Zahraničný obchod

ZAHRANIČNÝ OBCHOD

Členenie zahraničného obchodu

1. podľa smeru pohybu tovaru:
   1. import
   2. export
   3. reexport
   4. tranzit
2. podľa spôsobu:
   1. priamy
   2. nepriamy

Charakteristika zahraničného obchodu

• zahraničný obchod sa odvíja od medzinárodnej deľby práce, pritom ide o obchod, ktorý prekračuje hranicu jednotlivých štátov
• deľby práce je osamostatnenie rozličných druhov prác, ktoré zvyšujú produktivitu práce
• medzinárodná deľby práce je pokračovaním deľby práce danej krajiny, ktorá prekračuje hranice a rozvíja sa vo svetovom meradle (každá krajina vyrába také tovary, pre ktoré má lepšie prírodné, technické a ekonomické podmienky)
• jednotlivé krajiny majú rôzne podmienky na zapojenie sa do MDP:
  • vonkajšie – politická situácia, geografické podmienky, ekonomická vyspelosť, vyspelosť ekonomík susedných krajín,...
  • vnútorné – surovinové a pôdne bohatstvo, priemyselný potenciál krajiny, veľkosť trhu,...

Význam zahraničného obchodu

1. ekonomický
   • zabezpečuje dovoz tých tovarov, služieb a kapitálu, ktoré sa v danej krajine nemôžu vyrábať alebo sa tu nenachádzajú
   • krajina sa môže zapojiť do MDP, čím sa môže špecializovať na výrobu takej produkcie, pre ktorú má najvhodnejšie podmienky (vývoz)
   • krajina získava poznatky o úrovni tovarov vyrábaných v zahraničí a rozširuje svoj sortiment aj výrobu vlastných výrobkov (dovoz)
   • umožňuje získavať devízy a najväčším zdrojom je vývoz
2. politický
   • spočíva v upevňovaní vzťahov medzi krajinami
3. kultúrny
   • umožňuje spoznávať tradície a zvyky iných krajín

Nevýhody zahraničného obchodu

• krajina môže byť závislá od určitých trhov
• veľký zahraničný obchod najmä dovoz zabraňuje rozvoju domácich odvetví výroby
• pri jednostrannom zameraní na jednu krajinu sa negatívne javy v jej hospodárstve a politike prejavia aj v tej krajine, ktorá s ňou obchoduje

Spôsoby nákupu a predaja

• v praxi môžu priamy alebo nepriamy ZO uskutočňovať:
  • samostatné obchodné podniky
  • samostatný obchodný zástupcovia
  • komisionári

1. PRIAMY VÝVOZ (EXPORT)
   • môže byť uskutočňovaný:
     1. assembling - prostredníctvom pobočky v zahraničí – založenie vlastného výrobného podniku, čím sa znižujú náklady (prepravné a mzdové)
     2. bez pobočky – individuálny nákup a predaj (vyžaduje dostatočné informácie o zahraničnom trhu – SOPK)
     3. bez priamych investícii a to poskytnutím franšízingovej licencie
     4. spoluprácou a kooperáciou
        • medzi domácimi podnikmi navzájom
        • medzi domácimi a zahraničnými podnikmi (účasťou v existujúcom zahraničnom podniku alebo sa založí nový podnik so zahraničným partnerom = joint venture)

• znaky joint venture:
  • ide o podnik medzi priemyselne vyspelou krajinou a menej vyspelou krajinou
  • zahraničný partner musí vložiť kapitál, technológiu, know-how,...
  • zapisuje sa do OR

1. REEXPORT
   • ide o vývoz dovozu, predstavuje dovoznú a následne vývoznú operáciu
   • môže sa uskutočňovať:
     1. priamo – reexportér kúpi tovar v určitej krajine a predá ho do inej bez toho aby prešiel cez jeho územie
     2. nepriamo – reexportér kúpi tovar v inej krajine, dovezie ho na vlastné územie a následne do vyvezie do inej krajiny

1. NEPRIAMY VÝVOZ (EXPORT)
   • cez sprostredkovateľa, ktorým môžu byť rôzne subjekty zahraničného obchodu
2. PRIAMY DOVOZ (IMPORT)
   • uskutočňuje sa priamymi dodávateľsko-odberateľskými vzťahmi
   • dovozca má priameho dodávateľa v zahraničí
3. NEPRIAMY DOVOZ (IMPORT)
   • uskutočňuje sa cez sprostredkovateľov (vysoká špecializácia – zameranie na jednotlivé krajiny a komodity – tovary)

