Poznáme:
Tradičnú ekonomiku
Príkazovú ekonomiku
Trhovú ekonomiku
Zmiešanú ekonomiku
Existujú ekonomiky, ktoré problém čo, ako a pre koho vyrábať riešia na základe zvykov a tradícií. Iné systémom príkazov a nariadení, ale aj prostredníctvom trhu, alebo kombináciou viacerých prvkov. Na základe toho rozlišujeme 4 typy ekonomík:
Všetky ekonomické rozhodnutia prijíma na základe inštinktov, zvykov a tradícií prenášaných z generácie na generáciu, ide spravidla o málo rozvinutú a dnes už historicky prekonanú ekonomiku, ktorá existovala najmä v primitívnych civilizáciách v prvotnopospolnej otrokárskej i feudálnej spoločnosti. Niektoré prvky typické pre túto ekonomiku sa dodnes vyskytujú v domácnostiach, napr.: zachovávanie rôznych zvykov a tradícií v domácom hospodárstve.
Znamená, že odpovede na tie 3 základné otázky dáva štát a jeho mocenské orgány. Je to systém a organizácia hospodárskej činnosti založený na príkazoch a administratívnych rozhodnutiach z centra. Typickým prípadom je centrálne plánovanie, čiže štátny administratívny direktívny systém hospodárstva. V bývalých socialistických krajinách strednej a východnej Európy (vrátane bývalého ČS).
Prevláda tu štátne vlastníctvo, monopolné postavenie výrobcov.
Existuje centrálny národnohospodársky plán.
Centrálne sú stanovené ceny všetkých T a S, miest atď...
Takýto systém si zostavuje nereálne plány, určuje výrobné kvóty (množstvá) T a S, čo a ako sa bude vyrábať a spotrebúvať. Neumožňuje efektívne využiť výrobné zdroje krajiny a to ani materiálne ani osobné. Spravidla ide o nedostatkovú ekonomiku, kde vždy nejaký tovar chýba a iný nepotrebný sa hromadí, lebo ho nikto nekupuje. O tom čo sa bude vyrábať rozhodujú plánovači, ktorí zostavujú plán celého národného hospodárstva.
Je založená na systéme slobodného podnikania a voľnej súťaže, funguje prostredníctvom trhového mechanizmu, teda procesu, v ktorom vstupuje do vzájomného vzťahu ponuka a dopyt a výsledkom je trhová cena. Existujú v nej samostatné trhové subjekty (firmy, podniky, spoločnosti, družstvá, podnikatelia, domácnosti), ktoré slobodne podnikajú v podmienkach slobodnej trhovej súťaže. Táto ekonomika má slobodný trh tovarov a služieb, práce, pôdy a kapitálu.
Liberalizovaný zahraničný obchod, samostatné centrálne a obchodné banky, burzy a burzový obchod. 3 zákl. otázky ekonómie rieši takto:
Trhová ekonomika predpokladá dokonalú konkurenciu – všetci účastníci trhu by mali mať rovnaké podmienky. Preto nemôže reálne existovať. Do konkurencie vstupujú jednak monopoly a štát svojimi zásahmi ovplyvňuje ekonomický vývoj v krajine. Vzniká nový typ ekonomiky. tzv. Zmiešaná ekonomika.
Bola typická pre 19. st.
Je typ hospodárstva, ktorý sa v súčasnosti najčastejšie reálne vyskytuje. Trhový mechanizmus je tu založený na slobodnej podnikateľskej činnosti, voľnej súťaži, voľnej cenotvorbe a prevláda súkromné vlastníctvo.
Štát v nevyhnutnej miere zasahuje do chodu hospodárstva a usmerňuje ho.
Štát vytvára základný právny rámec, čiže prijíma hospodárske zákony a vládne nariadenia. Stará sa o uspokojovanie dôležitých spoločenských potrieb (výstavba škôl, zdravotníckych zariadení, zásobovanie energiou, hromadná doprava, diaľnice atď...). Prostredníctvom zákonov ochraňuje sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva (zdravotné, sociálne a dôchodkové poistenie, určovanie životného minima a minimálnej mzdy).
Je kombináciou trhovej a príkazovej ekonomiky. Rozdiel medzi nimi je úloha vlády a vlastníctvo