1968 - Normalizácia, konsolidácia
1968 - Normalizácia, konsolidácia
- zákaz politických klubov, zavedenie cenzúry, zmeny v strane a v štáte /
vo vedení /
- 16. október 1968 bola v Prahe podpísaná Zmluva o podm. dočasného pobytu sov. vojsk na
území ČSSR
- 27. október 1968 NZ prijalo zákon o česko – slovenskej federácii, parlament-
FEDERÁLNE ZHROMAŽDENIE- Snemovňa ľudu + Snemovňa národov
· slávnostn. podpísan. sa uskutočnilo na obnovenom Bratislavskom hrade
30. októbra 1968
· zákon nadobudol platnosť 1. januára 1969
· ČSSR – 2 národ. republika –
ČSR a SSR, vytvorili sa štát. orgány federácií republík
- od novembra 1968 prudko klesol vplyv reformistov
-
16. január 1969 v deň keď zasadal ÚV KSČ sa upálil 21 ročný študent JÁN PALACH na Václavskom
námestí v Prahe – bol to zúfalý pokus donútiť politikov zastaviť normaliz. proces
- marec 1969 počas MS
v hokeji prevzal na chvíľu úlohu politiky šport
- v oboch odohraných zápasoch nad ZSSR zvíťazila ČSSR
- protisov.
demonštrácie – trvalá reakcia Kremľa – Dubčekov pád 17. apríla 1969 – vo funkcii 1. tajomníka ÚV KSČ ho vystriedal
G. Husák
- 11. jún 1969 zakladajúci Zjazd slovenských spisovateľov ako samost. organizácie –
predseda A. Plávka
- od mája 1969 – do januára 1970 boli zo všetkých postov odstraňovaní reformní komunisti
- 28. – 30. január 1970 sa ÚV KSČ zaoberal kádrovými otázkami
- výmena straníckých legitimácii – cieľ –
očistenie strany od všetkých reformných „elementov“
- vznikli previerkové komisie – 67 000 členov KSČ vylúčených
259
000 vykonštruovaných členov strany
147 000 členov KSČ sa vzdalo svojho členstva dobrovoľne – často
to bolo sprevádzané
stratou zamestnania
- 19. – 21. jún 1970 v AMERICAN HOTEL v New Yorku sa zišlo prípravné generálné
zhromaždenie svetového kongresu Slovákov – združovalo množstvo slov. spolkov a organizácií v zahraničí / požiadavka slovenskej
štátnosti /
- defintívnu podobu dostal SKS na základ. generálnom zhromaždení v TORONTE 17. – 20. júna
1971, predseda SKS – sa stal Š. B. Roman / rodák z Nového Ruskova /
- tvrdými represiami postihol
režim pracovníkov masmédií, VŠ, vedeckých a kult. inštitúcií, ekonómov
- 6. máj 1970 na Pražkom hrade podpísali
najvyšší predstavitelia ZSSR / Brežnev, Kosygin / a ČSSR / Husák, Štrougal / zmluvu o priateľstve,
spolupráci a vzájomnej pomoci
- 10. – 11. december 1970 odhlasoval ÚV KSČ dokument, na ktorý Moskva dlho
čakala = POUČENIE Z KRÍZOVÉHO VÝVOJA V STRANE A V SPOLOČNOSTI po XIII. zjazde KSČ
· stotožnil sa so sovietskou verziou
vývoja udalostí z r. 1968
- 25. – 29. máj 1971 XIV. zjazd KSČ potvrdil politiku
NORMALIZÁCIE
- začala sa HUSAKOVSKO – BIĽAKOVSKÁ ÉRA / 1971 – 1989 /
· tvrdo bol stíhaný
každý opozičný prejav
· snaha o zvýšení živ. úrovne / napr. 13. – 14. 12. 1972 FZ prijalo zákon o zvýšení
pomoci viacdetným rodinám a mladomanželom – zvýšili sa rodinné prídavky a zaviedli sa mladomanželské požičky /
- 11.
december 1973 zmluva o vzájom. vzťahoch medzi SRN a ČSSR
- 28. – 29. máj 1975 FZ zvolilo za prezidenta
G. HUSÁKA
- 11. november 1976 G. Husák vymenoval novú federálnú vládu s premiérom L.