Fázy obchodných operácii

• vývozná operácia
  1. fáza – prípravná
     1. získanie všeobecných informácií a prieskum trhu (teritoriálny prieskum alebo komoditný prieskum), všeobecné ekonomické informácie poskytne SOPK o právnych, daňových a colných otázkach
     2. akvizícia – získavanie nových trhov a zákazníkov pričom môže ísť o:
        • priamu akvizíciu – zasielanie ponukových listov, osobné návštevy,...
        • nepriamu akvizíciu – veľtrhy, výstavy, inzeráty v tlači,...
     3. dopyt do zahraničia – odozva na akvizíciu a cieľom je získať informácie o podmienkach dodávky
     4. predbežná kalkulácia – predbežné stanovenie ceny
     5. ponuka – kladná odpoveď na dopyt
  2. fáza – zmluvná(kontraktačná)
     1. prijatie a potvrdenie objednávky
     2. uzatvorenie kúpnej zmluvy
  3. fáza – realizačná
     1. dodanie tovaru, vystavenie a zaslanie dokladov
     2. prijatie platby
     3. výsledná kalkulácia (spätná väzba)

• dovozná operácia
  1. fáza – prípravná
     1. rozbor potreby dovozu – zistenie, či sa daný tovar už nenachádza na trhu a zmapovanie konkurencie
     2. vyhľadanie možných dodávateľov – informácie zo SOPK, výstav, veľtrhov,...
     3. zaslanie dopytu zahraničným dodávateľom – dopyt je nezáväzný, jeho cieľom je získať informácie o dodávky, odpoveďou je ponuka zo strany dodávateľa
     4. vyhodnotenie ponúk – na základe najvýhodnejšej ponuky sa vypíše objednávka
  2. fáza – zmluvné (kontraktačné) zabezpečenie
     1. zaslanie objednávky dodávateľovi
     2. uzatvorenie kúpnej zmluvy
  3. fáza – realizačná
     1. prevzatie dodávky- ak ide o tovar z 3.krajín dovozca vystaví doklady pre colné konanie (JCD)
     2. zaplatenie za tovar
     3. spätná väzba (výsledná kalkulácia)

Subjekty zahraničného obchodu

• jedná sa o sprostredkovateľov – samostatní obchodníci, ktorí obchodnú činnosť vykonávajú v prospech svojho klienta
• obchodnú činnosť môžu vykonávať:
  1. v cudzom mene
     1. obchodný zástupcovia – svoju činnosť vykonávajú trvale na základe zmluvy o obchodnom zastúpení, nie sú zamestnancami firmy, nedostávajú mzdu ale provízie
     2. makléri – ich vzťah k firmám je krátkodobý, sprostredkúvajú obchody a odmeňovaný sú na základe dohody (tovaroví makléri, burzoví makléri, makléri lodného priestoru, poisťovací makléri)
  2. vo vlastnom mene
     1. komisionári – musia mať živnostenský list, sú to samostatní obchodníci, podnikajú vo vlastnom mene ale na cudzí účet, t. j. pracujú za províziu a podľa pokynov „komitenta“, ktorý je vlastníkom tovaru až do jeho predaja

Obchodné zmluvy a obchodné dohody

• medzinárodný obchod prebieha na základe obchodných zmlúv a obchodných dohôd
• obchodné zmluvy
  • môžu byť bilaterálne a multilaterálne
  • upravujú hospodárske vzťahy medzi štátmi na dlhšie obdobie (2, 3, 5, rokov)
  • ratifikuje ich hlava štátu, ratifikáciou nadobúda zmluva platnosť
  • obsah zmluvy:
    • právne otázky
    • colné otázky
    • daňové otázky
  • obchodné dohody
    • konkrétnejšie ako zmluvy, sú uzatvárané tiež na 2, 3, 5, rokov z možnosťou predĺženia (platia kým nie je podnet na zrušenie)
    • spresňujú a konkretizujú používanie colných sadzieb, daní, spôsoby platieb aj menu, v ktorej sa budú platby uskutočňovať
    • súčasťou obchodný dohôd sú tovarové listiny
    • tovarové listiny:
      • zoznamy tovarov, ktoré je možné vzájomne vyviesť a doviesť
      • v rámci nich sú najvýznamnejšie kontingentné listiny (určené pravidelné dodávky za pevné ceny), stanovujú sa v rôznych jednotkách (technických a hodnotových)

Obchodná a platobná bilancia

• vývoj tovarovo-peňažných vzťahov v medzinárodných hospodárskych vzťahoch sa skúma v sústave platobných bilancií
• vzťah medzi celkovou hodnotou vývozu(exportu) a celkovou hodnotou dovozu(importu) sa sleduje v obchodnej bilancii (of trade)
• rozdiel medzi exportom a importom sa nazýva saldo obchodnej bilancie:
  • aktívne saldo ® vývoz > dovoz
  • pasívne saldo ® vývoz < dovoz
  • vyrovnané saldo ® vývoz = dovoz
• platobná bilancia porovnáva príjmy plynúce do krajiny v rámci vývozu a výdavky spojené s dovozom (vyjadruje vzťah medzi peňažnými príjmami a výdavkami inej krajiny k ostatným krajinám sveta)
• platobná bilancia (balance of payment):
  • aktívne saldo ® príjmy > výdavky
  • pasívne saldo ® príjmy < výdavky
  • vyrovnané saldo ® príjmy = výdavky

