Zahraničný obchod

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: kajka (25)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 13.10.2017
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 912 slov
Počet zobrazení: 1 948
Tlačení: 82
Uložení: 70

ZAHRANIČNÝ OBCHOD

Členenie zahraničného obchodu

  1. podľa smeru pohybu tovaru:
    1. import
    2. export
    3. reexport
    4. tranzit
  2. podľa spôsobu:
    1. priamy
    2. nepriamy

Charakteristika zahraničného obchodu

  • zahraničný obchod sa odvíja od medzinárodnej deľby práce, pritom ide o obchod, ktorý prekračuje hranicu jednotlivých štátov
  • deľby práce je osamostatnenie rozličných druhov prác, ktoré zvyšujú produktivitu práce
  • medzinárodná deľby práce je pokračovaním deľby práce danej krajiny, ktorá prekračuje hranice a rozvíja sa vo svetovom meradle (každá krajina vyrába také tovary, pre ktoré má lepšie prírodné, technické a ekonomické podmienky)
  • jednotlivé krajiny majú rôzne podmienky na zapojenie sa do MDP:
    • vonkajšie – politická situácia, geografické podmienky, ekonomická vyspelosť, vyspelosť ekonomík susedných krajín,...
    • vnútorné – surovinové a pôdne bohatstvo, priemyselný potenciál krajiny, veľkosť trhu,...

Význam zahraničného obchodu

  1. ekonomický
    • zabezpečuje dovoz tých tovarov, služieb a kapitálu, ktoré sa v danej krajine nemôžu vyrábať alebo sa tu nenachádzajú
    • krajina sa môže zapojiť do MDP, čím sa môže špecializovať na výrobu takej produkcie, pre ktorú má najvhodnejšie podmienky (vývoz)
    • krajina získava poznatky o úrovni tovarov vyrábaných v zahraničí a rozširuje svoj sortiment aj výrobu vlastných výrobkov (dovoz)
    • umožňuje získavať devízy a najväčším zdrojom je vývoz
  2. politický
    • spočíva v upevňovaní vzťahov medzi krajinami
  3. kultúrny
    • umožňuje spoznávať tradície a zvyky iných krajín

Nevýhody zahraničného obchodu

  • krajina môže byť závislá od určitých trhov
  • veľký zahraničný obchod najmä dovoz zabraňuje rozvoju domácich odvetví výroby
  • pri jednostrannom zameraní na jednu krajinu sa negatívne javy v jej hospodárstve a politike prejavia aj v tej krajine, ktorá s ňou obchoduje

Spôsoby nákupu a predaja

  • v praxi môžu priamy alebo nepriamy ZO uskutočňovať:
    • samostatné obchodné podniky
    • samostatný obchodný zástupcovia
    • komisionári
  1. PRIAMY VÝVOZ (EXPORT)
    • môže byť uskutočňovaný:
      1. assembling - prostredníctvom pobočky v zahraničí – založenie vlastného výrobného podniku, čím sa znižujú náklady (prepravné a mzdové)
      2. bez pobočky – individuálny nákup a predaj (vyžaduje dostatočné informácie o zahraničnom trhu – SOPK)
      3. bez priamych investícii a to poskytnutím franšízingovej licencie
      4. spoluprácou a kooperáciou
        • medzi domácimi podnikmi navzájom
        • medzi domácimi a zahraničnými podnikmi (účasťou v existujúcom zahraničnom podniku alebo sa založí nový podnik so zahraničným partnerom = joint venture)
  • znaky joint venture:
    • ide o podnik medzi priemyselne vyspelou krajinou a menej vyspelou krajinou
    • zahraničný partner musí vložiť kapitál, technológiu, know-how,...
    • zapisuje sa do OR
  1. REEXPORT
    • ide o vývoz dovozu, predstavuje dovoznú a následne vývoznú operáciu
    • môže sa uskutočňovať:
      1. priamo – reexportér kúpi tovar v určitej krajine a predá ho do inej bez toho aby prešiel cez jeho územie
      2. nepriamo – reexportér kúpi tovar v inej krajine, dovezie ho na vlastné územie a následne do vyvezie do inej krajiny
  1. NEPRIAMY VÝVOZ (EXPORT)
    • cez sprostredkovateľa, ktorým môžu byť rôzne subjekty zahraničného obchodu
  2. PRIAMY DOVOZ (IMPORT)
    • uskutočňuje sa priamymi dodávateľsko-odberateľskými vzťahmi
    • dovozca má priameho dodávateľa v zahraničí
  3. NEPRIAMY DOVOZ (IMPORT)
    • uskutočňuje sa cez sprostredkovateľov (vysoká špecializácia – zameranie na jednotlivé krajiny a komodity – tovary)

