Keď sa mi dostane do rúk kniha od Boženy Němcovej, myslím vždy na svoju starú mamu. Bola presne taká istá ako babička zo spomínaného diela. Ťažko sa prebíjala životom. Prežila prvú i druhú svetovú vojnu, skoro ovdovela. Keď sa stala starou mamou, celý život obetovala svojim vnúčatám.
Zrána nás vyprevádzala do školy a po nej nás vítala s dobráckym úsmevom a výborným obedom. Správala sa k nám kamarátsky. Nikdy sa nezachovala sebecky. Jedného dňa jej dobrácke srdce mlčky dobilo. No to krásne, čo nám dala, bije ďalej v našich srdciach. (90 slov)