Christianizácia Veľkej Moravy
Christianizácia Veľkej Moravy
- prvé správy o kresťastve na našom území pochádzajú z 1. – 4. storočia,
z obdobia Rímskej
ríše
- najstarší doklad – kahanec s nápisom XP, čo asi znamená
CHRISTOS, nájdený bol na trenčianskom kopci
- počas vlády Sama uskutočnili misiu belgický biskup
AMAND
- po rozvrátení Avarskej ríše sa vytvorili vhodné podmienky pre šírenie ortodoxného
kresťanstva
- po nástupe Rastislava sa vytvorili ešte lepšie podmienky pre kresťanstvo, tu posobiaci franskí misionári strácali doveru
- okolo r. 861 sa Rastislav obrátil na pápeža MIKULÁŠA I., aby mu poslal slovanských misionárov
/ 855 – 867/
- pápež však odpovedá záporne
- r. 862 sa obrátil na byzantského cisára
MICHALA III., ktorý jeho požiadavke vyhovel a poslal mu bratov KONŠTANTÍNA a
METODA
KONŠTANTÍN – FILOZOF 827 – 869
- vyštudoval biskupskú školu
v Solúne a v Konštantinopole filozofiu a teológiu
- plnil diplomatickú misionárnu funkciu v Samare pri Bagdade a medzi Chazarmi na
Kryme
- vytvoril HLAHOLIKU, tvorilo ju 38 znakov, 24 znakov z gréckej abecedy, 7 znakov tajná a 7
znakov iná hlavne hebrejská a samárska abeceda
- preložil niektoré časti biblie a bohoslužobné knihy do
slovienčiny
- vytvoril spolu s bratom PROGLAS – úvod k evanjeliu
METOD 815 – 885
- vyštudoval štátné právo v Konštantinopole
- neskor bol opátom v kláštore
- pomáhal bratovi
s prekladom kníh
- preložil aj Byzantské cirkevné právo – NOMOKANÓN
- pod vplyvom byzantských zákonov
vytvoril právne predpisy, ktoré nazval
ZÁKON SUDNYJ LJUDEM
- leto 863 príchod na VM /
asi Olomouc, Staré Město při Uherskem Hradišti, Mikulčice /
- po príchode na VM založili UČILIŠTE NA VÝCHOVU
KŇAZOV, kde sa vyučovala teológia, hudba, gramatika, hlaholika, liturgia v domácom jazyku
- leto 867
Konštantín a Metod sa vybrali do Ríma, cestou sa zastavili u KOCEĽA a KOCEĽ k nim pripojil 50 mužov, ktorí mali byť
v Ríme vysvatení na kňazov
- ďalšia zástavka – Benátky, kde obhajovali staroslovienčinu pred trojjazyčníkmi a ďalej pokračovali
v ceste do Ríma, kde ich príjma pápež HADRIÁN II. / 867- 872 /, prinášajú mu ostatky KLIMENTA
- na Vianoce
roku 867 Hadrián II. preskúmal bohoslužobné knihy, ktoré boli napísané v staroslovienčine, po preskúmaní prijal staroslovienčinu
ako bohoslužobný jazyk
- Konštantín a Metod boli v Ríme 2 roky
- 14. februára 869 zomrel Konštantín, predtým
vstúpil do baziliánského kláštora, kde prijal meno Cyril
- Metod a niekoľko žiakov bolo vysvatených za
kňazov, pápež poveril Metoda funkciou učiteľa na VM a dal mu 3 listy : pre Rastislava, Svatopluka a Koceľa
- okolo VEĽKEJ NOCI
869 odchádza na VM a zastavil sa u Koceľa, ktorému doniesol list od pápeža, Koceľ presvedčil Metoda, aby sa vrátil do Ríma a získal
vyššie svatenie od pápeža
- 869/870 sa Metod stal biskupom a súčasne bol pápežom vymenovaný za arcibiskupa a
pápežského legáta pre VM a Panóniu
- r. 870 sa Metod vracia na VM, kde v tom čase boli nepokoje
-
v Zadunajsku ho zajali rytieri bavorských biskupov a odviedli ho do REGENSBURGU
- vo vazení napísal sťažnosť do Ríma
a na VM na základe čoho sa o neho začal zaujímať pápež JÁN VIII.
