Gottfried Wilhelm Leibniz

Gottfried Wilhelm Leibniz (1646-1716)
-  nemecký filozof, matematik a politik
-  založil Akadémiu vied v Berlíne a zaslúžil sa o vznik Petrohradskej univerzity
-  vytvoril filozofický systém tvoriaci základy nemeckej akademickej filozofie jeho  ľudské dimenzie sa spájajú a vyúsťujú do -ekumenickej vôle v náboženstve
- v oblasti politky
- v oblasti filozofie
 
Hlavné diela : a) Monadológia
b) Rozprava o metafyzike
c) Nové eseje o ľudskom rozume
d) Teodicea
 
Dáva prednosť racionalizmu a hovorí o dvoch druhoch právd
-  pravdy faktov ( založená na skúsenostiach)
-  pravdy rozumu (analytické vety typu matematický výrokov)
 
-  pokúšal sa o vypracovanie základov formálnej logiky
-  hovoril o pluralizme substancií
-  základ bytia tvorí nekonečný počet jednotiek MONÁD (preto je pluralista)
 
MONÁDY
-  individuálne substancie 
-  jednoduché, neviditeľné, beztvaré
-  sú usporiadane hierarchicky
-  majú duchovný charakter pretože ich základným prejavom je pociťovanie
-  navzájom sa neovplyvňujú
-  usporiadanie je dané Bohom 
 
Liebniz matematicky vysvetľuje stavbu sveta ( z jednoduchých monád vznikajú zložité substancie, Boh prepožičiava monádam svoje  tri duchovné prvky subjektivitu, percepciu, žiadostivosť)
 
Monády rozlišujeme do troch kategórií
a)  Temné – majú len potencionálne schopnosti vnímania
b)  Hmlisté- sú bez pamäti, tvoria svet rastlín, nedosahujú rozumovú úroveň
c)  Jasné- Monády obdarené rozumom, poznaním večných právd, ľudské duše
 
Na najvyššom stupni monád Leibniz uvádza  najjasnejšiu monádu a tou je BOH
O svojom učení o predurčenej harmónii Leibniz vyvodil záver. Že tento svet je najlepší zo všetkých možných svetov napriek tomu že v ňom existuje zlo (Teodicea)
Boh vo svojej dokonalosti a nekonečnej dobrote  volí maximum dobra a minimum zla
Keby bolo aspoň minimum zla, tak nevedeli by sme čo je dobro !