Renesancia a humanizmus
- renesancia (v preklade: znovuzrodenie, obrodenie): § obnovenie antickej kultúry a nadviazanie na jej tradície§ renesanční umelci sa priklonili len vonkajšou formou k antike, obsah zostáva kresťanský
§ celé 15. storočie je obdobím rannej renesancie – quatrocento (renesancia na Apeninskom polostrove)
§ od začiatku 16. storočia do rokov 1560 – 1580 rozlišujeme obdobie vrcholnej renesancie – cinquecento (renesancia za Alpy)
§ v prvých desaťročiach 17. storočia vyúsťuje renesancia do baroka
· renesanční myslitelia:
§ človek je slobodné indivíduum, nemá sa len odriekať a pracovať, má rozvíjať svoje schopnosti
§ verili v silu človeka
§ v centre poznania je človek s jeho ľudským poznaním (humanus) → humanizmus → myšlienkový smer (vystriedal stredovekú scholastiku)
· rozhodujúci význam pri šírení myšlienok humanizmu malo vynájdenie kníhtlače roku 1443 Jánom Gutenbergom
· miestom vzniku renesancie boli severotalianske mestá: Florencia, Miláno, Benátky, Janov, Ferrara
· Florencia → Florentská republika – vládol tu rod Medici, boli podporovateľmi umenia, najmä Cosimo I. Medici; bankárske a hospodárske centrum
Literatúra
- humanizmus nepôsobil na široké ľudové vrstvy, ale ovplyvňoval vzdelaných šľachticov a bohatých mešťanov - nepoužíva sa len latinčina, ale začalo sa písať v jazyku národa → prispieva k rozvoju národných jazykov a literatúry - predstavitelia: Dante Alighieri, Francesco Petrarca, Erazmus Rotterdamský – písal po nemecky, kritizoval cirkev, napísal dielo Chvála bláznovstva
Veda
- bolo potrebné zhromaždiť všetky vedomosti - rozvoj textilnej výroby, v Taliansku prvé manufaktúry - zdokonalila sa výroba lodí - výroba pušného prachu a strelných zbraní - výroba okuliarov a ďalekohľadov - rozvoj astronómie: § Ptolemaios – geocentrický systém (dovtedy)
§ Mikuláš Kopernik – heliocentrický systém
Umenie
- oslavovalo pozemský život a bolo určené pre človeka - potrebovali ho hlavne bohatí mešťania a šľachtici, ktorí túžili po kráse → umenie sa sústreďovalo v mestách a palácoch, nie v kostoloch
Staviteľstvo
- prevládali svetské stavby nad cirkevnými - stavebné prvky: stĺp, pilier, oblúk, klenba - paláce: štvorhranné s priestranným dvorom uprostred (dvor ozdobovali arkády) – štvorcové okná, na stenách rímsy a pilastre - vzniká záhradná architektúra
Sochárstvo, maliarstvo
- sochári sa usilovali verne zobraziť skutočnosť, používali živý model a zobrazovali skutočného človeka bez príkras - snažili sa odraziť duševné stavy v napätí svalov a v držaní tela - predstavitelia: § Donatello – socha Dávida
§ Michelangelo Buonarroti:
· najvýznamnejší a vrcholný umelec
· sochy: socha Dňa a Noci, socha Dávida, Mojžiša
· maľby v Sixtínskej kaplnke
§ Leonardo da Vinci:
· Mona Lisa, Posledná večera – vrchol perspektívy, Madona v skalách, Dáma s hranostajom
§ Sandro Botticelli – Primavera, Giuliano de Medici, Cosimo de Medici
§ Rafael Santi – Sixtínska madona
§ Dürer, Holbein, Cranach – predstavitelia nemeckej renesancie
Výchova
- cieľom bolo vychovať namiesto rytiera uhladeného dvorana, ktorý by bol vzdelaný – pribudli nové predmety: gréčtina, literatúra a dejepis - šľachtici zamenili nepohodlný život v osamotenom hrade za bývanie v mestskom paláci - Niccolò Macchiavelli – napísal dielo O kniežati: § podal tu obraz vynikajúceho štátnika (Giuliano de Medici)
§ knieža sledujúce ušľachtilý cieľ mohlo používať lož, podvody, ba i vraždy (účel svätí prostriedky)
§ nemal žiadne mravné zásady ako ostatní ľudia
Zones.sk – Najväčší študentský portál