Medzinárodný menový fond

• vyžaduje jednotnú štruktúru položiek
• vyplýva, že platobná bilancia sa skladá z dvoch častí:
  • účet bežných platieb:
    • hmotný obchod (príjmy za dovoz)
    • nehmotný obchod (služby)
    • prevod platieb
  • účet kapitálových platieb:
    • dlhodobé investície, ktoré do krajiny prúdia alebo z inej odchádzajú

Zahranično-obchodná politika SR

• predstavuje súhrn zásad, pravidiel a opatrení, ktorým štát ovplyvňuje zahraničný obchod
• od vstupu SR do EÚ a EMÚ sa zmenilo postavenie v obchodovaní voči zahraničiu, štáty sa rozdelili do dvoch skupín:
  • členské štáty EÚ
  • nečlenovia EÚ (treťozemky, štáty 3.krajín)
• SR patrí do colnej únie EÚ čo znamená, že sa uplatňujú jednotné colné sadzby a spoločné pravidlá voči tretím štátom

Obchodovanie medzi štátmi EÚ

• uskutočňuje sa medzi nimi tzv. intrakomunitárny obchod (odoslanie a prijatie tovaru)
• zaviedol sa systém intrastat - zbiera údaje potrebné na zostavenie štatistiky obchodu priamo od príjemcov a odosielateľov tovaru

Obchodovanie medzi EÚ a 3.krajinami

• extrakomunitárny obchod, t. j. vývoz a dovoz
• štatistika obchodovania je sledovaná systémom extrastat
• voči treťozemkám sa uplatňuje clo
• používa sa spoločný colný sadzobník = integrovaný colný sadzobník, predstavuje súhrn tarifnej legislatívy (clo)
• spoločenstvo štátov EÚ uplatňuje pri dovoze a vývoze tovarov z 3.štátov
• opatrenia pri zahraničnom obchode môže byť:
  • tarifné (colná sadzba)
  • netarifné (napr. zákaz dovozu určitých tovarov – dovoz hydiny počas vtáčej chrípky)

Clo a colná politika

• clo je povinná platba vyberaná štátom z dovážaného alebo vyvážaného tovaru
• colná politika podporuje zahraničný obchod a cestovný ruch, zabezpečuje ich evidenciu a kontrolu pričom chráni ekonomické záujmy štátu (ochranné clá)
• význam cla:
  • fiškálny – clo je príjmová položka štátneho rozpočtu
  • obchodno-politický – clo je prostriedkom obchodnej politiky štátu najmä pri ochrane vnútorného trhu
  • cenotvorný – clo sa stáva súčasťou ceny pri predaji tovaru (zvyšuje ju)

Druhy cla

• z obchodno-politického hľadiska
  • autonómne - určené samostatným rozhodnutím štátu a je platné voči všetkým krajinám
  • zmluvné – platné voči štátu, s ktorým je uzatvorená zmluva, napr. „doložka najvyšších výhod“ – dohodnuté clá medzi štátmi navzájom a clá voči 3.krajinám
• podľa charakteru
  • fiškálne – zabezpečenie príjmu do ŠR (do EÚ dávame 100% všetkých ciel a EÚ nám vracia 25%)
  • dovozné – vzťahuje sa na dovážaný tovar okrem takého, ktorý je v sadzobníku označený ako „tovar bez cla“, zvyšuje cenu dovážaného tovaru, chráni domácich výrobcov a má najvyššie uplatnenie
  • vývozné – stanovuje sa len vtedy, ak má štát záujem na tom aby tovar zostal v tuzemsku
  • antidumpingové – ochranné clo, ktoré je určené pre zahraničné tovary, kde vývozná cena je nižšia ako cena rovnakého alebo podobného tovaru v bežnom obchode v krajine vývozcu, takýto tovar môže spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu na Slovensku
  • vyrovnávacie – používa sa na ochranu domácich výrobcov, ak sa má vyrovnať dotácia alebo subvencia poskytnutá výrobcovi – vývozcovi v jeho krajine
  • odvetné – zavedenie prirážky k colnej sadzbe alebo osobitné clo z tovaru, ktoré doteraz clu nepodliehal, stanovuje sa na prechodný čas na tovar zo štátu, ktorý diskriminuje SR v hospodárskych vzťahoch
  • dodatočné – uvaľuje sa na prechodný čas najmä pri nadmernom dovoze, napr. na tovary poľnohospodárskeho charakteru
• podľa spôsobu výpočtu
  • špecifické – peňažná sadzba na jednotku množstva, napr. 5€/1ks
  • valorické – percentuálna sadzba z ceny tovaru
  • kombinované – peňažná suma aj percentuálna sadzba
  • kĺzavé – vypočítava sa z ceny tovaru pričom zohľadňuje ceny na vnútornom trhu

