Komunikácia, komunikačný kontext, konflikt, riešenie konfliktu
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 4 502
Uložení: 234
Komunikácia, komunikačný kontext, konflikt, riešenie konfliktu
Komunikácia – je latinského pôvodu, znamená niečo spájať, vymieňať. Komunikácia je teda výmena informácii.
Človek komunikuje už tým, že existuje, oslovuje ostatných svojím bytím. Prihovára sa im telom, výrazom tváre, výzorom, oblečením, rečou a pod. Komunikácia je hlavným nástrojom tvorby vzťahov. Je to schopnosť, ktorá je spojená s osobnosťou človeka a možno sa ju naučiť. Prostredníctvom komunikácie sa ľudia dorozumievajú, vzdelávajú sa, vyjadrujú svoje pocity, nálady, vzťahy.
Štruktúra komunikácie:
- komunikátor (odosielateľ) – osoba, ktorá informácie odovzdáva
- komunike – obsah správy
- komunikačný kanál – cesta, ktorou sa informácia odovzdáva
- komunikant (prijímateľ, adresát) – osoba, ktorej je správa určená
Delenie komunikačných prostriedkov:
- verbálna – slovná (rozhovor, rozprávanie)
- neverbálna – neslovná (výraz tváre)
- extralingvistická – mimojazyková komunikácia činmi
Funkcie komunikácie:
- Informatívna – odovzdávanie určitých informácii, faktov
- Presvedčovacia – spočíva v pôsobení na druhého človeka s cieľom zmeniť jeho názor, postoj, spôsob konania.
- Zábavná – je to komunikácia, ktorá vytvára pocit pohody a spokojnosti, jej hlavnou úlohou je pobaviť a rozosmiať.
- Výchovná a vzdelávacia – uplatňuje sa prostredníctvom rôznych inštitúcii, napr. škola, univerzita, školiace strediská,...
- Socializačná – slúži na vytváranie vzťahov medzi ľuďmi.
- Úniková – prostredníctvom tejto funkcie sa odreagujeme od problémov, od starostí.
Druhy komunikácie:
- Jednostranná – monológ rečníka, poslucháč je pasívny
- Dvojstranná – striedanie roly rečníka a poslucháča
- Zámerná – komunikátor má pod kontrolou to, čo prezentuje
- Nezámerná – komunikátor prezentuje svoj prejav iným spôsobom, ako bol jeho pôvodný úmysel
- Kognitívna – je logická, racionálna, zmysluplná komunikácia. Preferujú sa logické argumenty, racionalita.
- Afektívna – je to komunikácia prostredníctvom emócii.
- Pozitívna – vyjadruje súhlas, obdiv, nadšenie
- Negatívna – vyjadruje kritiku, odmietnutie, odpor, útok, zatajovanie, predstieranie,..
- Asertívna – prostredníctvom nej presadzujeme svoje práva, ale nie na úkor iných.
- Aktívna – predstavuje živý záujem partnerov
- Pasívna – obsahuje prvky úniku, nezáujem komunikovať
- Manipulatívna – používa nečestné formy konania a správania
- Intrapersonálna – „vnútorný dialóg“ môže byť prípravou na dôležitú komunikačnú situáciu, ale aj prejavom choroby a vnútorných rozporov.
- Interpersonálna – komunikácia medzi dvoma alebo viacerými osobami
- Kuloárna – pri tomto type sa informácia nehovorí do očí, ale možno sa ju dozvedieť
- Sprostredkovaná – je to prenos informácii pomocou určitého média (televízia, rozhlas, rádio,..)
- Písaná – prostredníctvom kníh, novín, časopisov, zápisov z porád, tlač a pod.
Bariéry komunikácie:
- Interné – obavy z neúspechu, úroveň vzdelania, nesympatia, fyzické nepohodlie (tesné šaty), xenofóbia – strach z cudzích ľudí
- Externé – vyrušovanie, vplyvy prostredia, napr. nevhodná teplota, svetlo, priestor na sedenie,..