Fázy obchodných operácii

  • vývozná operácia
    1. fáza – prípravná
      1. získanie všeobecných informácií a prieskum trhu (teritoriálny prieskum alebo komoditný prieskum), všeobecné ekonomické informácie poskytne SOPK o právnych, daňových a colných otázkach
      2. akvizícia – získavanie nových trhov a zákazníkov pričom môže ísť o:
        • priamu akvizíciu – zasielanie ponukových listov, osobné návštevy,...
        • nepriamu akvizíciu – veľtrhy, výstavy, inzeráty v tlači,...
      3. dopyt do zahraničia – odozva na akvizíciu a cieľom je získať informácie o podmienkach dodávky
      4. predbežná kalkulácia – predbežné stanovenie ceny
      5. ponuka – kladná odpoveď na dopyt
    2. fáza – zmluvná(kontraktačná)
      1. prijatie a potvrdenie objednávky
      2. uzatvorenie kúpnej zmluvy
    3. fáza – realizačná
      1. dodanie tovaru, vystavenie a zaslanie dokladov
      2. prijatie platby
      3. výsledná kalkulácia (spätná väzba)
  • dovozná operácia
    1. fáza – prípravná
      1. rozbor potreby dovozu – zistenie, či sa daný tovar už nenachádza na trhu a zmapovanie konkurencie
      2. vyhľadanie možných dodávateľov – informácie zo SOPK, výstav, veľtrhov,...
      3. zaslanie dopytu zahraničným dodávateľom – dopyt je nezáväzný, jeho cieľom je získať informácie o dodávky, odpoveďou je ponuka zo strany dodávateľa
      4. vyhodnotenie ponúk – na základe najvýhodnejšej ponuky sa vypíše objednávka
    2. fáza – zmluvné (kontraktačné) zabezpečenie
      1. zaslanie objednávky dodávateľovi
      2. uzatvorenie kúpnej zmluvy
    3. fáza – realizačná
      1. prevzatie dodávky- ak ide o tovar z 3.krajín dovozca vystaví doklady pre colné konanie (JCD)
      2. zaplatenie za tovar
      3. spätná väzba (výsledná kalkulácia)

Subjekty zahraničného obchodu

  • jedná sa o sprostredkovateľov – samostatní obchodníci, ktorí obchodnú činnosť vykonávajú v prospech svojho klienta
  • obchodnú činnosť môžu vykonávať:
    1. v cudzom mene
      1. obchodný zástupcovia – svoju činnosť vykonávajú trvale na základe zmluvy o obchodnom zastúpení, nie sú zamestnancami firmy, nedostávajú mzdu ale provízie
      2. makléri – ich vzťah k firmám je krátkodobý, sprostredkúvajú obchody a odmeňovaný sú na základe dohody (tovaroví makléri, burzoví makléri, makléri lodného priestoru, poisťovací makléri)
    2. vo vlastnom mene
      1. komisionári – musia mať živnostenský list, sú to samostatní obchodníci, podnikajú vo vlastnom mene ale na cudzí účet, t. j. pracujú za províziu a podľa pokynov „komitenta“, ktorý je vlastníkom tovaru až do jeho predaja

