Staroveký Rím

Staroveký Rím

Začiatky Ríma

1. Osídlenie Itálie

Na Apeninskom polostrove(dobré podmienky na poľnohosp. hlavne na Sicíli, ložiská rúdželezo, ložiská stavebného materiáluhlina, mramor, drevo)
Od 12. stor.pr. Kr. začali prichádzať indoeurópske kmene Italikov. Osídlenie okolo 1000pr. Kr. , sever ItálieKelti, Galovia, severovýchodVenéti, stredItalikovia(najznámejší Latinovia), juhGréci, SicíliaGréci, Kartáginci, severozápadEtruskovia .

2. Etruskovia

Budovali mestá s opevnenými hradbami, neskôr vzn. mestské štáty, kt. vytvorili federáciu, boli tu dobrí architekti ( poznali vodovody, kanalizácie, klenby, oblúky), na čele miest boli králi, neskôr volení úradníci, moc mala v rukách aristokracia. 7-6 st.dosiahli etruské mestá najväčší politický vplyv a v 8 st. sa ich moc rozšírila aj v Ríme. Venovali sa poľnohosp. a remeselnej výrobe. Budovali si veľké hrobky zdobené freskami. Od Grékov preberali písmo, no ich jazyk je dodnes nerozlúštený.

3. Dejiny Ríma: a) obdobie kráľovstva753510 pr. Kr.

b) obdobie republiky – 51027 pr. Kr.

c) obdobie cisárstvaprincipát27pr. Kr.284 po Kr.

– dominát284476

4. Vznik Ríma753 pr. Kr. – spojením viacerých osád nad riekou Tiber

5. Kráľovské obdobie (753510 pr. Kr.)

Patrí medzi najstaršie obd. Ríma, na čele bol kráľ, najväčší veliteľ, čo bolo málokedy, úradným zborom kráľa bol senát, kde boli predstavitelia najvýznamnejších rodín, moc v rukách mali aristokrati. Obyvatelia sa delili na kmene a tie na kúrie, zákl. sp. jednotkou bola rodina. Potomkovia rodín aristokracie sa nazývalipatricijoviarozhodovali o záležitostiach štátu. Plebejciširoké vrstvy remeselníkov a roľníkov, nemali takmer žiadne polit. práva

Tarquinius Priscus5. rímsky kráľ. Rím mal vzhľad etruského mesta, široké ulice, vodu a odpad odvádzal veľký vybudovaný kanál. Servius Tullius6. r. kráľ, reforma politického systému. Rozdelil obyv. podľa majetku do 5 majetkových triedmajetkový cenzus. Najbohatšínajväčšie polit. práva, mohli zastávať úrady a mali najväčší podiel na polit. moci

Chudobnejšímohli sa zúčastňovať na polit. živote v obmedzenej miere
Obyvatelia si zabezpečili vlastnú vojenskú výzbroj a postavili do vojska určený počet stotín. Podľa nich sa schádzali aj v stotinovom sneme kde rokovali. Táto reforma obmedzila moc rodovej aristokracie a dala predpoklady na prudký rozvoj Ríma ako mest. štátu. Do popredia politiky sa dostali schopní ľudia s veľkým majetkom bez ohľadu na pôvod.

Tarquinius Superbusposledný rímsky kráľ, nútil Rimanov pracovať pri výstavbe a preto sa vzbúrili. Chceli zbaviť kráľa moci a voliť úradníkov.
510 pr. Kr.Rím sa zbavil etruskej nadvlády, koniec kráľovstva
474 pr. Kr.Etruskov porazili Gréci z južnej Itálie začiatok 5. st. pr. Kr.vpád Keltov do strednej Itálie, ešte väčšie oslabenie etruských miest. Ich územie si podmanili Rimania. Vznikli predpoklady na vznik rímskej republiky

Rímska republika

1. Správa republiky

a) každoročne volení úradníci2 konzulinajväčší úradníci, velitelia, sudcovia, pomáhali im 12 sluhovia liktori. Prétoripomáhali konzulom v súdnych prípadoch kvestoristarali sa o finančné záležitosti štátu ediloviastarali sa poriadok a bezpečnosť v Ríme

b) úradníci volené na 5 rokovcenzoriohodnocovali majetok rím. obč.

c) v čase nebezpečenstva vládol diktátor s neobmedzenou mocou na 6 mesiacov

d) úradníkom pomáhal 300 členný senát, tvorili ho bývalí úradníci

2. Vnútorná politika

Začiatok republiky bol vyplnený bojmi plebejcov za rovnoprávnosť. 494 pr. Krsi plebejci vymohli úrad tribún ľudu 450 p. Kspísané obyčajové právoZákony dvanástich tabúľ
zač. 3. stor. dosiahli plebejci rovnoprávnosť. Došlo k tomu, že bohatí plebejci a patricijovia vytvorili novú sp. vrstvu nazývanú NOBILITA