- r. 873 na zásah pápeža sa
Metod z vazenia dostal, opať sa ujal svojho úradu na VM a zase odchádza do Ríma, aby obhájil slovienskú liturgiu
- r. 880
Ján VIII. vydal bulu INDUSTRIA TUAE, v ktorom Svatopluka a jeho ľud vzal pod ochranu Sv. Stolice,
schválil sloviensku liturgiu a za nitrianského biskupa vysvatil švábského mnícha WICHINGA, ktorý útočil na Metoda a jeho
kňazov
- r. 885 Wiching odišiel do Ríma a dosiahol u pápeža ŠTEFANA V. zákaz slovienskej liturgie
- 6. apríla 885 Metod zomrel
- za svojho nástupcu ustanovil GORAZDA a
Wichinga dal do kliatby
- po návrate Wichinga z Ríma, ktorí sa stal správcom Moravskej cirkvi, boli Metodovi žiaci v roku
886 vyhnaní z VM a uchýlili sa hlavne do Bulharska, Čiech, Chorvátska a Dalmácie
- v Bulharsku sa zaslúžili o rozvoj
písomníctva, hlavne v PRESLAVE, kde na prelomne 9. a 10. stor. vzniká
CYLIRIKA
- medzi popredných žiakov Metoda patrili: GORAZD, ANGELÁR, NAUM, KLIMENT
VLÁDA SVATOPLUKA 871 – 894
- aj po nástupe Svatopluka útoky Bavorov
- r. 874 Svatopluka
uzavrel mier s Východofranskou ríšou vo FORCHHEIM o vzájomnom rešpektovaní záujmov, platil do roku 882
- v ďalšom období upevnil svoje postavenie a k VM si pričinil tieto územia: oblasť potisia, Sliezka, Malopoľsko
- 70.
– 80. rokoch 9. stor. obsadil VISLANSKO / územie pri rieke Visla /, odňal Bulharom územie ľavého brehu Tisu a
zmocnil sa soľných baní v Sedmohradsku
- využíval rozbroje medzi magrófmi Východofranskej ríše
- r. 883 si
pripojil Čechy a územie Lužických Srbov / Lužicu / k VM = zaberala územie Nemecka, Česka, Poľska, Maďarska, časť Rakúska
-
v ďalšom období sa stupňovalo napatie medzi VM a Východofranskou ríšou, na čele stál ARNULF
- r.
891 na Arnulfov dvor prichádza Wiching, snaží sa cirkevne podriaďiť si VM
- r. 892 Východofranská ríša
napadla VM a po prvýkrát sa jej spojencami stali Maďari
- r. 893 ďalší útok na VM, pustošenie VM
- r.
894 smrť Svatopluka
ZÁNIK VEĽKEJ MORAVY
1) VONKAJŠIE
PRÍČINY
- po smrti Svatopluka sa na VM šíril strach z nového nebezpečenstva a to vo východných
oblastiach
z Maďarov a v západnej časti z Východofranskej ríše
- na VM vládne MOJMÍR II. – ústredné
knieža , SVATOPLUK II. – údelné knieža
- r. 895 české kniežatá sa podriadili
ARNULFOVI a ponukli pomoc proti VM
- r. 867 to isté urobili Lužickí Srbi
- r.
896 vpadli do Poddunajskej nížiny Maďari a územie VM sa zmenšilo a zostalo len jadro VM a VISLANSKO
2) VNÚTORNÉ PRÍČINY
- rozpory medzi Mojmírom II. a Svatoplukom II.
- Mojmír II. sa usiloval o
nezávislosť VM a pokúšal sa aj o obnovu cirkevnej nezávislosťi
- r. 898 vyslal posolstvo pápežovi JÁNOVI
IX., aby poslal na VM legátov, ktorí by obnovili základy Moravskej cirkevnej orgánizácie
- Svatopluk II. bol za
spoluprácu s Bavormi
- r. 898/899 opať vtrhli na VM Bavori
- r. 899 Mojmír II. nechal uvazniť
Svatopluka II.
- jar 899 ďalší bavorský vpád, Bavori oslobodili Svatopluka II. a odviedli ho do Bavorska
-
jar 900 opať vpadli na VM Bavori
- r. 901 podpísali prímerie, pretože mali spoločného nepriateľa –
Maďarov, ktorých viedol náčelník ARPÁD
- r. 904 – 906 počas bojov s Maďarmi zahynul Svatopluk
II.
- r. 906 zánik VM
- júl 907 trojdňová bitka medzi Bavormi a
Maďarmi pri Bratislave, v ktorej Maďari zvíťazili, nespomínajú sa v tejto bitke vojská VM, z čoho
historici usudzujú, že VM v tom čase neexistovala
VEĽKOMORAVSKÁ SPOLOČNOSŤ
-
centrami VM boli hradské mestá, ktoré tvorili opevnené hradiská + družina + kniežatá + niekoľko
osád
- Bratislava,
Nitra, Pobedim, Devín, Staré Město na Morave, Mikulčice, Pohgansko
- Členenie obyvateľstva :
1) vládnúca
vrstva – knieža, veľmoži s družinami, klérus / duchovní /
2) ovládaná vrstva – roľníci, žili
v občinách a boli osobne slobodní
3) nevoľníci, na VM nazývaní RABI, časť z nich
bola darovaná cirkvi - DUŠNÍCI
- VEĽKÁ MORAVA bola veľmi význámným
štátným útvarom predkov Moravanov, Čechov a Slovákov a veľkomoravská tradícia mala významnú úlohu v období SNO a počas bojov za
národné práva
Zones.sk – Zóny pre každého študenta