Výrobná činnosť, kolektívne investovanie a burza CP
VÝROBNÁ ČINNOSŤ, KOLEKTÍVNE INVESTOVANIE A BURZA CP
Definícia výroby
- je to transformačný proces, kde sa vstupy (výrobné faktory) premieňajú na výstupy (statky a služby)
Základné
stránky výroby
- procesy výroby sú spojené so stránkami výroby:
- transformačný proces – tvorí vecnú stránku
(vstupy sa menia na výstupy)
- kombinačný proces – tvorí organizačnú stránku (vstupy sa musia zorganizovať tak, aby sa dosiahli
želateľné výstupy)
- reprodukčný proces – tvorí hodnotovú stránku výroby
Základné ciele
výroby
- kvantitatívne ciele výroby – cieľom výroby je zhotoviť konkrétne výrobky v konkrétnom množstve
- kvalitatívne ciele výroby – ich účelom je zhotoviť konkrétne výrobky v požadovanej kvalite, patria sem:
- produktivita(princíp
maxima)
- s danými výrobnými vstupmi dosiahnuť maximum výrobných výstupov
- vyjadrenie, že z jedného eura výrobných vstupov
podnik vyprodukoval dve eura výstupov
Výpočet:
- hospodárnosť(princíp minima)
- dané výrobné výstupy dosiahnuť s minimom spotreby výrobných vstupov
- vyjadrenie, že na vyprodukovanie jedného eura
výstupov podnik spotreboval za 50 centov výrobných vstupov
Výpočet:
Podnikové
výrobné faktory
- práca – pracovná sila, zamestnanci
- pôda – pozemok, na ktorom je postavený podnik
- kapitál – fyzický (budovy, stroje) a finančný (peniaze)
Členenie výroby
- podľa výrobného
programu
- hlavný výrobný proces – v ňom sa vyrábajú základné výrobky, na ktoré sa podnik špecializuje (nábytok)
- pomocný výrobný proces – výroba nástrojov, údržba a opravy
- vedľajší výrobný proces – výroba všetkých druhov
energií
- pridružený výrobný proces – vyrábajú sa v ňom výrobky, ktoré nesúvisia s hlavnou výrobou ale podnik chce využiť
svoju kapacitu (v poľnohospodárskych podnikoch mimo sezóny šijú utierky)
- podľa zložitosti výrobkov
- jednoduchý
výrobný proces – výroba jednoduchých výrobkov z jedného materiálu
- zložitý výrobný proces – výroba autobusu
- podľa účasti človeka, prírody a techniky na výrobe
- prírodný proces – zrenie obilia, kysnutie cesta
- pracovný proces
– výroba keramiky
- automatický proces – výroba Coca-Coly, výroba automobilov
- podľa skladby výrobku
- predzhotovujúca fáza – suroviny sa spracúvajú na polovýrobky (z dreva sa režú dosky)
- zhotovujúca fáza – vyrábajú sa
jednotlivé súčiastky
- dohotovujúca fáza – montáž nábytku
- podľa miery opakovateľnosti
- pretržitý –
prerušovanie výroby podľa organizovania práce
- nepretržitý – bez prerušovania (elektrárne)
- cyklický – výroba sa opakuje
v pravidelnom rytme, v sériách
- necyklický – nepravidelná výroba (výroba lodí)
Zákonitosti
organizácie výroby
- proporciálnosť
- určenie pomeru v akom majú byť zastúpené VF
- v prípade, že nie
je dodržaný správny pomer môže dôjsť k disproporcii (vzniká vtedy, keď niektorý VF chýba alebo je navyše)
- vo výrobe môže
ísť o proporciálnosť medzi prácnosťou výroby a počtom robotníkov, ak je narušená, znamená to, že je buď veľa robotníkov a nemajú
čo robiť alebo je málo robotníkov a nestačia robiť
- paralelnosť
- súbežné vykonávanie všetkých výrobných
operácií
- dosiahne sa tým skrátenie celého výrobného cyklu, rýchlejšie dodanie výrobkov na trh, zníženie nákladov a zvýšenie
zisku (stroj dáva naraz fľašu aj ju zátkuje)
- rytmickosť
- rovnomerný a pravidelný priebeh výrobného procesu
- dosiahne sa tým racionálne využite VF, zníženie nákladov, zvýšenie zisku a vytvárajú sa predpoklady pre prúdovú výrobu
- nepretržitosť
- výroba sa nezastavuje a jednotlivé operácie na seba plynulo nadväzujú
- podľa stupňa nepretržitosti
poznáme:
- nepretržité výrobné procesy – kontinuálna(plynulá) výroba
- pretržité výrobné procesy – prúdová výroba,
kde jednotlivé práce na seba nadväzujú (výroba topánok)
Etapy prípravy výroby
- technická príprava výroby
- je spojená s výrobou nových výrobkov alebo zdokonaľovaním existujúcich výrobkov
- môže byť:
- konštrukčná príprava výroby
- rieši tvar, rozmery, farbu, hmotnosť,...
