Podnikateľský zámer – organizácia podniku a finančné riadenie

Podnikateľský zámer – podnikateľský plán, organizácia podniku a finančné riadenie

Podnikateľský zámer a podnikateľský plán

Čo je podnikateľský zámer?

Podnikateľský zámer je dokument, ktorý vysvetľuje, prečo má vzniknúť nový podnik alebo prečo sa má existujúci podnik ďalej rozvíjať. Dá sa chápať ako zjednodušená stratégia podniku, v ktorej podnikateľ predstavuje svoj nápad, ciele, spôsob realizácie a očakávané výsledky.

Podnikateľský zámer slúži najmä na to, aby podnik:

získal úver,
získal dotáciu,
získal kapitálového partnera alebo investora,
predstavil sa zákazníkom a obchodným partnerom,
vytváral si dobré meno a dôveryhodný obraz na trhu.

Dobrý podnikateľský zámer by mal byť stručný, jasný, presvedčivý a formálne upravený. Nemá byť iba všeobecným opisom nápadu, ale má ukázať, že podnikateľ vie, čo chce robiť, pre koho to chce robiť, ako to bude financovať a ako bude kontrolovať výsledky.

Čo má podnikateľský zámer obsahovať?

Podnikateľský zámer by mal predstaviť najmä:

podnik a jeho základné údaje,
vlastníkov podniku,
vrcholový manažment,
podnikateľský projekt,
okolie podniku,
silné a slabé stránky podniku,
cieľový stav,
postup realizácie,
spôsob kontroly podnikateľského zámeru.

Každý podnikateľský zámer sa musí prispôsobiť tomu, na aký účel má slúžiť. Inak bude vyzerať zámer určený pre banku, inak pre investora a inak pre interné potreby podniku.

Stránky podnikateľského zámeru

Podnikateľský zámer sa posudzuje z viacerých stránok. Najdôležitejšie sú vecno-technická, právna a ekonomická stránka podnikania.

Stránka podnikania	Čo rieši	Príklady otázok
Vecno-technická stránka	Výrobky, služby, technológie a materiálne zabezpečenie	Čo bude podnik vyrábať alebo poskytovať? Aké stroje, priestory a technológie potrebuje?
Právna stránka	Právna forma podniku a organizačné usporiadanie	Bude podnik živnosť, s. r. o. alebo akciová spoločnosť? Ako bude rozdelená zodpovednosť?
Ekonomická stránka	Rentabilita, náklady, výnosy a financovanie	Koľko bude podnikanie stáť? Aké budú výnosy? Oplatí sa projekt?

Vecno-technická stránka podnikania

Vecno-technická stránka podnikania sa zaoberá tým, aké výrobky alebo služby chce podnik poskytovať na trhu. Východiskom je podnikateľská idea, ktorú treba následne zabezpečiť po materiálnej, technickej a technologickej stránke.

Rieši sa napríklad:

aký výrobok alebo služba bude ponúkaná,
aké materiály budú potrebné,
aké stroje, zariadenia alebo technológie podnik potrebuje,
aké priestory budú potrebné,
ako bude zabezpečená výroba alebo poskytovanie služby.

Právna stránka podnikania

Právna stránka podnikania rieši najmä výber vhodnej právnej formy podniku. Podnikateľ musí zvážiť výhody a nevýhody jednotlivých právnych foriem tak, aby zvolená forma čo najlepšie podporovala jeho podnikateľský zámer.

Patrí sem aj riešenie organizačnej štruktúry podniku, teda:

na aké útvary sa bude podnik členiť,
kto bude podnik riadiť,
kto bude niesť zodpovednosť,
aké budú vzťahy medzi jednotlivými časťami podniku.

Ekonomická stránka podnikania

Ekonomická stránka skúma, či je podnikateľský zámer výhodný, uskutočniteľný a rentabilný. Zisťuje sa, či podnik dokáže dosahovať zisk, zhodnocovať kapitál a udržať sa na trhu.

Obsahuje najmä:

výpočet predpokladaných nákladov,
výpočet očakávaných výnosov,
určenie potrebného kapitálu,
hodnotenie efektívnosti podnikania,
posúdenie perspektívy podniku na trhu.

