Kontrola, kontrolná činnosť podniku
Kontrola, kontrolná činnosť podniku
Kontrola – je funkciou manažmentu, zameraná na hodnotenie javov a procesov, ktoré v riadenom objekte alebo jeho častiach už prebehli, prebiehajú alebo očakávame, že nastanú.
Výsledky kontroly využívajú manažéri v rozhodovaní v celom procese manažmentu.
Podstata kontroly spočíva v náročnom, kritickom a objektívnom hodnotení kontrolovaných javov.
Kontrola môže plniť túto funkciu za podmienok, keď:
- subjekt (ten, kto vykonáva kontrolu) má dostatok informácii na kontrolovanie javov
- sú známe objektívne kritériá na hodnotenie javov
- subjekt má schopnosť zisťovať príčiny odchýlok od požadovaných stavov a odovzdávať impulzy na dosiahnutie požadovaných stavov
Úlohy kontroly:
- zisťovať skutočný stav riadeného objektu
- porovnávať skutočný stav so štandardom (napr. plánom), zisťovať prípadné odchýlky skutočností od štandardu ako aj príčiny zmeny odchýlok
- vyvodzovať závery a predpokladať návrhy na zmeny výkonov alebo návrh na zmeny štandardov, ktoré už nevyhovujú realite
Vstupná kontrola – sa sústreďuje na kvalitu a dodržiavanie požadovaných parametrov vstupov, ktoré budú vchádzať do transformačných procesov
Priebežná kontrola – sa sústreďuje na hodnotenie priebehu a kvality transformačných procesov, ktorých úlohou je premeniť vstupy na požadované výstupy
Výstupná kontrola – sa sústreďuje na kontrolu kvality, kvantity a ďalších požadovaných parametrov výstupov, ktoré sú výsledkom celého riadeného procesu.
Kontrola z pohľadu času jej uskutočňovania:
1) následná kontrola - zameriava sa na jej dosahované konečné výsledky a uskutočňuje sa po realizácií plánovacích úloh
2) priebežná kontrola- zameriava sa na priebeh operácií pri realizácií plánovacích úloh.
3) preventívna kontrola- zameriava sa na kontrolu východísk, resp. kontrolu pripravenosti riadeného objektu na realizáciu plánovaných úloh.
Proces kontroly:
1) meranie skutočného výkonu - je to prvý krok kontroly
2) porovnanie skutočného výkonu so štandardom - skutočný stav sa porovnáva so stanovenými kritériami
3) návrh nápravných opatrení a zmien - manažéri hľadajú účinné opatrenia na riešenie odchýlky skutočného stavu od stanoveného štandardu.
Nástroje kontroly:
1) osobné pozorovanie- je činnosť, pri ktorej manažér na základe monitorovania a osobných skúseností získava informácie o prebiehajúcich javoch a procesoch.
2) štatistické správy a účtovné výkazy - poskytujú informácie o minulosti a súčasnosti, ktoré sa týkajú, kontrolovaných procesov, v stručnej a prehľadnej forme.
3) finančno-ekonomické analýzy- hodnotia, aké výsledky sa dosiahli v jednotlivých oblastiach a ako sa využívali zdroje podniku
4) vnútorný audit - predstavuje pravidelné hodnotenie činnosti organizácie pracovníkmi útvaru vnútorného auditu
5) hodnotenia projektov a procesov - sústreďuje sa na podrobné hodnotenia realizácie projektov a priebehu vybraných procesov
Požiadavky na efektívnu kontrolu:
1) včasnosť - kontrola musí včas upozorniť na nežiaduce zmeny vo výkonnosti organizácie a poskytnúť tak manažérom informácie o potrebe uskutočnenia náprav a zmien.
2) objektívnosť - kontrola vyžaduje presné spoľahlivé a objektívne informácie o skutočnom stave a ich porovnávanie s vhodnými a objektívne vymedzenými štandardmi, ktoré sú odvedené od cieľov podniku
3) pružnosť - kontrola má pružne reagovať na zmeny prostredia a týmto zmenám prispôsobovať kritéria hodnotenia, uplatňovať primerané nástroje a predovšetkým formu a spôsob poskytovania informácií na rozhodovanie manažérov
4) účelnosť - kontrola má nielen odhaliť odchýlky, ale aj adresne stanoviť príčiny ich vzniku a navrhuje aj potrebné nápravné opatrenia na ich odstránenie.
5) hospodárnosť - kontrola má plniť všetky uvedené požiadavky ale súčasne sa musí uskutočňovať spôsobom, aby náklady na jej zabezpečenie neprevyšovali účinky, ktoré s realizáciou jej návrhov získavame