Verbálna komunikácia
Dobre a správne hovoriť predpokladá ovládať techniku hovoru, ovládať hlavné psychologické zásady medziľudských vzťahov. Reč má vtedy dorozumievací význam, ak je spojená so súvislosťami. Dôležitý je aj rytmus, slovný a vetný prízvuk.
Vo verbálnej komunikácii mladí ľudia často používajú slangové výrazy = sú to slová, ktoré vznikajú deformáciou alebo prebraním neznámych, nesprávnych prvkov. V jazykovej komunikácii predstavuje jednu z náročných oblastí frazeológia = je to náuka o ustálených slovných spojeniach, napr. tancovať na tenkom ľade – nerozvážne konanie..
Verbálna komunikácia má 2 základné podoby vysielania, prenosu a prijatia informácie:
- vo forme hovorených slov
- v písomnej forme
Charakter verbálnej komunikácie:
Na verbálnu komunikáciu majú vplyv aj vlastnosti hovoriaceho:
- Introvert – hovorí málo, a keď hovorí, tak pokojne, ticho, bez emočného akcentu.
- Extrovert – hovorí veľa, väčšinou povie všetko, čo má na jazyku resp. na srdci.
- Egoista – hovorí hlavne o sebe, čo urobil, čo si myslí,..
- Autokrat – tvrdo presadzuje svoje názory, vyžaduje, aby sa mu čo najviac ľudí podriadilo, nepripúšťa diskusiu.
- Liberál – je nesprávny, ľahostajný, nemá potrebu vyjadrovať sa k problémom.
- Submisívna (poddajná) osoba – je ľahko ovplyvniteľná, nestavia sa do opozície (do útoku).
Neverbálna komunikácia
Je to komunikácia bez slov. Patria sem pohyby hlavy, tela, gestá, mávanie rukou, zachmúrená tvár, zaťaté päste a pod. Neverbálna komunikácia je menej ovplyvniteľná našou vôľou.
Druhy neverbálnej komunikácie:
1) mimika – výraz tváre, vyjadrujú sa city, ako napr. radosť, šťastie, strach, prekvapenie,..
2) gestika – pohyb rúk, nôh, celého tela
3) posturika – poloha tela (vystretá, prikrčená,..)
4) proxemika – je to fyzické priblíženie alebo vzdialenosť jedného človeka od druhého. Rozlišujeme 4 zóny: a) intímna: 20 – 40cm od seba
- b) osobná: 60 - 120 cm od seba
- c) sociálna: 2- 3 m
- d) verejná: nad 3 m
5) paralingvistika – tón hlasu, hlasová dispozícia, súvisí so psychologickým stavom (smútok, depresia, radosť)
6) haptika – dotyky medzi komunikujúcimi
7) chronemika – znamená, ako pri komunikácii narábame s časom, či radi strácame čas s rozhovormi, alebo sa ich snažíme rýchlo ukončiť
8) neurovegetatívne reakcie – reakcie človeka na podnety v komunikačnej situácii, napr: blednutie, zrýchlené dýchanie, červenanie, potenie a pod.
9) rekvizity – ide o celkový zjav v komunikácii, ako napr. úprava zovňajšku, oblečenie, vôňa, dom, autá atď.
10) teritórium – osobný priestor, nejde len o priestor vo vecnom význame slova, ale aj o nárok na názor (skákanie do rečí, nereagovanie na otázky, nepripúšťanie k slovu,..)
Extralingvistická komunikácia
Zaraďujeme sem:
- a) komunikácia činmi – ide o také činy, ktoré sú mnohoznačné a pri ktorých slovo nie je potrebné, pretože čin jasne hovorí o zmysle oznamu.
- b) grafické výrazové prostriedky – zaraďujeme sem: kresbu, symbol, písmo
Komunikačný kontext
Je situácia, v ktorej komunikácia prebieha. Má svoju vnútornú (pocity) a vonkajšiu zložku.
Vnútorná zložka je to, čo sa odohráva v nás.