Podnikateľský plán

Podnikateľský plán je konkrétnejšia podoba podnikateľského zámeru. Obsahuje ciele podniku a spôsob, akým chce podnik tieto ciele dosiahnuť.

Časti podnikateľského plánu

Časť podnikateľského plánu	Obsah
Prehľad	Stručné zhrnutie podnikateľského zámeru
Charakteristika podniku	Informácie o vývoji podniku a jeho postavení na trhu
Ciele podniku	Hlavné krátkodobé a dlhodobé ciele
Trhy a konkurencia	Analýza trhu, zákazníkov a konkurencie
Marketing	Spôsob propagácie, predaja a získavania zákazníkov
Výroba	Opis výrobného procesu alebo poskytovania služieb
Organizácia a manažment	Organizačná štruktúra a riadenie podniku
Finančné hospodárenie	Finančná analýza, náklady, výnosy a zdroje financovania
Dodatky a prílohy	Prospekty, opisy výrobkov, organizačné schémy a ďalšie údaje

Finančná časť podnikateľského plánu

Finančné hospodárenie je veľmi dôležitou časťou podnikateľského plánu. Má poskytnúť ucelený pohľad na to, ako bude podnikateľský zámer finančne zabezpečený a aké výsledky sa očakávajú z jeho realizácie.

Finančná časť má obsahovať najmä:

súvahu,
výkaz ziskov a strát,
výkaz cash flow, teda prehľad príjmov a výdavkov.

Organizovanie a organizácia

Organizovanie

Organizovanie je organizátorská činnosť, teda proces usporadúvania činností, ľudí, útvarov a vzťahov v podniku.

Môže ísť o:

vytváranie nového systému, teda budovanie novej organizácie,
zlepšovanie existujúceho systému, teda zdokonaľovanie už fungujúcej organizácie.

Organizácia

Pojem organizácia sa používa v dvoch základných významoch:

Význam pojmu organizácia	Vysvetlenie
Organizácia ako objekt	Označuje podnik alebo inú skupinu ľudí, ktorá má určitý cieľ
Organizácia ako vnútorné usporiadanie	Označuje vnútornú štruktúru podniku, teda vzťahy medzi útvarmi a pracovníkmi

Organizačná štruktúra podniku

Organizačná štruktúra je usporiadanie prvkov organizácie, napríklad útvarov, pracovísk a pracovných miest, s dôrazom na vzťahy medzi nimi.

Jej úlohou je:

vymedziť jednotlivé časti podniku,
určiť ich právomoci a zodpovednosť,
stanoviť vzťahy medzi útvarmi,
vytvoriť podmienky na účinné riadenie.

Druhy organizačnej štruktúry

Rozlišujeme najmä:

organizačnú štruktúru riadiaceho systému, napríklad riadiaci aparát podniku,
organizačnú štruktúru riadeného systému, napríklad prevádzky, dielne alebo výrobného úseku.

Tvorba organizačných štruktúr

Pri tvorbe organizačných štruktúr sa riešia dve základné otázky:

Organizačná diferenciácia

Organizačná diferenciácia znamená rozčleňovanie činností v podniku.

Môže byť:

Typ diferenciácie	Charakteristika	Príklad
Vertikálna diferenciácia	Vytvárajú sa viaceré stupne riadenia	podnik – závod – prevádzka – dielňa
Horizontálna diferenciácia	Dochádza k deľbe práce na rovnakom stupni riadenia	marketing, výroba, financie, odbyt

Organizačná integrácia

Organizačná integrácia znamená spájanie alebo zlučovanie činností a organizačných útvarov tak, aby podnik efektívnejšie plnil spoločné ciele.

Príkladom môže byť vytvorenie spoločného výrobno-obchodného oddelenia, ktoré prepája výrobu s predajom.

Typy organizačných štruktúr

Jednoduchá štruktúra malého podniku

Používa sa najmä v malých a začínajúcich podnikoch. Vlastník často zároveň plní aj úlohu manažéra.