ŠTROUGAL
POSTOJ OPOZÍCIE
v roku 1949 vznikla Biela légia – ( J. Mikula, J. Vicena)- hnutie svojpomoci
obyvateľstva na ocharanu ľudských práv
- v rokoch 1950-1955- rozhlas Biela légia vysielal zo západného Rakúska
- opozícia
– DISENT- delil sa na občiansky ( D. Tatarka, H. Ponická, J. Budaj, M. Kusý)
a na náboženský
– J.CH. Korec, Trstenský, F. Mikloško, J. Čarnogurský, A. Srholec)
- najvačší vplyv postupne získala kultúrná
opozícia na čele s desidentskými spisovateľmi / nesmeli za Husáka publikovať /
- ich jadro tvorili bývalí komunisti /
P. Kohout, L. Vaculík /, popri nich sa do nej zaradili členovia Kruhu nezávislých spisovateľov a nekomunisti / V.
Havel, M. Uhde, K. Sidon /, vydávali vlastné diela a rozširovali ich svojpomocne – SAMIZDATY
-
1973 L. Vaculík založil edíciu PETLICE
- 1975 V. Havel založil vydavateľstvo
EXPEDICE
- ďalšou opozičnou skupinou boli zač. 70. rok. bývalí politickí vazni
- až počas roka 1976
začali rozne izovalované skupiny nadvazovať vzájomné kontakty
- 1. január 1977 skupina opozičných
intelektuálov poslala najvyšším štátným a straníckým predstaviteľom list, v ktorom ocenila , že vláda ČSSR podpísla medzinárod. pakty
a žiadala, aby sa tieto práva uplatňovali v praxi / bola to reakcia na podpísanie a ratifikovanie záverečného aktu helsinskej konferencie
(1975 zasadala v Helsinkách KONFERENCIA O BEZPEČNOSTI A SPOLUPRÁCI V EURÓPE – 33 štátov + USA a KANADA ) a dokumentov OSN o
ľudských právach /
- tak vznikla občianská iniciatíva CHARTA 77 / napr. V. Havel, J. Hájek, J.
Patočka /
- vládnuce kruhy na to reagovali propagandou, ohovaračskými kampaňami, zatýkaním, súdením a vaznením
chartistov – desidentov
- tisíce intelektuálov bolo nútených podpísať ANTICHARTU
-
16. september 1977 predsedovia vlád ČSSR a MAĎARSKA – L. ŠTROUGAL a G. LÁZÁR podpísali
medzištát. zmluvu o sústave vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros
- 30. december 1977 pápež
Pavol VI. oddelil konštitúciou PRAESCRIPTONIUM SACRO SANCTI územie trnavskej administratívy od
Ostrihomskej arcidiecézy a určil hranice biskupstiev na Slovensku – bola zriadená samostat. slovenská cirkevná provincia
- 21.
jún 1978 FZ schválilo zákon o sústave ZŠ a SŠ – povinná 10- ročná školská dochádzka
- 1.
apríl 1979 bol v ČSSR zavedený letný čas
- 22. máj 1980 za prezidenta ČSSR bol opať zvolený
GUSTÁV HUSÁK
- 80. roky 20. stor. priniesli na vedúcich postoch vo vedení ZSSR
- 8. marec 1982
zomrel L. I. Brežnev / po ňom ANDROPOV, ČERNENKO /
- 11. marec 1985 zvolili za generálného tajomníka KSSZ
MICHALA GORBAČOVA, ktorý nastolil reformný program – politiku PERESTROJKY / prestavby
v hospodárstve / a GLASNOSTI / zmeny v politickom živote – dialóg – vláda a občania / = to prinieslo postupné
zmeny v ČSSR
- Husákovo vedenie reagovalo spočiatku na Gorbačovovu politiku rezervovane a nič nenasvedčovalo tomu, že by KSČ mala
v úmysle dodržiavať líniu nastolenej Gorbačovovej politiky
- potvrdil do aj XVII. zjazd KSČ v marci 1986
-
nejakú zmenu signalizoval referát predsedu vlády L. Štrougala o potrebných ekonomických zmenách a decentralizácií vedenia ekonomiky
v prospech „socialistického podnikania“
- do marca 1987 zaujímal G. Husák neutrálnú pozíciu na marcovom zasadnutí
pléna ÚV KSČ sa však postavil na stranu L. Štrougala
- 9. apríl 1987 Gorbačov navštívil ČSSR / 11.
