Zóny pre každého študenta

Staroveký Rím

Staroveký Rím
 
Začiatky Ríma
1.  Osídlenie Itálie

Na Apeninskom polostrove(dobré podmienky na poľnohosp. hlavne na Sicíli, ložiská rúd- železo, ložiská stavebného materiálu- hlina, mramor, drevo)
Od 12. stor.pr. Kr. začali prichádzať indoeurópske kmene Italikov. Osídlenie okolo 1000pr. Kr. , sever Itálie- Kelti, Galovia, severovýchod- Venéti, stred- Italikovia(najznámejší Latinovia), juh- Gréci, Sicília- Gréci, Kartáginci, severozápad- Etruskovia . 

2.  Etruskovia
Budovali mestá s opevnenými hradbami, neskôr vzn. mestské štáty, kt. vytvorili federáciu, boli tu dobrí architekti ( poznali vodovody, kanalizácie, klenby, oblúky), na čele miest boli králi, neskôr volení úradníci, moc mala v rukách aristokracia. 7-6 st.- dosiahli etruské mestá najväčší politický vplyv a v 8 st. sa ich moc rozšírila aj v Ríme. Venovali sa poľnohosp. a remeselnej výrobe. Budovali si veľké hrobky zdobené freskami. Od Grékov preberali písmo, no ich jazyk je dodnes nerozlúštený.

3. Dejiny Ríma: a) obdobie kráľovstva- 753- 510 pr. Kr.
  b) obdobie republiky – 510- 27 pr. Kr.
  c) obdobie cisárstva- principát- 27pr. Kr.- 284 po Kr.
-  dominát- 284- 476
4.  Vznik Ríma- 753 pr. Kr. – spojením viacerých osád nad riekou Tiber   
5.  Kráľovské obdobie (753- 510 pr. Kr.)


Patrí medzi najstaršie obd. Ríma, na čele bol kráľ, najväčší veliteľ, čo bolo málokedy, úradným zborom kráľa bol senát, kde boli predstavitelia najvýznamnejších rodín, moc v rukách mali aristokrati. Obyvatelia sa delili na kmene a tie na kúrie, zákl. sp. jednotkou bola rodina. Potomkovia rodín aristokracie sa nazývali- patricijovia- rozhodovali o záležitostiach štátu. Plebejci- široké vrstvy remeselníkov a roľníkov, nemali takmer žiadne polit. práva 

Tarquinius Priscus- 5. rímsky kráľ. Rím mal vzhľad etruského mesta, široké ulice, vodu a odpad odvádzal veľký vybudovaný kanál. Servius Tullius- 6. r. kráľ, reforma politického systému. Rozdelil obyv. podľa majetku do 5 majetkových tried- majetkový cenzus. Najbohatší- najväčšie polit. práva, mohli zastávať úrady a mali najväčší podiel na polit. moci
Chudobnejší- mohli sa zúčastňovať na polit. živote v obmedzenej miere
Obyvatelia si zabezpečili vlastnú vojenskú výzbroj a postavili do vojska určený počet stotín. Podľa nich sa schádzali aj v stotinovom sneme kde rokovali. Táto reforma obmedzila moc rodovej aristokracie a dala predpoklady na prudký rozvoj Ríma ako mest. štátu. Do popredia politiky sa dostali schopní ľudia s veľkým majetkom bez ohľadu na pôvod. 
Tarquinius Superbus- posledný rímsky kráľ, nútil Rimanov pracovať pri výstavbe a preto sa vzbúrili. Chceli zbaviť kráľa moci a voliť úradníkov. 
510 pr. Kr.- Rím sa zbavil etruskej nadvlády, koniec kráľovstva 
474 pr. Kr.- Etruskov porazili Gréci z južnej Itálie začiatok 5. st. pr. Kr.- vpád Keltov do strednej Itálie, ešte väčšie oslabenie etruských miest. Ich územie si podmanili Rimania. Vznikli predpoklady na vznik rímskej republiky 
 
Rímska republika
1.  Správa republiky
a) každoročne volení úradníci- 2 konzuli- najväčší úradníci, velitelia, sudcovia, pomáhali im 12 sluhovia liktori. Prétori- pomáhali konzulom v súdnych prípadoch  kvestori- starali sa o finančné záležitosti štátu  edilovia- starali sa poriadok a bezpečnosť v Ríme
b) úradníci volené na 5 rokov- cenzori- ohodnocovali majetok rím. obč.
c) v čase nebezpečenstva vládol diktátor s neobmedzenou mocou na 6 mesiacov
d) úradníkom pomáhal 300 členný senát, tvorili ho bývalí úradníci

