Výrobná činnosť, kolektívne investovanie a burza CP

VÝROBNÁ ČINNOSŤ, KOLEKTÍVNE INVESTOVANIE A BURZA CP

Definícia výroby

vstupy inputy

• je to transformačný proces, kde sa vstupy (výrobné faktory) premieňajú na výstupy (statky a služby)

Základné stránky výroby

• procesy výroby sú spojené so stránkami výroby:
  1. transformačný proces – tvorí vecnú stránku (vstupy sa menia na výstupy)
  2. kombinačný proces – tvorí organizačnú stránku (vstupy sa musia zorganizovať tak, aby sa dosiahli želateľné výstupy)
  3. reprodukčný proces – tvorí hodnotovú stránku výroby

Základné ciele výroby

• kvantitatívne ciele výroby – cieľom výroby je zhotoviť konkrétne výrobky v konkrétnom množstve
• kvalitatívne ciele výroby – ich účelom je zhotoviť konkrétne výrobky v požadovanej kvalite, patria sem:
  1. produktivita(princíp maxima)
     • s danými výrobnými vstupmi dosiahnuť maximum výrobných výstupov
     • vyjadrenie, že z jedného eura výrobných vstupov podnik vyprodukoval dve eura výstupov

Výpočet:

1. hospodárnosť(princíp minima)
   • dané výrobné výstupy dosiahnuť s minimom spotreby výrobných vstupov
   • vyjadrenie, že na vyprodukovanie jedného eura výstupov podnik spotreboval za 50 centov výrobných vstupov

Výpočet:

Podnikové výrobné faktory

• práca – pracovná sila, zamestnanci
• pôda – pozemok, na ktorom je postavený podnik
• kapitál – fyzický (budovy, stroje) a finančný (peniaze)

Členenie výroby

1. podľa výrobného programu
   1. hlavný výrobný proces – v ňom sa vyrábajú základné výrobky, na ktoré sa podnik špecializuje (nábytok)
   2. pomocný výrobný proces – výroba nástrojov, údržba a opravy
   3. vedľajší výrobný proces – výroba všetkých druhov energií
   4. pridružený výrobný proces – vyrábajú sa v ňom výrobky, ktoré nesúvisia s hlavnou výrobou ale podnik chce využiť svoju kapacitu (v poľnohospodárskych podnikoch mimo sezóny šijú utierky)
2. podľa zložitosti výrobkov
   1. jednoduchý výrobný proces – výroba jednoduchých výrobkov z jedného materiálu
   2. zložitý výrobný proces – výroba autobusu
3. podľa účasti človeka, prírody a techniky na výrobe
   1. prírodný proces – zrenie obilia, kysnutie cesta
   2. pracovný proces – výroba keramiky
   3. automatický proces – výroba Coca-Coly, výroba automobilov
4. podľa skladby výrobku
   1. predzhotovujúca fáza – suroviny sa spracúvajú na polovýrobky (z dreva sa režú dosky)
   2. zhotovujúca fáza – vyrábajú sa jednotlivé súčiastky
   3. dohotovujúca fáza – montáž nábytku
5. podľa miery opakovateľnosti
   1. pretržitý – prerušovanie výroby podľa organizovania práce
   2. nepretržitý – bez prerušovania (elektrárne)
   3. cyklický – výroba sa opakuje v pravidelnom rytme, v sériách
   4. necyklický – nepravidelná výroba (výroba lodí)

Zákonitosti organizácie výroby

1. proporciálnosť
   • určenie pomeru v akom majú byť zastúpené VF
   • v prípade, že nie je dodržaný správny pomer môže dôjsť k disproporcii (vzniká vtedy, keď niektorý VF chýba alebo je navyše)
   • vo výrobe môže ísť o proporciálnosť medzi prácnosťou výroby a počtom robotníkov, ak je narušená, znamená to, že je buď veľa robotníkov a nemajú čo robiť alebo je málo robotníkov a nestačia robiť
2. paralelnosť
   • súbežné vykonávanie všetkých výrobných operácií
   • dosiahne sa tým skrátenie celého výrobného cyklu, rýchlejšie dodanie výrobkov na trh, zníženie nákladov a zvýšenie zisku (stroj dáva naraz fľašu aj ju zátkuje)
3. rytmickosť
   • rovnomerný a pravidelný priebeh výrobného procesu
   • dosiahne sa tým racionálne využite VF, zníženie nákladov, zvýšenie zisku a vytvárajú sa predpoklady pre prúdovú výrobu
4. nepretržitosť
   • výroba sa nezastavuje a jednotlivé operácie na seba plynulo nadväzujú
   • podľa stupňa nepretržitosti poznáme:
     • nepretržité výrobné procesy – kontinuálna(plynulá) výroba
     • pretržité výrobné procesy – prúdová výroba, kde jednotlivé práce na seba nadväzujú (výroba topánok)