Obchodné zmluvy a obchodné dohody

  • medzinárodný obchod prebieha na základe obchodných zmlúv a obchodných dohôd
  • obchodné zmluvy
    • môžu byť bilaterálne a multilaterálne
    • upravujú hospodárske vzťahy medzi štátmi na dlhšie obdobie (2, 3, 5, rokov)
    • ratifikuje ich hlava štátu, ratifikáciou nadobúda zmluva platnosť
    • obsah zmluvy:
      • právne otázky
      • colné otázky
      • daňové otázky
    • obchodné dohody
      • konkrétnejšie ako zmluvy, sú uzatvárané tiež na 2, 3, 5, rokov z možnosťou predĺženia (platia kým nie je podnet na zrušenie)
      • spresňujú a konkretizujú používanie colných sadzieb, daní, spôsoby platieb aj menu, v ktorej sa budú platby uskutočňovať
      • súčasťou obchodný dohôd sú tovarové listiny
      • tovarové listiny:
        • zoznamy tovarov, ktoré je možné vzájomne vyviesť a doviesť
        • v rámci nich sú najvýznamnejšie kontingentné listiny (určené pravidelné dodávky za pevné ceny), stanovujú sa v rôznych jednotkách (technických a hodnotových)

Obchodná a platobná bilancia

  • vývoj tovarovo-peňažných vzťahov v medzinárodných hospodárskych vzťahoch sa skúma v sústave platobných bilancií
  • vzťah medzi celkovou hodnotou vývozu(exportu) a celkovou hodnotou dovozu(importu) sa sleduje v obchodnej bilancii (of trade)
  • rozdiel medzi exportom a importom sa nazýva saldo obchodnej bilancie:
    • aktívne saldo ® vývoz > dovoz
    • pasívne saldo ® vývoz < dovoz
    • vyrovnané saldo ® vývoz = dovoz
  • platobná bilancia porovnáva príjmy plynúce do krajiny v rámci vývozu a výdavky spojené s dovozom (vyjadruje vzťah medzi peňažnými príjmami a výdavkami inej krajiny k ostatným krajinám sveta)
  • platobná bilancia (balance of payment):
    • aktívne saldo ® príjmy > výdavky
    • pasívne saldo ® príjmy < výdavky
    • vyrovnané saldo ® príjmy = výdavky

Medzinárodný menový fond

  • vyžaduje jednotnú štruktúru položiek
  • vyplýva, že platobná bilancia sa skladá z dvoch častí:
    • účet bežných platieb:
      • hmotný obchod (príjmy za dovoz)
      • nehmotný obchod (služby)
      • prevod platieb
    • účet kapitálových platieb:
      • dlhodobé investície, ktoré do krajiny prúdia alebo z inej odchádzajú

Zahranično-obchodná politika SR

  • predstavuje súhrn zásad, pravidiel a opatrení, ktorým štát ovplyvňuje zahraničný obchod
  • od vstupu SR do EÚ a EMÚ sa zmenilo postavenie v obchodovaní voči zahraničiu, štáty sa rozdelili do dvoch skupín:
    • členské štáty EÚ
    • nečlenovia EÚ (treťozemky, štáty 3.krajín)
  • SR patrí do colnej únie EÚ čo znamená, že sa uplatňujú jednotné colné sadzby a spoločné pravidlá voči tretím štátom

Obchodovanie medzi štátmi EÚ

  • uskutočňuje sa medzi nimi tzv. intrakomunitárny obchod (odoslanie a prijatie tovaru)
  • zaviedol sa systém intrastat - zbiera údaje potrebné na zostavenie štatistiky obchodu priamo od príjemcov a odosielateľov tovaru

