Zóny pre každého študenta

Komunikácia, komunikačný kontext, konflikt, riešenie konfliktu

Komunikácia, komunikačný kontext, konflikt, riešenie konfliktu

Komunikácia – je latinského pôvodu, znamená niečo spájať, vymieňať. Komunikácia je teda výmena informácii.

Človek komunikuje už tým, že existuje, oslovuje ostatných svojím bytím. Prihovára sa im telom, výrazom tváre, výzorom, oblečením, rečou a pod. Komunikácia je hlavným nástrojom tvorby vzťahov. Je to schopnosť, ktorá je spojená s osobnosťou človeka a možno sa ju naučiť. Prostredníctvom komunikácie sa ľudia dorozumievajú, vzdelávajú sa, vyjadrujú svoje pocity, nálady, vzťahy.

Štruktúra komunikácie:

Delenie komunikačných prostriedkov:

  1. verbálna – slovná (rozhovor, rozprávanie)
  2. neverbálna – neslovná (výraz tváre)
  3. extralingvistická – mimojazyková komunikácia činmi

Funkcie komunikácie:

Druhy komunikácie:

Bariéry komunikácie:

Verbálna komunikácia

Dobre a správne hovoriť predpokladá ovládať techniku hovoru, ovládať hlavné psychologické zásady medziľudských vzťahov. Reč má vtedy dorozumievací význam, ak je spojená so súvislosťami. Dôležitý je aj rytmus, slovný a vetný prízvuk.

Vo verbálnej komunikácii mladí ľudia často používajú slangové výrazy = sú to slová, ktoré vznikajú deformáciou alebo prebraním neznámych, nesprávnych prvkov. V jazykovej komunikácii predstavuje jednu z náročných oblastí frazeológia = je to náuka o ustálených slovných spojeniach, napr. tancovať na tenkom ľade – nerozvážne konanie..

Verbálna komunikácia má 2 základné podoby vysielania, prenosu a prijatia informácie:

  1. vo forme hovorených slov
  2. v písomnej forme

Charakter verbálnej komunikácie:

Na verbálnu komunikáciu majú vplyv aj vlastnosti hovoriaceho:

Neverbálna komunikácia

Je to komunikácia bez slov. Patria sem pohyby hlavy, tela, gestá, mávanie rukou, zachmúrená tvár, zaťaté päste a pod. Neverbálna komunikácia je menej ovplyvniteľná našou vôľou.

Druhy neverbálnej komunikácie:

1) mimika – výraz tváre, vyjadrujú sa city, ako napr. radosť, šťastie, strach, prekvapenie,..

2) gestika – pohyb rúk, nôh, celého tela

3) posturika – poloha tela (vystretá, prikrčená,..)

4) proxemika – je to fyzické priblíženie alebo vzdialenosť jedného človeka od druhého. Rozlišujeme 4 zóny: a) intímna: 20 – 40cm od seba

  1. b) osobná: 60 - 120 cm od seba
  2. c) sociálna: 2- 3 m
  3. d) verejná: nad 3 m

5) paralingvistika – tón hlasu, hlasová dispozícia, súvisí so psychologickým stavom (smútok, depresia, radosť)

6) haptika – dotyky medzi komunikujúcimi

7) chronemika – znamená, ako pri komunikácii narábame s časom, či radi strácame čas s rozhovormi, alebo sa ich snažíme rýchlo ukončiť

8) neurovegetatívne reakcie – reakcie človeka na podnety v komunikačnej situácii, napr: blednutie, zrýchlené dýchanie, červenanie, potenie a pod.

9) rekvizity – ide o celkový zjav v komunikácii, ako napr. úprava zovňajšku, oblečenie, vôňa, dom, autá atď.

10) teritórium – osobný priestor, nejde len o priestor vo vecnom význame slova, ale aj o nárok na názor (skákanie do rečí, nereagovanie na otázky, nepripúšťanie k slovu,..)

Extralingvistická komunikácia

Zaraďujeme sem:

  1. a) komunikácia činmi – ide o také činy, ktoré sú mnohoznačné a pri ktorých slovo nie je potrebné, pretože čin jasne hovorí o zmysle oznamu.
  2. b) grafické výrazové prostriedky – zaraďujeme sem: kresbu, symbol, písmo

Komunikačný kontext

Je situácia, v ktorej komunikácia prebieha. Má svoju vnútornú (pocity) a vonkajšiu zložku.