Je vhodná najmä vtedy, keď:

podnik má malý počet zamestnancov,
vyrába úzky sortiment výrobkov,
pôsobí prevažne na lokálnom trhu,
riadenie nie je príliš zložité.

Funkčná organizačná štruktúra

Pri raste podniku sa riadenie stáva zložitejším. Preto vznikajú odborné útvary podľa jednotlivých funkčných oblastí manažmentu.

Typické funkčné útvary sú:

marketing,
výroba,
financie,
personalistika,
odbyt.

Na čele týchto útvarov stoja funkční manažéri.

Divizionálna organizačná štruktúra

Divizionálna štruktúra sa používa vo väčších podnikoch, kde už funkčná štruktúra nestačí. Podnik sa člení na divízie, ktoré môžu byť vytvorené podľa výrobkov, regiónov alebo zákazníckych skupín.

Má tri základné úrovne riadenia:

úroveň podniku,
úroveň divízií,
funkčnú úroveň.

Maticová organizačná štruktúra

Maticová organizačná štruktúra sa používa vtedy, keď treba pri riadení zohľadniť viacero kritérií naraz. Napríklad podnik môže súčasne riešiť rôzne výrobky a rôzne trhy, na ktorých sa tieto výrobky predávajú.

Je flexibilná, ale môže byť náročnejšia na koordináciu.

Štruktúra holdingovej spoločnosti

Holdingová štruktúra je podobná divizionálnej štruktúre, ale základné podniky majú vyššiu samostatnosť.

Holding je združenie samostatných podnikov, ktoré sú prepojené najmä cez kontrolný finančný systém.

Riadiaci aparát podniku

Riadiaci aparát podniku závisí najmä od veľkosti podniku a jeho právnej formy.

Typ podniku	Riadenie
Podnik jednotlivca	Vlastník podnik zvyčajne riadi sám
Osobné spoločnosti	Riadenie je upravené v spoločenskej zmluve
Kapitálové spoločnosti	Majú zložitejšie riadiace a kontrolné orgány
Družstvá	Riadiacimi orgánmi sú členská schôdza, predstavenstvo a kontrolná komisia
Štátne podniky	Riadiacimi orgánmi sú vedenie podniku a dozorná rada

Typické útvary riadiaceho aparátu

V podniku sa môžu nachádzať napríklad tieto útvary:

riaditeľ podniku,
sekretariát,
marketing,
výroba,
financie,
personalistika,
divízie.

Riaditeľ podniku

Riaditeľ podniku stojí na čele riadiaceho aparátu. Jeho právomoc a postavenie závisia od kompetencií, ktoré mu určia orgány podniku.

Riaditeľ:

riadi podnik ako celok,
zodpovedá za výsledky podniku,
vystupuje a koná v mene podniku,
môže byť štatutárnym orgánom podniku.

Sekretariát

Sekretariát zabezpečuje bežné administratívne a technické záležitosti. Pomáha riaditeľovi a ostatným riadiacim pracovníkom pri každodennej práci.

Odborné štábne a líniové útvary

Odborné štábne útvary

Odborné štábne útvary sa vytvárajú podľa funkčných oblastí podniku. Môžu sa členiť na:

odbory,
oddelenia,
referáty.

Útvar	Charakteristika
Odbor	Väčší organizačný útvar, ktorý združuje úzko súvisiace skupiny činností
Oddelenie	Útvar zameraný na určitú skupinu činností
Referát	Menší organizačný celok zabezpečujúci súvisiace alebo rovnorodé činnosti

Pracovník, ktorý vykonáva činnosti v referáte, sa nazýva referent.

Líniové útvary

Líniové útvary sa vytvárajú po vertikálnej osi riadenia. Sú odvodené od jednotlivých úrovní riadenia, napríklad:

podnik,
závod,
divízia,
prevádzka,
dielňa.

Na ich čele stoja línioví vedúci, napríklad riaditeľ, vedúci prevádzky alebo majster.

Manažéri v podniku

V minulosti sa funkcie vlastníka, pracovníka a manažéra často prelínali. Postupne sa však vlastníctvo oddelilo od riadenia a vedenie podnikov sa začalo zverovať profesionálnym manažérom.