- výsledkom sú výkresy
výrobku, postup montáže,...
- počas nej sa vyhotoví projekt výrobku, preto sa aj nazýva projektová príprava
- projekt –
návrh na uskutočnenie určitého záveru + jeho realizácia
- technologická príprava výroby – vypracovanie výrobných
postupov
- ekonomická príprava výroby – predbežné vyčíslenie nákladov, výnosov, výsledku
hospodárenia, výkonových noriem,... a na základe týchto výpočtov sa podnik rozhodne či bude výrobok vyrábať
- organizačná
príprava výroby – ide o usporiadanie pracovísk do výrobných útvarov = dielní
Výrobok ako výstup
- výrobok – výsledok výrobnej činnosti
- formy:
- hotový výrobok – určený na konečnú spotrebu, nie na ďalšie
spracovanie
- polovýrobok – neuspokojuje ešte konečné potreby spotrebiteľov, ďalej ho treba spracúvať
- nedokončený výrobok
– taký, na ktorom sa ešte neurobili všetky výrobné operácie
- osobitné kategórie výrobkov:
- nepodarok –
výrobok, ktorý nespĺňa určené technické parametre
- nový výrobok – má v porovnaní s doterajšími výr. nové vlastnosti
a môže byť nový:
- pre výrobcu aj spotrebiteľa – výrobca vyvinie nový výrobok
- pre výrobcu – výrobok už predáva
konkurenčný podnik
- pre spotrebiteľa – výrobca už daný výrobok predáva, ale môže sa rozšíriť okruh jeho spotrebiteľov
Funkcie výrobkov
- vyjadrujú ako je výrobok schopný uspokojovať určité
potreby
- kým má výrobok viac funkcií, tým viac potrieb môže uspokojovať
- základná funkcia – jadro
- je to
základný úžitok, pre ktorý si spotrebiteľ výrobok kupuje (práčka, auto)
- doplnková funkcia – kvalita, štýl, dizajn,
doplnky, životnosť, spoľahlivosť, presnosť,...
- štýl – ide o vzhľad, závisí od estetického cítenia spotrebiteľa
- dizajn – je to širší pojem ako štýl a zvyšuje užitočnosť a vzhľad výrobku
- doplnky – zvyšujú konkurencieschopnosť
výrobku
- obal – má ochrannú, manipulačnú, informačnú a propagačnú funkciu
- značka – meno, symbol, číslo
- rozširovacia funkcia – dodávka, úverovanie, servis, inštalácia
- konkurencieschopnosť – výrobok musí byť schopný
konkurovať iným výrobkom na trhu
Ochranná známka
- označenie, ktoré tvoria slová, kresby,
číslice, obal, obrázky,...
- označenie je schopné rozlíšiť výrobky pochádzajúce od rôznych osôb a je zapísané v registri
ochranných známok
- požiadavky kladené na ochrannú známku:
- rozlišovacia schopnosť – musí rozlíšiť výrobky od rôznych
výrobcov
- ľahko zapamätateľná, vysloviteľná a preložiteľná do cudzích jazykov
- u nás ňou nemôže byť štátna
zástava, znak ani názov štátu
- práva majiteľa ochrannej známky:
- právo výlučne používať ochrannú
známku
- právo používať s ňou aj značku ®
- právo previesť ochrannú známku na iného
- právo previesť ochrannú
známku na základe licencie na iného
- právo na žalobu pri nepovolenom používaní ochrannej známky
- funkcie
ochrannej známky:
- rozlišovacia – rozlišuje rovnaké výrobky od rôznych výrobcov
- propagačná – má dostať výrobok do
povedomia spotrebiteľa
- súťažná – má pomôcť výrobku v súťaži s konkurenciou
- ochranné známky delíme na:
- individuálne – označenie výrobkov 1FO alebo PO (Škoda, Rajo)
- kolektívne – označenie výrobkov FO alebo PO, ktoré sú
nejakým spôsobom prepojené (Coop, Billa)
Výrobný program
- súhrn výrobkov, ktoré
podnik vyrába v určitej kvalite a v určitom sortimente
- výrobný program závisí od druhu podniku, typu výroby, veľkosti
podniku,...
- pri vypracovaní výrobného programu podnik vychádza z požiadaviek spotrebiteľov, zo svojich výrobných možností,
z možnosti získania potrebných VF na trhu a z ekonomických ukazovateľov efektívnosti (či bude výroba zisková, aké náklady sa
predpokladajú,...)