4. Bratislavu /
- ľudia ho vítali v nádeji blízkých politických zmien
- 17. december 1987 rezignoval
Husák na funkciu generalného tajomníka KSČ a navrhol, aby tento post zastával MILOŠ JAKEŠ
- Štátna
bezpečnosť vypracovala celoštátnný projekt KLIN – cieľ – rozdrobiť formujúca sa opozíciu, projekt sa realizoval až
do novembra 1989
- 5. október 1988 ÚV KSČ schválil návrh M. Jakeša o
odvolaní L. Štrougala z funkcie predsedu vlády a člena PÚV KSČ
- predsedom vlády sa stal L. ADAMEC a
raketový nástup medzi stranícku elitu zaznamenali KAREL URBÁNEK, M. ŠTĚPÁN
Nespokojnosť radového občana posilňovalo
v tomto období zníženie úrovne a každodenná byrokracia
- najznám. sloven. samizdatové časopisy – Náboženstvo a
súčasnosť, Hlas Slovenska, Bratislavské listy, Radosť a nádej, Rodinné spoločenstvo a Fragment
- iniciatívu vyvinuli
náboženskí aktivisti
- najviac disidentov patrilo do tzv. tajnej cirkvi
- najdoležitej. kresťans. disidentmi na Slovensku boli :
J. CH. KOREC, V. TRSTENSKÝ, SILVESTER KRČMÉRY, J. POLANSKÝ, F. MIKLOŠKO, J. ČARNOGURSKÝ, A. SEMEŠ
- k najvýznam.
prejavom náb. aktivity boli púte / 1985 – Velehrad /
- 7. jún 1987 začal sa mariánský rok, ktorý
vyhlásil pápež Ján Pavol II., tval do 15. 8. 1988
- priniesol oživenie katolicizmu na Slovensku / púte – Levoča,
Šaštín, Staré Hory, Mariánská …/
- 28. september 1987 pápež Ján Pavol II. vyjadril kardinálovi F.
TOMÁŠKOVI nespokojnosť s útlakom katolíckej cirkvi v ČSSR a vyzval ho na odhodlanie a pevnosť
- bola vypracovaná petícia /
31 bodov / – napr. obsadiť prázdne biskup. stolce, odluka cirkvi od štátu, slobod. vydávanie a šírenie náb. litert.
- petícia moravských katolíkov – november 1987
- do konca apríla 1988 petíciu podpísalo 500 tis.
občanov ČSSR / z toho 2/3 na Slovensku /
- 25. marec 1988 „sviečková„ manifestácia v Bratislave /
okolo 10 tis. ľudí / na Hviezdoslavovom námestí za úplnú náb. slobodu a občianské práva
- zásah polície –
obuškami, vodnými delami , slzným plynom
- 19. máj 1988 pápež Ján Pavol II. vymenoval za biskupa trnavskej
arcidiecézy Mons. J. Sokola / vysvatený 12. 6. 1988 /
- 26. júl 1989 J. Sokol bol vymenovaný pápežom
za arcibiskupa a metropolitu na Slovensku
- 9. september 1989 bol za biskupa spišskej diecézy vysvatený F.
TONDRA
Popri Charte 77 a cirkevnom disente sa na Slovensku aktivizoval občianský disent
/ D. Tatarka, H. Ponická, J. Budaj, M. Šimonovič, M. Kusý, J. Jablonický / - venovali sa histórii, literatúre, publicistike a
ochrane prírody
- na prelome r. 1987/88 vyšla v Bratislave ekololgická publikácia Bratislava nahlas /
kolektív autorov na čele s J. Budajom /
- 3. január 1988 J. Ruml začal vydávať nepovolené
LIDOVÉ NOVINY
- 21. august 1988 sa pri príležitosti 20. výročia invázie vojsk VZ uskutočnila
v Prahe na Václavskom námestí demonštrácia
- 28. október 1988 – 70. výročie vzniku ČSR – dve manifestácie
v Prahe
- 10. december 1988 – 40. výročie prijatia Deklarácie ľudských práv – povolená demonštrácia v Prahe na
ŠKROUPOVOM námestí
- 16. január 1989 – 20. výročie sebaupálenia J. Palacha – tisíce ľudí na
Václavskom námestí
- režim sa pokúsil o protiofenzívu – zatkol a odsúdil V. Havla
- na podporu V. Havla sa sformovalo
niekoľko iniciatív / najznám. bola iniciatíva NIEKOĽKO VIET …. – leto 1989 – 7 požiadaviek, ktoré mali
umožniť dialóg medzi opozíciou a vládou /V lete 1989 kolovalo medzi občanmi vyhlásenie
Niekoľko viet. Obsahovalo sedem požiadaviek, ktoré mali umožniť dialóg medzi opozíciou
a vládou. Vyhlásenie sa končí žiadosťou k vláde: „Vládu vyzývame, aby s ním nenaložila tak, ako doteraz zvykla
s nepohodlnými názormi nakladať. Zasadila by tým osudovú ranu nádejam, totiž nádejam, ktoré nás vedú k dialógu, ako k jedinému
možnému východisku zo slepej uličky, v ktorej sa dnes Česko-Slovensko nachádza.“
Zones.sk – Zóny pre každého študenta