Manažéri v širšom a užšom chápaní

Chápanie manažéra	Vysvetlenie
Širšie chápanie	Riadiaci pracovníci v rôznych útvaroch podniku
Užšie chápanie	Vedúce osobnosti podniku, najmä top manažment

Úrovne manažérov v podniku

Manažéri prvej línie

Manažéri prvej línie sú v priamom kontakte s výkonnými pracovníkmi.

Patria sem napríklad:

majstri,
vedúci dielní,
vedúci menších pracovísk.

Ich úlohou je zadávať úlohy pracovníkom a kontrolovať ich plnenie.

Manažéri strednej úrovne

Manažéri strednej úrovne riadia vnútropodnikové útvary alebo odborné oblasti.

Patria sem napríklad manažéri:

závodov,
divízií,
marketingu,
financií,
výroby,
odbytu.

Vrcholoví manažéri

Vrcholoví manažéri riadia podnik ako celok. Usmerňujú a koordinujú činnosť celého podniku. Majú osobitné postavenie a často ich do funkcie vymenúvajú vlastníci.

Manažéri podľa charakteru vykonávanej činnosti

Manažéri univerzalisti

Manažéri univerzalisti stoja na čele líniových útvarov. Nesú plnú zodpovednosť za komplexný rozvoj organizačnej jednotky, ktorú riadia.

Príkladom je:

riaditeľ podniku,
riaditeľ závodu,
vedúci prevádzky,
majster v dielni.

Manažéri špecialisti

Manažéri špecialisti sa zameriavajú na konkrétne funkčné oblasti podniku. Pomáhajú líniovým manažérom presadzovať stanovené ciele.

Môže ísť napríklad o manažéra:

marketingu,
financií,
výroby,
personalistiky.

Vlastnosti manažéra

Dobrý manažér by mal mať viacero osobnostných vlastností, ktoré mu pomáhajú kvalitne riadiť ľudí a rozhodovať sa.

Medzi dôležité vlastnosti manažéra patria:

samostatnosť,
rozhodnosť,
rozvážnosť,
cieľavedomosť,
zodpovednosť,
zásadovosť,
disciplinovanosť,
vytrvalosť,
optimizmus,
fantázia,
emocionálna a citová vyrovnanosť.

Vedenie ľudí v podniku

Štýl vedenia je spôsob, akým manažér vedie ľudí a ovplyvňuje ich správanie v rôznych situáciách. Každému štýlu vedenia zodpovedajú určité metódy a techniky riadenia.

Autoritatívny štýl vedenia

Pri autoritatívnom štýle vedenia manažér trvá na svojich rozhodnutiach a príkazoch. Svoje rozhodnutia presadzuje aj proti názorom podriadených.

Charakteristické znaky:

prísna hierarchia,
rozhodovanie zhora,
podriadenie sa moci,
nízka účasť zamestnancov na rozhodovaní.

Participatívny štýl vedenia

Participatívny štýl vedenia je založený na aktívnej účasti pracovníkov na riadení a rozhodovaní. Medzi manažérom a pracovníkmi prevláda dôvera.

Výhodou je, že podporuje:

iniciatívu pracovníkov,
aktivitu zamestnancov,
využívanie odbornosti pracovníkov,
lepšiu motiváciu.

Demokratický štýl vedenia

Pri demokratickom štýle vedenia sa manažér radí s podriadenými, počúva ich názory a berie ich do úvahy pri rozhodovaní.

Tento štýl je založený na:

spolupráci,
dobrovoľnej podriadenosti,
sebadisciplíne,
vzájomnej dôvere.

Liberálny štýl vedenia

Pri liberálnom štýle vedenia má manažér spravidla nízku autoritu, ale môže si udržiavať určitú prestíž. Často sa vyhýba nepopulárnym zásahom, kritike alebo sankciám.

Charakteristické znaky:

vysoká tolerancia k chybám,
slabšia kontrola,
prenášanie zodpovednosti na iných,
väčšia voľnosť pre podriadených.