2.  Vnútorná politika

Začiatok republiky bol vyplnený bojmi plebejcov za rovnoprávnosť. 494 pr. Kr- si plebejci vymohli úrad tribún ľudu 450 p. K- spísané obyčajové právo- Zákony dvanástich tabúľ
zač. 3. stor. dosiahli plebejci rovnoprávnosť. Došlo k tomu, že bohatí plebejci a patricijovia vytvorili novú sp. vrstvu nazývanú NOBILITA

3.  Zahraničná politika
Rímsky mestský štát viedol expanzívnu politiku, proti svojim susedom a ďalším kmeňom, zabezpečili si nadvládu v strednej Itálii
406- 396 p. K- definitívne ovládli etruské územie
343- 290 p. K- viedli 3 vojny proti Samnitom v Kampánii
275 p. K- porazili grécke mesto Tarent (vládol tam kráľ Pyrhos)
v prvej polovici 3. St. p- k- Rimania ovládli celú Itáliu s výnimkou severu. Heslo ,,rozdeľuj a panuj“. Z dobytých území sa stali provincie , kt. mali hosp, ale nie polit. samosprávu

4.  Púnske vojny
814 p. K- na sev. pobreží Afriky Feničania založili obchodnú kolóniu Kartágo. Stalo sa jedným z najvýznamnejších miest celého stredomorského pobrežia. Malo výhodnú polohu- v polovici dlhého afrického pobrežia, kontrolovalo okolité územie, na kt. sídlili kočovné berberské kmene. Kartágo malo uzavreté priateľské zmluvy s Rímom. Keď Rimania ovládli južnú časť Itálie, dostali sa do bezprostredných záujmových sfér Kartága na Sicílii- vzájomné obchodné a politické súperenie Kartága a Ríma viedlo k púnskym vojnám( Púni- lat. pomenovanie Kartágincov)

1.  púnska vojna (264- 241 p. K )
príčina: spor medzi Kartágom a Rímom o Sicíliu. Rimania dosiahli úspechy na súši, Kartágo v námorných bojoch. Rimania zajali 1 loď, postavili vlastné loďstvo, vybudovali sklápacie mostíky takže bojovali ako na zemi. Tak dosiahli víťazstvá aj na rovine a v r 241 p. K pri západnom pobreží Sicílie porazili kartáginské loďstvo. V mierovej zmluve donútili K, aby opustili Sicíliu. 237 p. K Rimania ovládli Sardíniu a Korziku a vytvorili tak prvé závislé územia- provincie

2.  púnska vojna (218- 202 p. K )
Kartágo a Rím súperili o polit. moc v Hispánii. Hranicou vplyvu bola rieka Elro. Významným kart. veliteľom v Hispánii bol Hannibal. Príčinou vojny bol Hanibalov útok na Saguntum – spojenca Ríma. 216 p- K- Rimania utrpeli v bitke pri Kannách najvážnejšiu porážku
212 p- K- Hannibal sa objavil s vojskom pred bránami Ríma, ale nedosiahol už výraznejší úspech. 204 p. K- Scipio sa vylodil na území Afriky a Hannibal sa s vojskom stiahol do Itálie
202 p. K- Kartáginské vojsko utrpelo porážku

3.  púnska vojna
Niektorí Rimania chceli Kartágo zničiť. Ich spojencom v Afrike bol numidský kráľ Massinisa. Vyprovokoval pohraničné zrážky. Keď sa Kartáginci bránili Rimania im vypovedali vojnu (149- 146 p. K). Zhromaždili silné loďstvo, pozemné vojsko a Kartágo odrezali od sveta. Keď sa Kartáginci odmietli vysťahovať do vnútrozemia, mesto dobyli.
 
Kríza Rímskej republiky
 
- Rímske výboje vo vých. Stredomorí
-dobyvačné vojny proti: Macedónii, Grécku, Sýrii a Egyptu
-146 pr. Kr.- porazili Rimania posledné odbojné gr. mesto Korint a z gr. územia vytvorili provinciu Achája
133 pr. Kr.- získali M. Áziu, kt. im odkázal posl. kráľ Pergamonu= na tomto území vytvorili provinciu Ázia  168 p. K- porazili Macedóniu
 
- Zmeny v hosp. a spoločnosti
-výbojné vojny boli prostriedkom získania bohatej koristi a prílevom lacnej prac. sily
-zvyšovanie počtu otrokov umožňoval bohatým veľkostatkárom rozširovať pôdu a zakladať veľkostatky- latifundiá
-majetok drob. roľníkov upadal, stávali sa z nich bezzemkovia, kt. nemohli slúžiť ani v armáde, čo spôsobovalo úpadok rím. armády
 
