Slovensko v období osvietenstva

Slovensko v období osvietenstva
 
HABSBURSKÁ MONARCHIA V 1. POLOVICI 18. STOROČIA
-  satmárský mier v roku 1711 uzavrel etapu protihabsburských povstaní a Habsburgovci sa usilovali posilniť svoje postavenie v krajine
-  krajina bola povstaniami dosť vyčerpaná, čo sa prejavovalo hlavne v hospodárstve, a preto na prelome 17. a 18. storočia sa poddaní hlavne zo Slovenska sťahovali na územie odkiaľ odišli Turci, teda na Dolnú zem
1711 sa uhorským kráľom stal KAROL III. , ako nemecký cisár bol KAROL VI.
1711 – 1740 vládol ako uhorský kráľ
1708 – 1740 vládol ako nemecký cisár
-  zaviazal sa, že v Uhorsku bude vládnuť spolu so snemom a dodržiavať uhorské zákony

HLAVNÉ CIELE POLITIKY KAROLA III.
orientácia na nemeckú ríšu a na boj proti Osmanskej ríši
-  zapojil sa do bojov o ŠPANIELSKÉ DEDIČSTVO, no neúspešne
1713 bol podpísaný mier v UTRECHTE / Holandsko /, na základe ktorého na španielský trón nastúpil francúzky kráľ FILIP V.
1714 bol mier v RASTATTE – mierová zmluva medzi Rakúskom a Francúzkom, na základe tejto zmluvy sa vzdal nárokov na španielský trón, aj napriek tomu získal zo španielského dedičstva:
1) južné Nizozemsko / dnešné Belgicko /
2) územie na severe Talianska / Benátsko, Toskánsko /
-  zapojil sa do bojov v juhovýchodnej Európe a pripojil si Slavónsko / súčasť Chorvátska / a Vojvodinu / severné Srbsko /
-  na juhu sa dostal do rozporu s Turkami
1716 vypukla habsbursko – turecká  vojna, v ktorej Karol III. zvíťazil a v roku 1718 mierom v PAŽAREVACI získal ďalšie územia od Turkov / na Balkáne /
1736 – 1738 stratil časti územia v Taliansku, preto sa usiloval získať ďalšie na Balkáne, začala sa vojna s Turkami, ktorú prehral, stratil územia, zostal mu iba TEMEŠKÝ BANÁT
SITUÁCIA V HABSBURSKEJ MONARCHII
- mala vonkajšie i vnútorné problémy
-  monarchia zaostávala za západom, brzdou jej hospodárského a socialného vývoja bol nevoľnícký systém
-  krajina mala poľnohospodársky charakter výroby, prevládal 3 – poľný systém
-  veľká bieda, hlad, úteky poddaných, množili sa roľnícké povstania
-  nebola vyriešená národnostná otázka
-  zlá zahraničná politika Karola III. viedla k tomu, že šľachta získala vačšiu moc
19. apríla 1713 bola vydaná PRAGMATICKÁ SANKCIA / na jej základe získali právo na trón ženy po vymretí mužskej vetvy /
-  uhorský snem ju schválil až v roku 1723
-  krajina zaostával za ostatnými štátmi, preto ju bolo potrebné reformovať = reformy osvietenského absolutizmu
-  štátu sa mali podriadiť záujmy jednotlivcov na na druhej strane centrálne riadený štát s neobmedzenou mocou panovníka mal slúžiť občanom =