Vonkajšia zložka sú všetky stimuly (podnety), ktoré na nás pôsobia:
- čas (kedy prebieha komunikácia, časový priestor, ktorý nám je k dispozícii)
- miesto, kde prebieha komunikácia
- medziľudské vzťahy, miera formálnosti
- vek komunikátorov
- pohlavie
- jazyk – dôležité je vzájomné chápanie sa a vzájomná interpretácia
- pozícia účastníkov z hľadiska moci, kvalifikácie, spoločenského postavenia.
Konflikt, riešenie konfliktu
Pojem konflikt pochádza z latinského slova „conflictus“ a znamená zrážku, protichodné postoje (názory). Vzniká väčšinou vtedy, ak pri dosahovaní našich cieľov existuje určitá prekážka.
Faktory ovplyvňujúce priebeh konfliktu:
- povahové vlastnosti zúčastnených strán
- typ problému, ktorý riešime
- sociálne prostredie, v ktorom sa konflikt odohráva
- osobná stratégia účastníkov (ústupčinnosť, agresivita,..)
- dôsledky riešenia konfliktu
- či existuje komunikácia medzi stranami a aká je forma
Typy konfliktov:
- a) Deštruktívny – je taký konflikt, keď sa pri jeho riešení nenájde uspokojivé riešenie, keď podnecuje (povzbudzuje) negatívne správanie.
- b) Konštruktívny – je taký konflikt, ktorý otvára diskusiu, prináša uspokojivé riešenie, uvoľňuje emócie.
- c) Interpersonálny – prebieha medzi dvoma prípadne viacerými osobami
- d) Intrapersonálny – je vnútorný konflikt
Štádiá konfliktu:
1) Príznak konfliktu – konflikt vznikne vtedy, keď nám začína prekážať správanie druhého partnera.
2) Otvorenie konfliktu – konflikt sa otvorí, keď druhá strana negatívne reaguje, resp. nastáva chladná konverzácia.
3) Polarizácia – jednotlivci bránia svoje pozície, sú presvedčení o svojej pravde, obviňujú sa, zosmiešňujú, používajú nevhodné slová (vulgarizmy)
4) Izolácia – konfliktné strany sú nahnevané, chcú sa navzájom potrestať, napr. prestanú vzájomne komunikovať.
5) Deštrukcia – je stav, keď konflikt prechádza do štádia vzájomného fyzického alebo psychického ubližovania, materiálneho poškodzovania.
6) Únava, vyčerpanie – po určitom čase vzájomného boja dochádza k vyčerpaniu, u niektorých ľudí k depresii, dôsledkom môžu byť rôzne choroby, zhoršený prospech,..
Väčšinu konfliktov môžeme riešiť na základe spolupráce a vzájomnej komunikácie.
Spôsoby riešenia konfliktov:
1) vyhýbanie sa – nastáva vtedy, keď konfliktné strany sa snažia vyhnúť konfliktu, neriešia ho, tvária sa, že sa nič nestalo.
2) prispôsobenie sa – jedna z konfliktných strán sa prispôsobí, buď sa bojí súpera alebo sa zriekne svojich potrieb v prospech druhej strany a nebojuje za seba.
3) integrácia – je spôsob riešenia konfliktu na základe silného sebapresadzovania. Konfliktné strany jasne dávajú najavo svoje požiadavky, ale zároveň aj ochotu nájsť spoločné, obojstranné, výhodné riešenie.
4) kompromis – je také riešenie konfliktu, kde konfliktné strany spoločne hľadajú strednú cestu riešenia, pričom obe strany musia ustúpiť a niečoho sa vzdať.
5) presadenie sa jednej strany – konfliktná strana je zručnejšia v presviedčaní, má viac sily, peňazí, vplyvu,.. podarilo sa jej poraziť druhú stranu a donútiť ju k ústupu.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Komunikácia na pracovisku | Ostatné | 511 slov | |
Marketingová komunikácia | Ostatné | 754 slov | |
Komunikácia s podriadenými | Maturita | 378 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#submisívna komunikácia #prihovor oslavenca k hostom #kontext #Konflikt #Mimojazyková komunikácia #tancovať na tenkom lade #intrapersonalny konflikt #Vyrušovanie #konflikty a riesenie konfliktov #komunikačny rozpocet #čo je kontext #text a kontext