Finančné riadenie podniku

Podnikové financie

Vznik, fungovanie aj zánik podniku sú spojené s pohybom peňažných prostriedkov, kapitálu a finančných zdrojov.

Podnikové financie zachytávajú pohyb peňazí, kapitálu a finančných zdrojov, pri ktorom podnik vstupuje do peňažných vzťahov s inými podnikmi, zamestnancami, finančnými inštitúciami a štátom.

Peňažné prostriedky

Peňažné prostriedky predstavujú časť aktív podniku vo forme:

hotovosti v pokladnici,
krátkodobých vkladov v bankách,
krátkodobých cenných papierov,
cenín.

Tieto zložky tvoria krátkodobý finančný majetok.

Podnikový kapitál

Podnikový kapitál je súhrn všetkých peňazí vložených do majetku podniku vlastníkmi a veriteľmi.

Kapitál môže byť viazaný napríklad v:

dlhodobom hmotnom majetku,
dlhodobom nehmotnom majetku,
dlhodobom finančnom majetku,
zásobách,
pohľadávkach,
peňažných prostriedkoch.

Finančné zdroje

Finančné zdroje sú zdroje, z ktorých podnik získava peniaze alebo kapitál potrebný na svoju činnosť.

Podnik ich potrebuje najmä na:

investovanie,
nákup majetku,
financovanie prevádzky,
zabezpečenie likvidity,
splácanie záväzkov.

Úlohy finančného manažéra

Finančný manažér rozhoduje o tom, ako podnik získa, použije a rozdelí finančné prostriedky.

Jeho hlavné úlohy sú:

získavať peňažné prostriedky a kapitál na finančnom trhu,
rozhodovať o investovaní prostriedkov do aktív podniku,
zabezpečiť, aby aktíva vytvárali kladný peňažný tok,
rozhodovať, koľko vytvorených zdrojov sa reinvestuje v podniku,
rozhodovať, koľko prostriedkov sa vráti vlastníkom, akcionárom alebo veriteľom,
rozhodovať o finančných investíciách podniku.

Investičné a finančné rozhodnutia

Typ rozhodnutia	Vysvetlenie
Investičné rozhodnutia	Rozhodovanie o tom, koľko a do akých aktív bude podnik investovať
Finančné rozhodnutia	Rozhodovanie o tom, kde, za akých podmienok a za akú cenu podnik získa kapitál

Aby boli tieto rozhodnutia správne, podnik musí robiť finančnú analýzu a finančné plánovanie.

Investície

Investície predstavujú kapitálové výdavky vynaložené na získanie konkrétneho aktíva. Ich zmyslom je vynaložiť určitý výdavok s cieľom dosiahnuť v budúcnosti zisk.

Členenie investícií

Kritérium členenia	Druhy investícií
Podľa časti aktív	vecné, nehmotné, finančné
Podľa obratu majetku	investície do neobežných aktív, investície do obežných aktív
Podľa času	krátkodobé, dlhodobé

Vecné, nehmotné a finančné investície

Vecné investície prinášajú hmotný majetok, napríklad stroje, budovy alebo zariadenia.
Nehmotné investície prinášajú nehmotný majetok, napríklad softvér, licencie alebo know-how.
Finančné investície prinášajú finančný majetok, napríklad cenné papiere.

Dlhodobé vecné investície

Rozhodnutie o dlhodobom vecnom investovaní patrí medzi najvýznamnejšie podnikové rozhodnutia. Ide napríklad o kúpu výrobnej linky, výstavbu prevádzky alebo rozsiahlu modernizáciu podniku.

Investičné rozhodnutie

Investičné rozhodnutie znamená výber jednej investície z viacerých možných variantov. Podnik si vyberá taký projekt, ktorý najlepšie napĺňa jeho ciele.

Pri hodnotení investičného projektu sa sledujú najmä:

kapitálové výdavky,
peňažné príjmy z projektu,
životnosť projektu,
ekonomická efektívnosť projektu.

Kapitálové výdavky

Kapitálové výdavky majú dlhodobú návratnosť, spravidla viac ako jeden rok.