3. Zahraničná politika

Rímsky mestský štát viedol expanzívnu politiku, proti svojim susedom a ďalším kmeňom, zabezpečili si nadvládu v strednej Itálii
406396 p. Kdefinitívne ovládli etruské územie
343290 p. Kviedli 3 vojny proti Samnitom v Kampánii
275 p. Kporazili grécke mesto Tarent (vládol tam kráľ Pyrhos)
v prvej polovici 3. St. pkRimania ovládli celú Itáliu s výnimkou severu. Heslo ,,rozdeľuj a panuj“. Z dobytých území sa stali provincie , kt. mali hosp, ale nie polit. samosprávu

4. Púnske vojny

814 p. Kna sev. pobreží Afriky Feničania založili obchodnú kolóniu Kartágo. Stalo sa jedným z najvýznamnejších miest celého stredomorského pobrežia. Malo výhodnú polohuv polovici dlhého afrického pobrežia, kontrolovalo okolité územie, na kt. sídlili kočovné berberské kmene. Kartágo malo uzavreté priateľské zmluvy s Rímom. Keď Rimania ovládli južnú časť Itálie, dostali sa do bezprostredných záujmových sfér Kartága na Sicíliivzájomné obchodné a politické súperenie Kartága a Ríma viedlo k púnskym vojnám( Púnilat. pomenovanie Kartágincov)

1. púnska vojna (264241 p. K )

príčina: spor medzi Kartágom a Rímom o Sicíliu. Rimania dosiahli úspechy na súši, Kartágo v námorných bojoch. Rimania zajali 1 loď, postavili vlastné loďstvo, vybudovali sklápacie mostíky takže bojovali ako na zemi. Tak dosiahli víťazstvá aj na rovine a v r 241 p. K pri západnom pobreží Sicílie porazili kartáginské loďstvo. V mierovej zmluve donútili K, aby opustili Sicíliu. 237 p. K Rimania ovládli Sardíniu a Korziku a vytvorili tak prvé závislé územiaprovincie

2. púnska vojna (218202 p. K )

Kartágo a Rím súperili o polit. moc v Hispánii. Hranicou vplyvu bola rieka Elro. Významným kart. veliteľom v Hispánii bol Hannibal. Príčinou vojny bol Hanibalov útok na Saguntum – spojenca Ríma. 216 pKRimania utrpeli v bitke pri Kannách najvážnejšiu porážku
212 pKHannibal sa objavil s vojskom pred bránami Ríma, ale nedosiahol už výraznejší úspech. 204 p. KScipio sa vylodil na území Afriky a Hannibal sa s vojskom stiahol do Itálie
202 p. KKartáginské vojsko utrpelo porážku

3. púnska vojna

Niektorí Rimania chceli Kartágo zničiť. Ich spojencom v Afrike bol numidský kráľ Massinisa. Vyprovokoval pohraničné zrážky. Keď sa Kartáginci bránili Rimania im vypovedali vojnu (149146 p. K). Zhromaždili silné loďstvo, pozemné vojsko a Kartágo odrezali od sveta. Keď sa Kartáginci odmietli vysťahovať do vnútrozemia, mesto dobyli.

Kríza Rímskej republiky

– Rímske výboje vo vých. Stredomorí
-dobyvačné vojny proti: Macedónii, Grécku, Sýrii a Egyptu
–146 pr. Kr.porazili Rimania posledné odbojné gr. mesto Korint a z gr. územia vytvorili provinciu Achája
133 pr. Kr.získali M. Áziu, kt. im odkázal posl. kráľ Pergamonu= na tomto území vytvorili provinciu Ázia 168 p. Kporazili Macedóniu

– Zmeny v hosp. a spoločnosti

–výbojné vojny boli prostriedkom získania bohatej koristi a prílevom lacnej prac. sily
–zvyšovanie počtu otrokov umožňoval bohatým veľkostatkárom rozširovať pôdu a zakladať veľkostatkylatifundiá
–majetok drob. roľníkov upadal, stávali sa z nich bezzemkovia, kt. nemohli slúžiť ani v armáde, čo spôsobovalo úpadok rím. armády