OSVIETENSKÝ
ABSOLUTIZMUS
12. februára 1736 sa Mária Terézia vydala FRANTIŠKA ŠTEFANA LOTRINSKÉHO, ktorý sa v októbri 1745 stal rímsko – nemeckým cisárom
- 1740 sa vlády ako 23- ročná ujala MÁRIA TERÉZIA / 1740 – 1780 /
ZAHRANIČNÁ POLITIKA HABSBURSKEJ MONARCHIE ZA VLÁDY MÁRIE TERÉZIE
-  16. december 1740 vypukla vojna o RAKÚSKÉ DEDIČSTVO, ktorá trvala do roku 1748
-  vypukla preto, že PRUSKO, BAVORSKO, SASKO, FRANCÚZKO, ŠPANIELSKO neuznali PS, a preto vystupovli proti MT
-  16. december 1740 pruský kráľ FRIDRICH II. vpadol do Sliezka a Kladska
-  MT žiadala o finačnú podporu uhorské stavy, ktoré jej pomohli, ale ona musela potvrdiť výsady uhorskej šľachty
-  Uhorsko poskytlo aj armádu a získala tiež finančnú podporu od Anglicka
-  25. júna 1741 bola v Dóme sv. Martina v Bratislave korunovaná za uhorskú kráľovnú
-  vďaka finančnej podpore vytvorila 60 tis. armádu a obsadila Bavorsko s Mníchovom
-  preto Fridrich II. uzavrel s MT mier vo VRATISLAV / predtým Breslav /, na základe ktorého mu MT odstúpila  vačšinu Sliezka Prusku a Kladsko
-  zabezpečila si týmto mierom Čechy a takmer celé Bavorsko
-  12. mája 1743 bola v Prahe korunovaná za českú kráľovnú
-  1743 sa obnovili boje o rakúské dedičstvo a  rakuské jednotky vytlačili bavorsko – francúzké vojská z Čiech a obsadili Bavorsko
-  august 1744 Fridrich II. dobyl po 2- týždňovom obliehaní Prahu a začala sa tzv. 2. sliezká vojna
-  a preto Rakúsko vytvorilo PROTIPRUSKÚ ALIANCIU / spojenectvo / + Sasko + Anglicko + Nizozemsko
-  25. december 1745 podpísaný DRÁŽĎANSKÝ MIER, Prusko a Rakúsko ním ukončili 2. sliezkú vojnu
· Prusko uznalo F. Lotrinského za rímsko – nemeckého cisára
· MT sa vzdal dobytého Bavorska a Sliezka
-  18. október 1748 v meste AACHEN podpísaná mierová zmluva, ktorou sa skončila vojna o rakúské dedičstvo
-  29. august 1756 Fridrich II. vpadol do Saska a v severných Čechách pri LOVOSICIACH porazil rakúsky vojenský tábor – 7 ročná vojna
-  na stranu Pruska sa postavil aj ruský cár PETER III. a kedže Rakúsko bolo vyčerpané podarilo sa Fridrichovi II. uzavrieť s Rakúskom  roku 1763 mierovú zmluvu v HUBERTSBURGU, ktorou sa skončila 7 – ročná vojna a Rakúsko definitívne stratilo Sliezko
-  táto vojna odhalila slabosť Rakúskej monarchie a stala sa impulzom pre reformy

REFORMY MÁRIE TERÉZIE
A)  NÁRODNÉ HOSPODÁRSTVO
 - 2  názory: 1) merkantilizmus / rozvoj manufaktúr /
  2) fyziokratizmus / poľnohospodárská výroba /
B)  REFORMY ŠTÁTNEJ SPRÁVY
-  1760 vznikol nový poradný orgán – 8- členná štátná rada – mala právomoc vyjadrovať sa
   k najvýznamnejším reformám
-  úradnici boli zodpovední len panovníkovi
-  dotýkali sa hlavne českých a rakúských krajín
-  vznikol spoločný hospodárský úrad
-  zavedená  jednotná centraliz. správa štátu
C)  REFORMY SÚDNICTVA
- 1760 založený spoločný súd a mzavedené jednotné právné normy pre celú krajinu
-  zakázala procesy s čarodejnicami, telesné tresty, ľudia mali byť potrestaní prácou
D)  REFORMY HOSPODÁRSTVA
- MT podporovala rozvoj domácej výroby a manufaktúr
-  Manufaktúry boli v :
· HALÍČ – 60. roky 18. stor. – manufakt. na vlnené výrobky
· HOLÍČ – majolika
· ŠAŠTÍN – 1736, založil F. Š. Lotrinský – textil. manufakt.
· BANSKÁ BYSTRICA – 1725
-  prijatý zákon, na základe ktorého od roku 1771 sa mohla založiť v Uhorsku manufaktúra len so súhlasom panovníka
E)  REFORMY POĽNOHOSPODÁRSTVA
-  1767 vydaný TEREZIÁNSKÝ URBÁR – kniha, ktorá obsahoval súpis poddanského majetku,
    poddanskej pody a povinnosti poddaných
-  23. januára 1767 vydaný URBARIÁLNÝ PATENT, platil v rokoch 1767 – 1848 a obsahoval:
1) charakteristiku gruntu / dvora /
2) príjmy urbárských poddaných
3) obsahoval roboty a iné povinnosti poddaných
4) poddanské dane
5) deviatok vo forme naturálií
6) práva zemepánov
7) zákaz zvyklostí poddaných a feudálných panstiev
8) zákaz vystupovania poddaných proti pánovi
9) vnútorný poriadok poddanskej dediny
-  podľa urbára mal roľník na panskom odpracovať do roka 52 dní so záprahom alebo 104 dní bez záprahu
-  1775 MT vydala ROBOTNÝ PATENT, na základe ktorého sa povinnosti poddaných určovali podľa veľkosti majetku
RAABIZÁCIA – za poplatok sa prideľovala poda cisárských majetkov roľníkom
-  MT podporovala vzdelávanie roľníkov, aby sa skvalitnila ich práca
-  podporovala pestovanie nových plodín a krmovín, napr. zemiaky, kukurica, tabak, ďatle
-  chov dobytka, oviec a koní
-  1776 založila 3 nové biskupstvá – BANSKÁ BYSTRICA, SPIŠSKÉ BISKUPSTVO A ROŽŇAVSKÉ BISKUPSTVO
F)  ŠKOLSKÉ REFORMY
-  22. február 1777 RATIO EDUCATIONIS = jednotná školská sústava od ľudových škol po
 univerzity
-  školy :
  1) ĽUDOVÉ:
*  na dedine s 1 učiteľom
· vo vačších s 2 učiteľmi
· vo vačších mestách s 3 učiteľmi / viac učiteľov NORMÁLKA /
  2)  VYŠŠIE :
· 1. stupeň – gramatické / 3 triedy /
· 2. stupeň – gymnázia / 2 triedy /
· 3. stupeň akadémie / 2 triedy /
3) UNIVERZITY
-  1763 MT zriadila Banskú akadémiu v Banskej Štiavnici
-  univerzity : Trnava, Košice
-  zakladala odborné školy pre potreby priemyslu, poľnohospodárstva a obchodu – OA v Senici, Trnave, Košiciach
-  školské reformy ovplyvnené A. F. Kollárom
 
