Nezamestnanosť na Slovensku

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: ursula (18)
Typ práce: Maturita
Dátum: 24.04.2019
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 945 slov
Počet zobrazení: 516
Tlačení: 17
Uložení: 18

Nezamestnanosť

Nezamestnanosť je problém súčasnej trhovej ekonomiky. Spôsobuje ju stav kedy ponuka práce je menšia ako dopyt po nej (tzn., že je viac ľudí schopných pracovať ako je pracovných miest).

V súčasnej dobe je veľmi dôležité znížiť mieru nezamestnanosti preto, aby krajiny (štát) nezaostávali v ekonomickom raste.

Je jednou z najvýznamnejších makroekonomických veličín. Vždy sprevádza vývoj trhového hospodárstva a je súčasne javom, ktorý prináša negatívne ekonomické a sociálne dôsledky. Je to vážny ekonomický a sociálny problém, ale aj vážny politický problém. Je znakom mrhania v ekonomike, straty počas nezamestnanosti okrem priameho ekonomického dosahu zhoršujú fyzické a duševné zdravie jednotlivca.

Nezamestnanosť vyjadruje taký stav v ekonomike, kde práceschopné osoby v produktívnom veku, ktoré si prajú pracovať nemôžu nájsť prácu na trhu práce.

Je to nedobrovoľné a dlhotrvajúce prerušenie práce z dôvodu nemožnosti nájsť zamestnanie. Medzi zamestnancom a zamestnávateľom neexistuje, alebo bol prerušený pracovnoprávnych vzťah.

Všeobecne rozoznávame nasledovné typy nezamestnanosti:

  • Lokálna, alebo profesná - vyplýva z nedostatku mobility alebo z nedostatočnej kvalifikácie pracovnej sily
  • Štrukturálna a technologická – vyplýva z modifikácie ekonomických štruktúr
  • Cyklická – vyplýva z hospodárskych kríz a je najzávažnejšia
  • Sezónna – niektoré ekonomické činnosti majú typický sezónny charakter (napr.: zber úrody)
  • Zastretá (skrytá) – existuje vo väčšine chudobných, ekonomicky nerozvinutých krajinách, vo veľkomestách
  • Dobrovoľná – začína sa objavovať v niektorých štátoch, kde podpory v nezamestnanosti sú dostatočne vysoké na zabezpečenie istého životného štandardu a mnohý občania preto volia nečinnosť.

Príčiny nezamestnanosti sú rôzne:

  • nízke mzdy
  • krach podniku
  • nedostatočná odbornosť pracovníka
  • odmietanie pracovníka po rekvalifikácii
  • poranenie pracovníka

Podnikatelia z pravidla nebudú nahradzovať osvedčených pracovníkov novými (vyššie straty pri zaúčaní a nábore nových pracovníkov).

Straty tiež nastávajú, kým nový pracovník zapadne do pracovného kolektívu.

Dôsledky nezamestnanosti:

  • strata kvalifikácie
  • vyššia kriminalita
  • strata na efektívnosti výroby
  • zlá produktivita práce s pocitu krivdy na odmeňovaní
  • pri postihnutí celého odvetvia – vážne ekonomické problémy

Práceschopné obyvateľstvo sa v ekonomike delí na 3 skupiny:

  • Zamestnaní – sú ľudia, ktorí majú prácu, ale aj tí, ktorí majú prácu, ale nepracujú z dôvodu choroby či dovolenky....
  • Nezamestnaní – sú ľudia bez práce, ale sú aktívne hľadajúci si prácu (nezamestnaný je človek vtedy, keď je zaregistrovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
  • Ekonomicky neaktívni – sú to všetci ostatní, to jest ostatné dospelé obyvateľstvo, ktoré chodí do školy, osoby, ktoré vedú domácnosť alebo osoby na dôchodku, alebo nemôžu pracovať zo zdravotných dôvodov. Ukazovateľ, ktorým vyjadrujeme nezamestnanosť sa nazýva miera nezamestnanosti – vypočítava ju Štatistický úrad (ŠÚSR).