Vnútorná zložka je to, čo sa odohráva v nás.

Vonkajšia zložka sú všetky stimuly (podnety), ktoré na nás pôsobia:

- čas (kedy prebieha komunikácia, časový priestor, ktorý nám je k dispozícii)

- miesto, kde prebieha komunikácia

- medziľudské vzťahy, miera formálnosti

- vek komunikátorov

- pohlavie

- jazyk – dôležité je vzájomné chápanie sa a vzájomná interpretácia

- pozícia účastníkov z hľadiska moci, kvalifikácie, spoločenského postavenia.

Konflikt, riešenie konfliktu

Pojem konflikt pochádza z latinského slova „conflictus“ a znamená zrážku, protichodné postoje (názory). Vzniká väčšinou vtedy, ak pri dosahovaní našich cieľov existuje určitá prekážka.

Faktory ovplyvňujúce priebeh konfliktu:

- povahové vlastnosti zúčastnených strán

- typ problému, ktorý riešime

- sociálne prostredie, v ktorom sa konflikt odohráva

- osobná stratégia účastníkov (ústupčinnosť, agresivita,..)

- dôsledky riešenia konfliktu

- či existuje komunikácia medzi stranami a aká je forma

Typy konfliktov:

  1. a) Deštruktívny – je taký konflikt, keď sa pri jeho riešení nenájde uspokojivé riešenie, keď podnecuje (povzbudzuje) negatívne správanie.
  2. b) Konštruktívny – je taký konflikt, ktorý otvára diskusiu, prináša uspokojivé riešenie, uvoľňuje emócie.
  3. c) Interpersonálny – prebieha medzi dvoma prípadne viacerými osobami
  4. d) Intrapersonálny – je vnútorný konflikt

Štádiá konfliktu:

1) Príznak konfliktu – konflikt vznikne vtedy, keď nám začína prekážať správanie druhého partnera.

2) Otvorenie konfliktu – konflikt sa otvorí, keď druhá strana negatívne reaguje, resp. nastáva chladná konverzácia.

3) Polarizácia – jednotlivci bránia svoje pozície, sú presvedčení o svojej pravde, obviňujú sa, zosmiešňujú, používajú nevhodné slová (vulgarizmy)

4) Izolácia – konfliktné strany sú nahnevané, chcú sa navzájom potrestať, napr. prestanú vzájomne komunikovať.

5) Deštrukcia – je stav, keď konflikt prechádza do štádia vzájomného fyzického alebo psychického ubližovania, materiálneho poškodzovania.

6) Únava, vyčerpanie – po určitom čase vzájomného boja dochádza k vyčerpaniu, u niektorých ľudí k depresii, dôsledkom môžu byť rôzne choroby, zhoršený prospech,..

Väčšinu konfliktov môžeme riešiť na základe spolupráce a vzájomnej komunikácie.

Spôsoby riešenia konfliktov:

1) vyhýbanie sa – nastáva vtedy, keď konfliktné strany sa snažia vyhnúť konfliktu, neriešia ho, tvária sa, že sa nič nestalo.

2) prispôsobenie sa – jedna z konfliktných strán sa prispôsobí, buď sa bojí súpera alebo sa zriekne svojich potrieb v prospech druhej strany a nebojuje za seba.

3) integrácia – je spôsob riešenia konfliktu na základe silného sebapresadzovania. Konfliktné strany jasne dávajú najavo svoje požiadavky, ale zároveň aj ochotu nájsť spoločné, obojstranné, výhodné riešenie.

4) kompromis – je také riešenie konfliktu, kde konfliktné strany spoločne hľadajú strednú cestu riešenia, pričom obe strany musia ustúpiť a niečoho sa vzdať.

5) presadenie sa jednej strany – konfliktná strana je zručnejšia v presviedčaní, má viac sily, peňazí, vplyvu,.. podarilo sa jej poraziť druhú stranu a donútiť ju k ústupu.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/ekonomia/17381-komunikacia-komunikacny-kontext-konflikt-riesenie-konfliktu/