Patria sem:

výdavky na obstaranie neobežných aktív,
výdavky súvisiace so zvýšenou potrebou obežných aktív,
výdavky potrebné na realizáciu projektu.

Peňažné príjmy z projektu

Peňažné príjmy z projektu sa určujú za jednotlivé roky životnosti investície. Ich odhad býva náročný, pretože na ne vplýva veľa faktorov.

Ročný peňažný príjem tvorí:

ročný zisk po zdanení,
zvýšený o odpisy.

Odpisy sa pripočítavajú preto, že síce znižujú vykázaný zisk, ale nepredstavujú skutočný peňažný výdavok.

Hodnotenie investičných projektov

Čistá súčasná hodnota

Čistá súčasná hodnota zohľadňuje faktor času a vychádza z princípu časovej hodnoty peňazí.

Platí, že peniaze, ktoré máme dnes, majú vyššiu hodnotu ako peniaze, ktoré získame až v budúcnosti. Dôvodom je to, že dnešné peniaze môžeme investovať, získať výnos alebo sa vyhnúť vplyvu inflácie.

Čistá súčasná hodnota predstavuje rozdiel medzi súčasnou hodnotou budúcich peňažných príjmov a kapitálovými výdavkami.

Vzťah:

ČSH = SHPP – KV

Kde:

ČSH = čistá súčasná hodnota,
SHPP = súčasná hodnota peňažných príjmov,
KV = kapitálové výdavky.

Ak je čistá súčasná hodnota kladná, projekt je akceptovateľný.

Príklad:

Položka	Hodnota
Kapitálové výdavky	1 000 000 Sk
Súčasná hodnota peňažných príjmov	1 232 000 Sk
Čistá súčasná hodnota	232 000 Sk

Keďže čistá súčasná hodnota je kladná, projekt je akceptovateľný.

Doba návratnosti

Doba návratnosti je čas, za ktorý sa kapitálové výdavky vrátia z peňažných príjmov investície.

Ak je vypočítaná doba návratnosti kratšia ako vopred stanovená norma, projekt je prijateľný. Ak je dlhšia, projekt je neprijateľný.

Finančné investície

Podnik realizuje finančné investície najmä vtedy, keď:

výnosnosť finančného investovania je vyššia ako výnosnosť vecných investícií,
je to súčasť stratégie podniku,
chce získať podiel v inom podniku,
chce sa s iným podnikom spojiť alebo ho prevziať,
chce si vytvoriť finančnú rezervu na budúce veľké projekty.

Predmetom finančného investovania sú najmä cenné papiere. Súbor cenných papierov, ktoré podnik vlastní, sa nazýva portfólio cenných papierov.

Krátkodobé investície

Krátkodobé investovanie znamená umiestnenie peňazí do obežných aktív.

Ide najmä o investovanie do:

zásob,
pohľadávok,
krátkodobého finančného majetku.

Finančné zdroje podniku

Podnik potrebuje finančné zdroje na financovanie majetku, investícií aj bežnej prevádzky.

Členenie finančných zdrojov

Kritérium	Druhy finančných zdrojov
Podľa účelu	finančné zdroje ako kapitál, finančné zdroje ako peniaze
Podľa vlastníctva	vlastné, cudzie
Podľa doby splatnosti	krátkodobé, dlhodobé, trvalé
Podľa zdroja plynutia	interné, externé

Vlastné a cudzie zdroje

Vlastné zdroje sú napríklad vklad majiteľa, zisk a odpisy.
Cudzie zdroje sú napríklad úvery, pôžičky a záväzky.

Interné a externé zdroje

Interné zdroje vznikajú vo vnútri podniku, napríklad zisk a odpisy.
Externé zdroje prichádzajú zvonka, napríklad vklady vlastníkov, úvery, dotácie alebo osobitné formy financovania.

Interné finančné zdroje

Interné finančné zdroje sú výsledkom vlastnej podnikateľskej činnosti. Financovanie z interných zdrojov sa nazýva samofinancovanie.

Samofinancovanie

Samofinancovanie v užšom zmysle znamená financovanie zo zisku po úhrade daní, dividend a tantiém.