Obchodovanie medzi EÚ a 3.krajinami

  • extrakomunitárny obchod, t. j. vývoz a dovoz
  • štatistika obchodovania je sledovaná systémom extrastat
  • voči treťozemkám sa uplatňuje clo
  • používa sa spoločný colný sadzobník = integrovaný colný sadzobník, predstavuje súhrn tarifnej legislatívy (clo)
  • spoločenstvo štátov EÚ uplatňuje pri dovoze a vývoze tovarov z 3.štátov
  • opatrenia pri zahraničnom obchode môže byť:
    • tarifné (colná sadzba)
    • netarifné (napr. zákaz dovozu určitých tovarov – dovoz hydiny počas vtáčej chrípky)

Clo a colná politika

  • clo je povinná platba vyberaná štátom z dovážaného alebo vyvážaného tovaru
  • colná politika podporuje zahraničný obchod a cestovný ruch, zabezpečuje ich evidenciu a kontrolu pričom chráni ekonomické záujmy štátu (ochranné clá)
  • význam cla:
    • fiškálny – clo je príjmová položka štátneho rozpočtu
    • obchodno-politický – clo je prostriedkom obchodnej politiky štátu najmä pri ochrane vnútorného trhu
    • cenotvorný – clo sa stáva súčasťou ceny pri predaji tovaru (zvyšuje ju)

Druhy cla

  • z obchodno-politického hľadiska
    • autonómne - určené samostatným rozhodnutím štátu a je platné voči všetkým krajinám
    • zmluvné – platné voči štátu, s ktorým je uzatvorená zmluva, napr. „doložka najvyšších výhod“ – dohodnuté clá medzi štátmi navzájom a clá voči 3.krajinám
  • podľa charakteru
    • fiškálne – zabezpečenie príjmu do ŠR (do EÚ dávame 100% všetkých ciel a EÚ nám vracia 25%)
    • dovozné – vzťahuje sa na dovážaný tovar okrem takého, ktorý je v sadzobníku označený ako „tovar bez cla“, zvyšuje cenu dovážaného tovaru, chráni domácich výrobcov a má najvyššie uplatnenie
    • vývozné – stanovuje sa len vtedy, ak má štát záujem na tom aby tovar zostal v tuzemsku
    • antidumpingové – ochranné clo, ktoré je určené pre zahraničné tovary, kde vývozná cena je nižšia ako cena rovnakého alebo podobného tovaru v bežnom obchode v krajine vývozcu, takýto tovar môže spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu na Slovensku
    • vyrovnávacie – používa sa na ochranu domácich výrobcov, ak sa má vyrovnať dotácia alebo subvencia poskytnutá výrobcovi – vývozcovi v jeho krajine
    • odvetné – zavedenie prirážky k colnej sadzbe alebo osobitné clo z tovaru, ktoré doteraz clu nepodliehal, stanovuje sa na prechodný čas na tovar zo štátu, ktorý diskriminuje SR v hospodárskych vzťahoch
    • dodatočné – uvaľuje sa na prechodný čas najmä pri nadmernom dovoze, napr. na tovary poľnohospodárskeho charakteru
  • podľa spôsobu výpočtu
    • špecifické – peňažná sadzba na jednotku množstva, napr. 5€/1ks
    • valorické – percentuálna sadzba z ceny tovaru
    • kombinované – peňažná suma aj percentuálna sadzba
    • kĺzavé – vypočítava sa z ceny tovaru pričom zohľadňuje ceny na vnútornom trhu