- cieľom podniku je zostaviť taký výrobný program, ktorý zabezpečí podniku dobré umiestnenie na trhu, umožní mu
dosahovať zisk a čo najlepšie využívať VF
- výrobný program súvisí najmä s tvorbou sortimentu, sortiment môže byť:
- široký – zahŕňa veľký počet rôznych druhov výrobkov, rozširovanie sortimentu sa nazýva diverzifikácia
- úzky – vyrába sa
len niekoľko druhov výrobkov, zužovanie sortimentu súvisí so špecializáciou
- hlboký – s jedného druhu sa vyrába niekoľko
variantov, prehlbovanie sortimentu súvisí s variáciou
- plytký – s jednotlivých druhov sa vyrába málo výrobkov
- so sortimentom súvisí objemové vyjadrenie výroby:
- v naturálnych jednotkách – vyjadruje najpresnejší objem, nevýhodou je, že
naturálne jednotky nemožno použiť na vyjadrenie rôznorodej produkcie
- v peniazoch – používa sa najčastejšie lebo je pohodlné,
výhodou je, že možno vyjadriť rôznorodú produkciu, nevýhodou je inflačné pôsobenie
- normohodiny – najpresnejšie ale aj
najprácnejšie vyjadrenie
Výrobný plán
- konkretizácia výrobného programu v objeme a
v čase
- výrobný plán zahŕňa určenie množstva konkrétnych výrobkov, ktoré vyrobí za určitý čas
- výrobný plán
ovplyvňujú tieto faktory:
- výsledky prieskumu trhu
- právne (legislatívne) pravidlá podnikania, napr. rešpektovanie ochrannej
známky iných výrobcov, rešpektovanie daňových zákonov, cenových zákonov,...
- vo výrobnom pláne sa objem vyjadruje
v naturálnych jednotkách, v peňažných jednotkách alebo v normohodinách
Výrobná kapacita
- maximálna výrobná schopnosť podniku vyrobiť za určité obdobie výrobky v požadovanom sortimente a kvalite pri daných podmienkach
- výrobná kapacita sa označuje aj ako potenciálny výkon alebo výrobný potenciál
- faktory ovplyvňujúce výrobnú kapacitu:
- stroje a zariadenia
- pracovná sila
- budovy, stavby, pôda
- spôsoby vyjadrenia výrobnej kapacity:
- výstupná veličina – potenciálny objem výroby, napr. výrobná kapacita výroby pračiek je 600000 ks ročne
- vstupná veličina –
potenciálna schopnosť spracovať určité množstvo suroviny, napr. cukrovar spracuje ročne 3 milióny ton cukrovej repy
- každý výrobný podnik by mal rátať s určitou rezervou, aby mohol pružne reagovať na zmeny trhu
- výpočet výrobnej kapacity:
- využiteľný časový fond
- počet dní, počas ktorých môže podnik využívať výrobnú kapacitu
Kalendárny časový fond (365 dní) |
- počet dní
prac. pokoja, prac. voľna, štátom uznaných sviatkov |
Nominálny časový fond |
- počet dní na prac. prestávky (na údržbu, opravy, prestoje) |
Využiteľný časový fond v dňoch |
- pretože sa výkon stroja väčšinou uvádza
v hodinách, VČF musíme prepočítať na hodiny podľa zákonníka práce, dĺžka pracovnej zmeny:
- pri jednozmennej prevádzke – 8
h
- pri dvojzmennej prevádzke – 7,75 h
- pri trojzmennej prevádzke – 7,55 h
- kapacitné normy
- kapacitná norma výrobnosti (norma množstva) – počet výrobkov, ktoré je stroj schopný vyrobiť za určitý čas
Výrobná kapacita = VČF x norma výrobnosti
- kapacitná norma prácnosti (norma času) – čas potrebný na výrobu
určitého výrobku
Výrobná kapacity = VČF / norma prácnosti
- využitie výrobnej kapacity:
- výrobná kapacita určuje maximálny možný výkon podniku, ale podnik je nevyužíva na 100 %, ponecháva si určitú rezervu, aby mohol
reagovať na prípadné zmeny trhu
- časové využitie výrobnej kapacity v % (extenzívne)
skutočný čas
výkonu stroja / VČF x 100
- výkonové využite výrobnej kapacity v % (intenzívne)
skutočný objem
výroby / VK x 100
- celkové využitie výrobnej kapacity v % (integrálne)
koeficient extenzívneho
využitia x koeficient intenzívneho využitia x 100
Zones.sk – Zóny pre každého študenta