Etapy prípravy výroby

1. technická príprava výroby
   • je spojená s výrobou nových výrobkov alebo zdokonaľovaním existujúcich výrobkov
   • môže byť:
     • konštrukčná príprava výroby
       • rieši tvar, rozmery, farbu, hmotnosť,...
       • výsledkom sú výkresy výrobku, postup montáže,...
       • počas nej sa vyhotoví projekt výrobku, preto sa aj nazýva projektová príprava
       • projekt – návrh na uskutočnenie určitého záveru + jeho realizácia
     • technologická príprava výroby – vypracovanie výrobných postupov

1. ekonomická príprava výroby – predbežné vyčíslenie nákladov, výnosov, výsledku hospodárenia, výkonových noriem,... a na základe týchto výpočtov sa podnik rozhodne či bude výrobok vyrábať
2. organizačná príprava výroby – ide o usporiadanie pracovísk do výrobných útvarov = dielní

Výrobok ako výstup

• výrobok – výsledok výrobnej činnosti
• formy:
  • hotový výrobok – určený na konečnú spotrebu, nie na ďalšie spracovanie
  • polovýrobok – neuspokojuje ešte konečné potreby spotrebiteľov, ďalej ho treba spracúvať
  • nedokončený výrobok – taký, na ktorom sa ešte neurobili všetky výrobné operácie
• osobitné kategórie výrobkov:
  • nepodarok – výrobok, ktorý nespĺňa určené technické parametre
  • nový výrobok – má v porovnaní s doterajšími výr. nové vlastnosti a môže byť nový:
    1. pre výrobcu aj spotrebiteľa – výrobca vyvinie nový výrobok
    2. pre výrobcu – výrobok už predáva konkurenčný podnik
    3. pre spotrebiteľa – výrobca už daný výrobok predáva, ale môže sa rozšíriť okruh jeho spotrebiteľov

Funkcie výrobkov

• vyjadrujú ako je výrobok schopný uspokojovať určité potreby
• kým má výrobok viac funkcií, tým viac potrieb môže uspokojovať
• základná funkcia – jadro
  • je to základný úžitok, pre ktorý si spotrebiteľ výrobok kupuje (práčka, auto)
• doplnková funkcia – kvalita, štýl, dizajn, doplnky, životnosť, spoľahlivosť, presnosť,...
  • štýl – ide o vzhľad, závisí od estetického cítenia spotrebiteľa
  • dizajn – je to širší pojem ako štýl a zvyšuje užitočnosť a vzhľad výrobku
  • doplnky – zvyšujú konkurencieschopnosť výrobku
  • obal – má ochrannú, manipulačnú, informačnú a propagačnú funkciu
  • značka – meno, symbol, číslo
• rozširovacia funkcia – dodávka, úverovanie, servis, inštalácia
• konkurencieschopnosť – výrobok musí byť schopný konkurovať iným výrobkom na trhu

Ochranná známka

• označenie, ktoré tvoria slová, kresby, číslice, obal, obrázky,...
• označenie je schopné rozlíšiť výrobky pochádzajúce od rôznych osôb a je zapísané v registri ochranných známok
• požiadavky kladené na ochrannú známku:
  • rozlišovacia schopnosť – musí rozlíšiť výrobky od rôznych výrobcov
  • ľahko zapamätateľná, vysloviteľná a preložiteľná do cudzích jazykov
  • u nás ňou nemôže byť štátna zástava, znak ani názov štátu
• práva majiteľa ochrannej známky:
  • právo výlučne používať ochrannú známku
  • právo používať s ňou aj značku ®
  • právo previesť ochrannú známku na iného
  • právo previesť ochrannú známku na základe licencie na iného
  • právo na žalobu pri nepovolenom používaní ochrannej známky
• funkcie ochrannej známky:
  • rozlišovacia – rozlišuje rovnaké výrobky od rôznych výrobcov
  • propagačná – má dostať výrobok do povedomia spotrebiteľa
  • súťažná – má pomôcť výrobku v súťaži s konkurenciou
• ochranné známky delíme na:
  • individuálne – označenie výrobkov 1FO alebo PO (Škoda, Rajo)
  • kolektívne – označenie výrobkov FO alebo PO, ktoré sú nejakým spôsobom prepojené (Coop, Billa)