- Pokusy o reformy
a) pozemková reforma bratov Gracchovcov
Tiberius Gracchus- 132 pr. Kr.- tribún ľudu
Gaius Gracchus- 122- 121 pr. Kr.- tribún ľudu – chceli rozdeliť pôdu bezzemkov, reformy neúspešné
b) vojenská reforma
Gaius Marius- do vojska prijímal každého, kto chcel bez ohľadu na to, či má majetok
-všetci vojaci dostávali žold, výzbroj a po skončení vojenskej služby sa mohli usadiť na pôde, kt. dostali od štátu, -vytvorili stálu žoldniersku armádu
 
- Povstania otrokov
Víťazné vojny priviedli do Itálie množstvo otrokov, kt. mali bezprávne postavenie(majitelia ich mohli aj zabiť, nesmeli uzatvárať manželstvá, často predávali ich deti iným otrokom)
138- 132 p. K- vzbura otrokov na Sicílii, niekoľko rokov sa bránili rímskemu vojsku
104- 101 druhá vzbura
Najväčšie povstanie otrokov v Itálii vypuklov r. 73 p. K v meste Capua- vzbúrili sa tu otroci cvičení ako gladiátori, kt. kvavými bojmi mali zabávať rímskych občanov. Niekoľko ot. pod vedením tráckeho ot. Spartaka ušlo k Vezuvu. Otroci vytvorili vojenský oddiel. Mali úspechy, no neskôr ich rímske vojsko odrezalo od severu a na juhu definitívne porazilo ( 71. pred Kr.)
 
- Občianske vojny
Koniec 2. st. p. K- 2 veľké súperiace skupiny v Ríme:
Optimáti- zastupovali záujmy bohatej konzervatívnej aristokracie
Populári- stúpenci reforiem, kt. mali zabrániť rozporom v rím. sp.
Napätie medzi skupinami prepuklo do občianskej vojny. Populárov viedol Gaius Marius (104-100 p. K bol 5X zvolený za konzula). Vyznamenal sa v bojoch proti numídskemu kráľovi Jugurtovi. Jeho súperom bol Lucius Cornelius Sulla, opustil Rím, aby zhromaždil vojsko, nechal odhlasovať zákony, kt. obmedzili moc tribúnov ľudu. Po jeho odchode Rím ovládli L. Cornelius Cinna a Gaius Marius. Proti nepriateľom vypísali proskripcie- každý mohol beztrestne zabiť sullovcov a zabrať ich majetok. 86 p. K- Marius zomrel, vládcom sa stal Cinna
83 p. K- Sula sa vrátil do Itálie, obsadil Rím, prenasledoval populárov. Nakoniec si nechal udeliť titul diktátora a vládol do r. 79 p. K. Diktatúra posilnila moc aristokratických vrstiev, moc tribúnov bola obmedzená
 
6.  Utvorenie triumvirátov
Prvý triumvirát
r. 60 pr. Kr.- 3 význ. osobnosti – Pompeius, Crassus, Caesar, uzavreli tajnú dohodu
GNAEUS POMPEIUS- výborný veliteľ, preslávený vo vojnách, nezískal však od senátu iné pocty, cítil sa ukŕivdený
MARCUS LIGNIUS CRASSUS- vyznamenal sa pri  potlačení Spartakovho povstania, známy obrovským majetkom
GAIUS JULIUS CAESAR- obnova kultu Gaia Maria
59 pr. Kr. Caesar konzulom, správcom v Galii, (58- 50 pr. Kr. podrobil si Galiu)
-po Crassovej smrti v r. 53 pr. Kr.- došlo k nezhodám medzi Pompeiom a Caesarom. Caesar s vojskom prekročil riečku Rubikon a postupoval na Rím.
48 p. K- v bitke pri Farsalos porazil Pompeiovo vojsko
56 p. k- všetci 3 sa stretli v Succa 49- 45 pr. Kr.- občianska vojna
-Caesarovi sa podarilo obsadiť Rím a sústrediť vo svojich rukách neobmedzenú moc- nechal si udeliť titul- diktátor, urobil reformu kalendára- juliánsky kalendár
15. 3. 44 pr. Kr.- bol zavraždený, Caesara 60 senátori dobodali na smrť, pretože prekážal obnove tradičnej republiky

Druhý triumvirát

MARCUS AEMILIUS LEPIDUS (Caesarov veliteľ jazdy) MARCUS ANTONIUS (veliteľ pechoty) a
GALIUS OCTAVIUS (Caesarov synovec a dedič)- 43. P. K- vytvorili 2. Triumvirát. Lepidovi pripadla Afrika, Antoniovi územia na východe a Octavius ostal v Ríme. V bitke pri meste Filippi v severnom  Grécku republikánov porazili. Antonius a Kleopatra mali spolu deti. Octavius proti nim v roku 31 p. K poštval Rimanov a v bitke pri myse Actium porazil ich loďstvo. Spáchali samovraždu. Octavius propojil územie Egypta k Rímskej ríši jako novú provinciu.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/8962-staroveky-rim/