Štátny rozpočet
Štátny rozpočet
Vznikol asi pred 300 r. koncom 17. a začiatkom 18. st.
Jeho vznik a vývoj predpokladá:
- existenciu štátu - lebo ŠR slúži na financovanie potrieb štátu
- rozvoj peňaž. hosp. a peňažných vzťahov
Existencia štátu a peň. hosp. sa však vytvorili oveľa skôr ako ŠR. Ľudovít XIV - "ŠTÁT SOM JA" = financie slúžili na financovanie potrieb štátu a potreby panovníka a jeho dvora.
Je ekon. kategóriou, ktorú možno chápať ako: fond
bilanciu
zákon
Je základný finančný plán (program) štátu al. vlády vyjadrený v číslach a schválený parlamentom na určité obdobie. V SR sa rozpočtový rok zhoduje s kalendárnym rokom
Príjmy a výdavky ŠR = štát získava príjmy najmä vyberaním daní, poplatkov, cla a iných príjmov tak od FO i PO. Prostredníctvom výdavkov zo ŠR štát zabezpečuje plnenie sv. zákl. funkcií na úseku štátnej správy, obrany a bezpečnosti štátu, zabezpečuje potreby obyvateľstva poskytovaním služieb v školstve, zdravotníctve, kultúre, zabezpečuje občanov na dôchodku, v nezamestnanosti a pod... Výdavky ŠR sa najčastejšie členia podľa jednotlivých rezortov. Uplatňuje sa aj územný princíp členenia výdavkov - do príslušných regiónov prostredníctvom dotácií. Zostaviť ŠR je veľmi náročné a treba pri ňom dodržiavať určité zásady. Jednou z tradičných zásad je, že sa požaduje vyrovnaný ŠR - výdavky sú kryté príjmami, Keď je ŠR prebytkový príjmy prevyšujú výdavky a keď je ŠR deficitný (schodkový) - príjmy sú nižšie ako výdavky.
Rozpočtové provizórium = vzniká vtedy, keď na príslušný rozpočt. rok nebol ešte schválený zákon o ŠR. Je to obdobie od prvého dňa rozpočtového roka do dňa nadobudnutia účinnosti zákon o ŠR.
Štátny dlh = vo vyspelých trh. ekon. sa stalo bežným javom deficit ŠR. Z tohto predpokladu vychádza koncepcia št. dlhu, ktorá má tendenciu rásť práve v súvislosti s opakovaným deficitom. Väčšina ekon. má názor, že štátny dlh neprispieva stabilite ekon., naopak je jedným zo zdrojov inflačného vývoja. Nahromadené sumy vypožičaných peňazí nazývame štátnym dlhom.
Štátny dlh môže byť:
- vnútorný - ak štát dlhuje vlastným občanom, podnikateľom; vyžaduje si platenie úrokov a preto štát musí vyberať dane a tým vytláča z národného bohatstva kapitál.
- vonkajší - dlh danej krajiny voči cudzine a zn. zmenšenie objemu T a S, ktorými disponujú ľudia v dlžníckej krajine, obmedzujú sa spotrebné možnosti danej krajiny. Dlžná krajina musí viac vyvážať ako dovážať, aby dosiahla prebytok obchodnej bilancie, ktorý je potrebný na splácanie zahr. dlhov a úrokov z pôžičiek.