– nemecký filozof, matematik a politik
– založil Akadémiu vied v Berlíne a zaslúžil sa o vznik Petrohradskej univerzity
– vytvoril filozofický systém tvoriaci základy nemeckej akademickej filozofie jeho ľudské dimenzie sa spájajú a vyúsťujú do -ekumenickej vôle v náboženstve
– v oblasti politky
– v oblasti filozofie
Hlavné diela : a) Monadológia
b) Rozprava o metafyzike
c) Nové eseje o ľudskom rozume
d) Teodicea
Dáva prednosť racionalizmu a hovorí o dvoch druhoch právd
– pravdy faktov ( založená na skúsenostiach)
– pravdy rozumu (analytické vety typu matematický výrokov)
– pokúšal sa o vypracovanie základov formálnej logiky
– hovoril o pluralizme substancií
– základ bytia tvorí nekonečný počet jednotiek MONÁD (preto je pluralista)
MONÁDY
– individuálne substancie
– jednoduché, neviditeľné, beztvaré
– sú usporiadane hierarchicky
– majú duchovný charakter pretože ich základným prejavom je pociťovanie
– navzájom sa neovplyvňujú
– usporiadanie je dané Bohom
Liebniz matematicky vysvetľuje stavbu sveta ( z jednoduchých monád vznikajú zložité substancie, Boh prepožičiava monádam svoje tri duchovné prvky subjektivitu, percepciu, žiadostivosť)
Monády rozlišujeme do troch kategórií
a) Temné – majú len potencionálne schopnosti vnímania
b) Hmlisté– sú bez pamäti, tvoria svet rastlín, nedosahujú rozumovú úroveň
c) Jasné– Monády obdarené rozumom, poznaním večných právd, ľudské duše
Na najvyššom stupni monád Leibniz uvádza
najjasnejšiu monádu a tou je BOH
O svojom učení o predurčenej harmónii Leibniz vyvodil záver. Že tento svet je najlepší zo všetkých
možných svetov napriek tomu že v ňom existuje zlo (Teodicea)
Boh vo svojej dokonalosti a nekonečnej dobrote volí maximum dobra a minimum zla
Keby bolo aspoň minimum zla, tak nevedeli by sme čo je dobro !