Colné režimy

• režim voľného obehu
  • najbežnejší režim, keď tovar do neho prepustený nadobúda postavenie slovenskému tovaru
  • určený na spotrebu na našom území a má sa tu trvalo ponechať
• zošľachťovací styk „aktívny“
  • zahraničný tovar sa privezie za účelom ďalšieho spracovania (uskutočnenia niektorých výrobných operácií) a späť sa vyvezie v podobe zošľachtených produktov – tento tovar nepodlieha dovoznému clu
• zošľachťovací styk „pasívny“
  • slovenský tovar sa vyvezie do zahraničia za účelom ďalšieho spracovania a tam sa zošľachtí
  • zošľachtené výrobky sú prepustené do voľného obehu a môžu byť čiastočne oslobodené od cla
• dočasné použitie
  • umožňuje, aby sa tovar doviezol, dočasne sa tu použil (na výstavách) a následne bol vyvezený v nezmenenom stave
• prepracovanie pod colným dohľadom
  • tovar sa privezie, pričom sa zmenia jeho vlastnosti a stav v spracovateľských operáciách, takýto tovar po prepustení do režimu voľného obehu sa posudzuje podľa nového zatriedenia
• uskladnenie v colnom sklade
  • tento režim umožňuje uskladniť väčšie množstvo dovezeného tovaru s tým, že je po čiastkach prepúšťaný do voľného obehu (podlieha clu) a zvyšný tovar ostáva uskladnený vo verejnom sklade pod colným dohľadom
• tranzit
  • ide o režim, ktorému podlieha tovar dopravovaný pod colným dohľadom od colného úradu odoslania k colnému úradu určenia (tovar len prejde územím)
• vývoz
  • prepúšťanie tovaru do zahraničia

Colné konanie

• colné územie – územie SR vrátane vzdušného priestoru nad ním a pod ním, colným pohraničným pásom je časť územia 25 km od hraníc
• colný dlh – suma dovozných platieb, ktoré sa uplatňuje na konkrétny tovar pri dovoze (clo + DPH + spotrebné dane)
• colná hodnota tovaru – skutočne platená cena, ktorá sa má platiť za tovar (kúpna cena + colný dlh)
• colné konanie – činnosť, ktorej účelom je rozhodnúť či sa tovar prepustí do navrhovaného colného režimu, začína sa podaním colného vyhlásenia a končí sa dokladom o prepustení do režimu
• colné vyhlásenie – považuje sa za prejav vôle deklaranta prepustiť tovar do colného režimu, podáva sa písomne, prípadne elektronicky – musia byť priložené všetky doklady o pôvode
• deklarant – fyzická alebo právnická osoba oprávnená podať colné vyhlásenie, je zodpovedná za plnenie povinností
• colné konanie sa môže uskutočniť na:
  • colnici – v priestoroch colnici, kde bol tovar predložený
  • v colnom priestore – označovaný na železničných staniciach, prístavoch, letiskách
  • mimo colného priestoru – na osobitnú žiadosť deklaranta, musí sa oznámiť colnému úradu čas a miesto spolu s odôvodnením (len v naliehavých prípadoch)
  • za chodu vlaku alebo počas plavby loďou – môže sa uskutočniť po dohode s príslušnými orgánmi v úsekoch určených Ministerstvom dopravy
• obsah colného konania:
  • postup pri vývoze
    • vystavenie colného vyhlásenia deklarantom a jeho predloženie (JCD + ostatné doklady- certifikáty, medzinárodný nákladný list,...)
    • vykonanie colnej kontroly colnými orgánmi
    • uzatvorenie dopravného prostriedku colnou uzáverou
    • prepustenie tovaru na vývoz s podmienkou, že vstúpi do zahraničia v určitej lehote a za takých podmienok, ktoré platili v okamihu colného vyhlásenia
    • potvrdenie vývozu pohraničným úradom
  • postup pri dovoze
    • prijatie tovaru a následné vypočítanie colného dlhu (zaradenie v zmysle colného sadzobníka a výpočet cla)
    • colný dlh – colná hodnota tovaru + clo + DPH + spotrebné dane (pri vybraných tovaroch – pivo, víno, lieh, destiláty, tabak, tabakové výrobky, minerálne oleje)
    • uskutočnenie colnej kontroly a vyplatenie colného dlhu