Colné režimy

  • režim voľného obehu
    • najbežnejší režim, keď tovar do neho prepustený nadobúda postavenie slovenskému tovaru
    • určený na spotrebu na našom území a má sa tu trvalo ponechať
  • zošľachťovací styk „aktívny“
    • zahraničný tovar sa privezie za účelom ďalšieho spracovania (uskutočnenia niektorých výrobných operácií) a späť sa vyvezie v podobe zošľachtených produktov – tento tovar nepodlieha dovoznému clu
  • zošľachťovací styk „pasívny“
    • slovenský tovar sa vyvezie do zahraničia za účelom ďalšieho spracovania a tam sa zošľachtí
    • zošľachtené výrobky sú prepustené do voľného obehu a môžu byť čiastočne oslobodené od cla
  • dočasné použitie
    • umožňuje, aby sa tovar doviezol, dočasne sa tu použil (na výstavách) a následne bol vyvezený v nezmenenom stave
  • prepracovanie pod colným dohľadom
    • tovar sa privezie, pričom sa zmenia jeho vlastnosti a stav v spracovateľských operáciách, takýto tovar po prepustení do režimu voľného obehu sa posudzuje podľa nového zatriedenia
  • uskladnenie v colnom sklade
    • tento režim umožňuje uskladniť väčšie množstvo dovezeného tovaru s tým, že je po čiastkach prepúšťaný do voľného obehu (podlieha clu) a zvyšný tovar ostáva uskladnený vo verejnom sklade pod colným dohľadom
  • tranzit
    • ide o režim, ktorému podlieha tovar dopravovaný pod colným dohľadom od colného úradu odoslania k colnému úradu určenia (tovar len prejde územím)
  • vývoz
    • prepúšťanie tovaru do zahraničia

Colné konanie

  • colné územie – územie SR vrátane vzdušného priestoru nad ním a pod ním, colným pohraničným pásom je časť územia 25 km od hraníc
  • colný dlh – suma dovozných platieb, ktoré sa uplatňuje na konkrétny tovar pri dovoze (clo + DPH + spotrebné dane)
  • colná hodnota tovaru – skutočne platená cena, ktorá sa má platiť za tovar (kúpna cena + colný dlh)
  • colné konanie – činnosť, ktorej účelom je rozhodnúť či sa tovar prepustí do navrhovaného colného režimu, začína sa podaním colného vyhlásenia a končí sa dokladom o prepustení do režimu
  • colné vyhlásenie – považuje sa za prejav vôle deklaranta prepustiť tovar do colného režimu, podáva sa písomne, prípadne elektronicky – musia byť priložené všetky doklady o pôvode
  • deklarant – fyzická alebo právnická osoba oprávnená podať colné vyhlásenie, je zodpovedná za plnenie povinností
  • colné konanie sa môže uskutočniť na:
    • colnici – v priestoroch colnici, kde bol tovar predložený
    • v colnom priestore – označovaný na železničných staniciach, prístavoch, letiskách
    • mimo colného priestoru – na osobitnú žiadosť deklaranta, musí sa oznámiť colnému úradu čas a miesto spolu s odôvodnením (len v naliehavých prípadoch)
    • za chodu vlaku alebo počas plavby loďou – môže sa uskutočniť po dohode s príslušnými orgánmi v úsekoch určených Ministerstvom dopravy
  • obsah colného konania:
    • postup pri vývoze
      • vystavenie colného vyhlásenia deklarantom a jeho predloženie (JCD + ostatné doklady- certifikáty, medzinárodný nákladný list,...)
      • vykonanie colnej kontroly colnými orgánmi
      • uzatvorenie dopravného prostriedku colnou uzáverou
      • prepustenie tovaru na vývoz s podmienkou, že vstúpi do zahraničia v určitej lehote a za takých podmienok, ktoré platili v okamihu colného vyhlásenia
      • potvrdenie vývozu pohraničným úradom
    • postup pri dovoze
      • prijatie tovaru a následné vypočítanie colného dlhu (zaradenie v zmysle colného sadzobníka a výpočet cla)
      • colný dlh – colná hodnota tovaru + clo + DPH + spotrebné dane (pri vybraných tovaroch – pivo, víno, lieh, destiláty, tabak, tabakové výrobky, minerálne oleje)
      • uskutočnenie colnej kontroly a vyplatenie colného dlhu
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.022