G) ĎALŠIE  MENŠIE REFORMY
- zákaz publikovať buly bez súhlasu panovníčky
-  nariadenia v oblasti zdravotníctva
-  zákaz ľudového liečiteľstva, opatrenia proti požiarom
 
JOZEF II.
-  1780 – 1790 vládol ako uhorský kráľ
-  1765 – 1790 ako rímsko – nemecký cisár
-  3. apríla 1764 bol zvolený za rímského cisára
-  21. septembra 1765 spoluvládca Márie Terézie
-  22. november 1764 bol korunovaný za rímko – nemec. cisára
-  v Čechách zrušil nevoľníctvo v roku 1781, snem schválil až v roku 1790
- 22. augusta 1785 zrušil nevoľníctvo v Uhorsku
-  13. októbra 1781 vydal TOLERANČNÝ PATENT, ktorým udelil náboženskú slobodu evanjelikom a protestantom
-  1782  ŽIDOVSKÝ PATENT, ktorým povoli Židom usadiť sa v monarchii
-  obmedzoval moc biskupov a podriadil kňazké semináre štátu
-  rušil kláštory a konfiškoval ich majetok
-  reforma ŠTÁTNEJ SPRÁVY – zrušil šľachtické stavy a Uhorsko rozdelli na 10 dištriktov / na Slovensku nitrianský, banskobystrický, košický na čele s kráľovskými komisármi vymenovanými vo Viedni / - 18. marec 1785
-  január 1790 odvolal všetky reformy okrem Tolerančného patentu a zrušenia nevoľníctva
-  snažil sa vybudovsať silný centralizovaný štát
-  11. mája 1784 vydal dekrét, ktorým zavádzal nemčinu ako jediný úradný jazyk v monarchii
-  1786 reforma daňového systému, na základe ktorej musela dane platiť aj šľachta
-  zaviedol povinnú školskú dochádzku, matričné knihy, očíslovanie domov
-  20. februára 1790 zomrel Jozef II. vo Viedni
LEOPOLD II. 1790 – 1792
-  syn Márie Terézie, brat Jozefa II.
-  mal 16 detí
-  zmiernil napatie medzi panovníkom a šľachtou a dal jej práva, ktoré mala na začiatku vlády MT
-  1791 zaviedol cenzúru
FRANTIŠEK II.  1792 – 1835
-  rozhodol sa vrátiť ku konzervatívnej forme vlády
-  viedol vojny / spolu 5 / proti napoleonskému Francúzku
-  1804 vytvoril RAKÚSKÉ CISÁRSTVO /, lebo stratil vedúce postavenie v sv. rím. ríši národa nemeckého /
-  počas 3. vojny s Francúzkom sa napoleonské vojská dostali aj na Slovensko / bitka pri Slavkove /
-  26. december 1805 bol podpísaný mier medzi Rakúskom a Francúzkom v Primaciálnom paláci v Bratislave
-  počas 4. vojny v roku 1809 francúzké vojská zničili hrad Devín
-  1806 sa František II. vzdal titulu cisára nemeckej ríše a oznámil jej rozpustenie na nátlak Napoleona
-  1812 vydal svoju dcéru MÁRIU LUJZU za Napoleona, čím sa stal formálnym spojencom Napoleona
-  úspešnou bola až 5. vojna 1813 – 1814, ktorá sa skončila Viedenským kongresom
-  po Viedenskom kongrese bola v Rakúsku potvrdená absolutistická forma vlády, ktorej vykonavateľom bol kancelár METTERNICH  / 1809 – 1848 /
-  počas svojej vlády Franišek II. potlačil hnutie uhorských jakobínov, ktorí sa usilovali pretvoriť Uhorsko na republiku podľa francúzkého vzoru
-  na čele tohoto hnutia bol IGNÁC MARTINOVIČ, kt. vytvoril 2 skupiny:

1) SPOLOČNOSŤ REFORMÁTOROV
-  združoval reformne orientovanú strednú šľachtu
2) SPOLOČNOSŤ SLOBODY A ROVNOSTI
-  členom bola radikálna nešľachtická inteligencia
-  cieľ: vytvoriť republiku na báze federácie, kde Slovensko malo tvoriť jednu z provincií = 1. politický plán o postavení Slovenska, táto provincia sa mala nazývať SLAVONICA
-  1795 bolo sprisahanie odhalené a jakobíni popravení
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/8963-slovensko-v-obdobi-osvietenstva/