Výrobný program

• súhrn výrobkov, ktoré podnik vyrába v určitej kvalite a v určitom sortimente
• výrobný program závisí od druhu podniku, typu výroby, veľkosti podniku,...
• pri vypracovaní výrobného programu podnik vychádza z požiadaviek spotrebiteľov, zo svojich výrobných možností, z možnosti získania potrebných VF na trhu a z ekonomických ukazovateľov efektívnosti (či bude výroba zisková, aké náklady sa predpokladajú,...)
• cieľom podniku je zostaviť taký výrobný program, ktorý zabezpečí podniku dobré umiestnenie na trhu, umožní mu dosahovať zisk a čo najlepšie využívať VF
• výrobný program súvisí najmä s tvorbou sortimentu, sortiment môže byť:
  • široký – zahŕňa veľký počet rôznych druhov výrobkov, rozširovanie sortimentu sa nazýva diverzifikácia
  • úzky – vyrába sa len niekoľko druhov výrobkov, zužovanie sortimentu súvisí so špecializáciou
  • hlboký – s jedného druhu sa vyrába niekoľko variantov, prehlbovanie sortimentu súvisí s variáciou
  • plytký – s jednotlivých druhov sa vyrába málo výrobkov
• so sortimentom súvisí objemové vyjadrenie výroby:
  • v naturálnych jednotkách – vyjadruje najpresnejší objem, nevýhodou je, že naturálne jednotky nemožno použiť na vyjadrenie rôznorodej produkcie
  • v peniazoch – používa sa najčastejšie lebo je pohodlné, výhodou je, že možno vyjadriť rôznorodú produkciu, nevýhodou je inflačné pôsobenie
  • normohodiny – najpresnejšie ale aj najprácnejšie vyjadrenie

Výrobný plán

• konkretizácia výrobného programu v objeme a v čase
• výrobný plán zahŕňa určenie množstva konkrétnych výrobkov, ktoré vyrobí za určitý čas
• výrobný plán ovplyvňujú tieto faktory:
  • výsledky prieskumu trhu
  • právne (legislatívne) pravidlá podnikania, napr. rešpektovanie ochrannej známky iných výrobcov, rešpektovanie daňových zákonov, cenových zákonov,...
• vo výrobnom pláne sa objem vyjadruje v naturálnych jednotkách, v peňažných jednotkách alebo v normohodinách

Výrobná kapacita

• maximálna výrobná schopnosť podniku vyrobiť za určité obdobie výrobky v požadovanom sortimente a kvalite pri daných podmienkach
• výrobná kapacita sa označuje aj ako potenciálny výkon alebo výrobný potenciál
• faktory ovplyvňujúce výrobnú kapacitu:
  1. stroje a zariadenia
  2. pracovná sila
  3. budovy, stavby, pôda
• spôsoby vyjadrenia výrobnej kapacity:
  1. výstupná veličina – potenciálny objem výroby, napr. výrobná kapacita výroby pračiek je 600000 ks ročne
  2. vstupná veličina – potenciálna schopnosť spracovať určité množstvo suroviny, napr. cukrovar spracuje ročne 3 milióny ton cukrovej repy
• každý výrobný podnik by mal rátať s určitou rezervou, aby mohol pružne reagovať na zmeny trhu
• výpočet výrobnej kapacity:
  1. využiteľný časový fond
     • počet dní, počas ktorých môže podnik využívať výrobnú kapacitu

Kalendárny časový fond (365 dní)

- počet dní prac. pokoja, prac. voľna, štátom uznaných sviatkov

Nominálny časový fond

- počet dní na prac. prestávky (na údržbu, opravy, prestoje)

Využiteľný časový fond v dňoch

• pretože sa výkon stroja väčšinou uvádza v hodinách, VČF musíme prepočítať na hodiny podľa zákonníka práce, dĺžka pracovnej zmeny:
  • pri jednozmennej prevádzke – 8 h
  • pri dvojzmennej prevádzke – 7,75 h
  • pri trojzmennej prevádzke – 7,55 h

1. kapacitné normy
   • kapacitná norma výrobnosti (norma množstva) – počet výrobkov, ktoré je stroj schopný vyrobiť za určitý čas

Výrobná kapacita = VČF x norma výrobnosti

• kapacitná norma prácnosti (norma času) – čas potrebný na výrobu určitého výrobku

Výrobná kapacity = VČF / norma prácnosti

• využitie výrobnej kapacity:
  1. výrobná kapacita určuje maximálny možný výkon podniku, ale podnik je nevyužíva na 100 %, ponecháva si určitú rezervu, aby mohol reagovať na prípadné zmeny trhu
  2. časové využitie výrobnej kapacity v % (extenzívne)

skutočný čas výkonu stroja / VČF x 100

1. výkonové využite výrobnej kapacity v % (intenzívne)

skutočný objem výroby / VK x 100

1. celkové využitie výrobnej kapacity v % (integrálne)

koeficient extenzívneho využitia x koeficient intenzívneho využitia x 100