– Pokusy o reformy

a) pozemková reforma bratov Gracchovcov
Tiberius Gracchus132 pr. Kr.tribún ľudu
Gaius Gracchus122121 pr. Kr.tribún ľudu – chceli rozdeliť pôdu bezzemkov, reformy neúspešné

b) vojenská reforma
Gaius Mariusdo vojska prijímal každého, kto chcel bez ohľadu na to, či má majetok
–všetci vojaci dostávali žold, výzbroj a po skončení vojenskej služby sa mohli usadiť na pôde, kt. dostali od štátu, -vytvorili stálu žoldniersku armádu

– Povstania otrokov

Víťazné vojny priviedli do Itálie množstvo otrokov, kt. mali bezprávne postavenie(majitelia ich mohli aj zabiť, nesmeli uzatvárať manželstvá, často predávali ich deti iným otrokom)
138132 p. Kvzbura otrokov na Sicílii, niekoľko rokov sa bránili rímskemu vojsku
104101 druhá vzbura
Najväčšie povstanie otrokov v Itálii vypuklov r. 73 p. K v meste Capuavzbúrili sa tu otroci cvičení ako gladiátori, kt. kvavými bojmi mali zabávať rímskych občanov. Niekoľko ot. pod vedením tráckeho ot. Spartaka ušlo k Vezuvu. Otroci vytvorili vojenský oddiel. Mali úspechy, no neskôr ich rímske vojsko odrezalo od severu a na juhu definitívne porazilo ( 71. pred Kr.)

– Občianske vojny

Koniec 2. st. p. K2 veľké súperiace skupiny v Ríme:
Optimátizastupovali záujmy bohatej konzervatívnej aristokracie
Populáristúpenci reforiem, kt. mali zabrániť rozporom v rím. sp.
Napätie medzi skupinami prepuklo do občianskej vojny. Populárov viedol Gaius Marius (104-100 p. K bol 5X zvolený za konzula). Vyznamenal sa v bojoch proti numídskemu kráľovi Jugurtovi. Jeho súperom bol Lucius Cornelius Sulla, opustil Rím, aby zhromaždil vojsko, nechal odhlasovať zákony, kt. obmedzili moc tribúnov ľudu. Po jeho odchode Rím ovládli L. Cornelius Cinna a Gaius Marius. Proti nepriateľom vypísali proskripciekaždý mohol beztrestne zabiť sullovcov a zabrať ich majetok. 86 p. KMarius zomrel, vládcom sa stal Cinna
83 p. KSula sa vrátil do Itálie, obsadil Rím, prenasledoval populárov. Nakoniec si nechal udeliť titul diktátora a vládol do r. 79 p. K. Diktatúra posilnila moc aristokratických vrstiev, moc tribúnov bola obmedzená

6. Utvorenie triumvirátov

Prvý triumvirát
r. 60 pr. Kr.3 význ. osobnosti – Pompeius, Crassus, Caesar, uzavreli tajnú dohodu
GNAEUS POMPEIUS- výborný veliteľ, preslávený vo vojnách, nezískal však od senátu iné pocty, cítil sa ukŕivdený
MARCUS LIGNIUS CRASSUS- vyznamenal sa pri potlačení Spartakovho povstania, známy obrovským majetkom
GAIUS JULIUS CAESAR- obnova kultu Gaia Maria
59 pr. Kr. Caesar konzulom, správcom v Galii, (5850 pr. Kr. podrobil si Galiu)
–po Crassovej smrti v r. 53 pr. Kr.došlo k nezhodám medzi Pompeiom a Caesarom. Caesar s vojskom prekročil riečku Rubikon a postupoval na Rím.
48 p. Kv bitke pri Farsalos porazil Pompeiovo vojsko
56 p. kvšetci 3 sa stretli v Succa 4945 pr. Kr.občianska vojna
–Caesarovi sa podarilo obsadiť Rím a sústrediť vo svojich rukách neobmedzenú mocnechal si udeliť tituldiktátor, urobil reformu kalendárajuliánsky kalendár

15. 3. 44 pr. Kr.bol zavraždený, Caesara 60 senátori dobodali na smrť, pretože prekážal obnove tradičnej republiky

Druhý triumvirát

MARCUS AEMILIUS LEPIDUS (Caesarov veliteľ jazdy) MARCUS ANTONIUS (veliteľ pechoty) a

GALIUS OCTAVIUS (Caesarov synovec a dedič)43. P. Kvytvorili 2. Triumvirát. Lepidovi pripadla Afrika, Antoniovi územia na východe a Octavius ostal v Ríme. V bitke pri meste Filippi v severnom Grécku republikánov porazili. Antonius a Kleopatra mali spolu deti. Octavius proti nim v roku 31 p. K poštval Rimanov a v bitke pri myse Actium porazil ich loďstvo. Spáchali samovraždu. Octavius propojil územie Egypta k Rímskej ríši jako novú provinciu.