Miera nezamestnanosti:

  • počtom nezamestnaných – vyjadruje ako rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily, zisťuje ju úrad práce
  • percentuálnou mierou nezamestnanosti – počet nezamestnaných v pomere k pracovnej sile, tento údaj vykazuje štatistický úrad
  • vyjadruje % nezamestnaných z celkového počtu pracovných síl

U

u (%) = ––––––––––––– * 100

L

U – počet nezamestnaných

L – počet pracovných síl

Členenie nezamestnanosti:

  • Frikčná – spojená s určitým životným cyklom, existuje aj pri plnej zamestnanosti (ide o nezamestnanosť týkajúcu sa skončenie štúdia, materskej dovolenky...)
  • Štruktúrna – je spojená so zmenou štruktúry ekonomiky, resp. s tým, že nezamestnaný určitej skupina pracovnej sily na jednej strane, sprevádza nedostatok pracovných síl v inej skupine
  • Cyklická – vzniká vtedy, keď je celkový odpyt po pracovných silách nízky (napr. keď je ekonomika v recesii)

Zdroje získavania zamestnancov:

Interné

  • predstavujú vnútorné zdroje pracovníkov v samotnom podniku
  • vznikajú v dôsledku organizačných zmien a rozvoja pracovníkov
  • výhody – zníženie rizika omylu, času adaptácie
  • poznáme ho, jeho vlastnosti, schopnosti
  • ušetríme peniaze v súvislosti so získaním, výberom, zapracovaním nových pracovníkov
  • zvýši sa motivácia pracovníkov, ich pracovná morálka
  • nevýhody – neprinesie sa kreativita a nové názory zvonku

Externé

  • v malých podnikoch sú interné zdroje obmedzené
  • v niektorých prípadoch je lepšie pracovníka vybrať z vonka
  • absolventi škôl, voľné pracovné sily, pracovníci iných podnikov
  • výhody– nové pohľady, názory, skúsenosti
  • väčší počet vhodných uchádzačov
  • nevýhody – uchádzač je neznámy
  • dlhší čas adaptácie
  • možnosť konfliktu

Prirodzená miera nezamestnanosti:

  • je taká, pri ktorej počet nezamestnaných je nižší alebo sa rovná počtu voľných pracovných miest
  • dobrovoľná nezamestnanosť, pri ktorej inflácia je stabilná a nemá tendenciu sa zrýchľovať
  • môže byť v rozpätí od 3 do 12 %
  • ekonomike neškodí a zapríčiňuje ju napr.: frikčná nezamestnanosť

Politika plnej zamestnanosti – zaviedol ju ekonóm J. M. Keynes, nerovná sa nule, ale ide o prirodzenú mieru nezamestnanosti, vlády sa snažia o to, aby bola pokiaľ možno čo najnižšia.

Opatrenia na riešenia problému nezamestnanosti

  • zvýšenie výkonnosti ekonomiky – zabezpečiť ekonomický rast
  • podpora regionálneho rozvoja a investícií do problémových regiónov
  • zvýšenie prílivu zahraničných investícií
  • reforma verejných financií a daň. Systému
  • podpora malého a stredného podnikania
  • politická stabilita

Sezónne upravená miera nezamestnanosti v rámci eurozóny sa v júli zvýšila na 9,5 %, čím vzrástla z júnových 9,4 %. V júli minulého roka dosahovala nezamestnanosť v rámci 16-člennej menovej únie len 7,5 %. V celej Európskej únie vzrástla júlová nezamestnanosť medzimesačne takisto o 0,1 %, a to na 9 %. Pred rokom sa nezamestnanosť v únii nachádzala na úrovni 7 %. Súčasná miera nezamestnanosti v eurozóne je tak najvyššia od mája 1999, pre Európsku úniu predstavuje súčasný stav najvyššiu nezamestnanosť od mája 2005.

Spomedzi krajín, ktoré poskytli Eurostatu svoje údaje, zaznamenali najnižšiu mieru nezamestnanosti Holandsko (3,4 %), Rakúsko (4,4 %) a Cyprus (5,5 %). Naopak najvyššiu nezamestnanosť evidovalo Španielsko (18,5 %), Lotyšsko (17,4 %) a Litva (16,7 %). Spomedzi členských krajín Európskej únie zaznamenali v porovnaní s minulým rokom nárast nezamestnanosti všetky štáty. Najmenší prírastok evidovalo Rumunsko medzi prvým kvartálom 2008 a 2009 (z 5,7 na 6,2 %) a Nemecko (zo 7,2 na 7,7 %). Najvyšší nárast na druhej strane zaznamenali v Litve (z 5,6 na 16,7 %), Lotyšsku (zo 6,9 na 17,4 %) a Estónsku medzi druhým kvartálom 2008 a 2009 (zo 4,1 na 13,3 %).

Podľa odhadov Eurostatu bolo v Európskej únii v júli nezamestnaných 21,794 mil. mužov a žien, z čoho 15,09 mil. pochádzalo zo štátov eurozóny. V porovnaní s júnom sa tak počet nezamestnaných v únii zvýšil o 225 tisíc a v eurozóne o 167 tisíc.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#nezamestnanosť #Ukazovatele nezamestnanosti #Vážny #Nezamestnanosť a jej priciny #makroekonomické problémy v SR

Ekonomika, ekonómia – vypracované tézy/témy/otázky



Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.015