Konsonant ľ

Konsonant ľ (Diktát)

Vraví Ľubo zvučne, takmer ľubozvučne: „Ľaľa, oceľový kľúčik! odkiaľ je? Od maštale či kaštieľa? Od úľa či kúpeľa?“ Ľubo mal z toho hlavybôľ. Vzal si pištoľ na štuple a začal hľadať. Našiel ľaliu, ľuľok, ba i psí šúľok, no kľúč sa k nim, žiaľ, nehodil.