich IV. to porušil,
preto sa dostal do kliatby ( trvalo to 2 roky)
- v roku 1077 prišiel do Canossy ( zimného sídla pápeža) a pokoril sa pred pápežom
- boj o investitúru sa skončil až v roku 1122 Wormským konkordátom, na základe ktorého boli biskupi menovaní do úradu
pápežom so súhlasom panovníka
Ďalší vývoj v SRRNN
- v rokoch 1152-1190 vládol Fridrich I.
Barbarosa, ktorý sa v roku 1155 stal rímsko-nemeckým cisárom a usiloval sa upevniť panovnícku moc a bol
presvedčený, že kresťanom má vládnuť cisár a nie pápež
- Fridrich I. podnikal výboje do Talianska a Byzancie, tiež sa zúčastnil
3.križiackej výpravy
- po jeho smrti nastali spory o trón
- v roku 1257 bola presadená zásada, že
rímskonemeckého panovníka majú voliť 7 kurfirsti a to :
traja cirkevní predstavitelia: mohučský biskup, trevírsky
biskup a kolínsky biskup
štyria svetskí činitelia: český kráľ, saský vojvoda, rýnsky falcgróf a brandenburský markgróf
-
panovnícka moc však upadala ríša sa trieštila na množstvo štátov
- v roku 1278 sa po bitke na Moravskom poli
nemeckým cisárom stal Rudolf Habsburský, ktorý porazil českého kráľa Přemysla Otakara II.
- v rokoch
1308-1437 vládli ríši Luxemburgovci, z ktorých najznámejším bol český kráľ Karol IV.
- od roku
1355 bol rímskonemeckým cisárom a vydal základný ríšsky zákon „Zlatá bula“ ( 1356), ktorý platil až
do roku 1806, kedy ríša zanikla
23.c) Slovenské národné obrodenie
- túto tému už máte
-
za domácu úlohu spracujte Život a dielo Ľudovíta Štúra
Zones.sk – Zóny pre každého študenta