V širšom zmysle ide o financovanie zo:

zisku,
odpisov.

Význam samofinancovania spočíva v tom, že podnik:

znižuje potrebu cudzích zdrojov,
znižuje náklady na úvery,
nemusí žiadať nové vklady vlastníkov,
zachováva existujúce vlastnícke vzťahy.

Zisk

Zisk je dôležitým interným zdrojom financovania. Rozsah financovania zo zisku závisí od legislatívy a spôsobu rozdeľovania zisku.

Zo zisku sa môžu tvoriť napríklad:

zákonný rezervný fond,
sociálny fond,
zvláštny rezervný fond.

Odpisy

Odpisy sú peňažným vyjadrením opotrebenia dlhodobého majetku. Podnik ich môže použiť na financovanie rôznych potrieb, pretože nie sú účelovo viazané.

Ostatné interné finančné zdroje

Medzi ostatné interné finančné zdroje patria:

zdroje z predaja nepotrebného majetku,
zdroje vznikajúce rastom efektívnosti podnikových činností,
rezervné fondy, ak ich použitie nie je právne obmedzené.

Externé finančné zdroje

Externé finančné zdroje sú zdroje, ktoré podnik získava zvonka.

Patria sem najmä:

vklady vlastníkov,
úvery,
obligácie,
dodávateľské úvery,
dotácie,
faktoring,
forfaiting,
leasing.

Vklady vlastníkov

Vklady vlastníkov sú základným externým finančným zdrojom, ktorý podnik získava pri svojom vzniku. Ak podnik neskôr potrebuje ďalšie zdroje a nemá dostatok interných zdrojov, vlastníci môžu vložiť ďalší kapitál.

Forma a výška vkladu závisia od právnej formy podniku:

Právna forma	Zdroj kapitálu
Podnik jednotlivca	Finančné možnosti podnikateľa
Obchodné spoločnosti	Vklady spoločníkov podľa spoločenskej zmluvy
Akciová spoločnosť	Akcie tvoriace základný kapitál

Výhody kmeňových akcií

V porovnaní s úvermi a obligáciami majú kmeňové akcie tieto výhody:

nemajú stanovený dátum splatnosti,
nevyžadujú pravidelné platby úrokov,
dividendy sa nemusia vyplatiť, ak podnik nemá dostatok zdrojov.

Nevýhodou sú vyššie náklady spojené s ich emitovaním.

Úvery

Úver je návratný peňažný vzťah, pri ktorom veriteľ poskytuje hodnoty na dočasné používanie dlžníkovi.

Strednodobé a dlhodobé úvery

Používajú sa najmä na rozvoj podniku.

Patria sem:

obligácie,
finančné úvery,
dodávateľské úvery.

Obligácie

Obligácie sú cenné papiere, ktoré vyjadrujú záväzok dlžníka voči veriteľovi. Podnik získava zdroje financovania tak, že obligácie predá na kapitálovom trhu.

Charakteristické znaky obligácií:

majú stanovenú dobu splatnosti,
majú určený výnos,
nedávajú veriteľovi právo podieľať sa na riadení podniku.

Finančné úvery

Finančné úvery sa poskytujú a prijímajú v peňažnej forme na základe úverovej zmluvy.

Medzi formy finančných úverov patria:

termínové pôžičky,
hypotekárne úvery,
pôžičky v rámci revolvingového systému.

Dodávateľské úvery

Dodávateľské úvery poskytujú dodávatelia odberateľom vo forme výrobkov alebo služieb. Zvyčajne sú však drahšie ako finančné úvery.

Krátkodobé úvery

Krátkodobé úvery majú splatnosť kratšiu ako jeden rok. Podniky ich využívajú najmä na prekonanie dočasného nedostatku peňažných prostriedkov.

Obchodný úver

Obchodný úver poskytuje dodávateľ odberateľovi. Dodávateľ dodá tovar a odberateľ ho zaplatí až po uplynutí dohodnutej lehoty.

Stále a nestále pasíva

Stále a nestále pasíva má podnik k dispozícii bezúročne na krytie svojich potrieb.

Patria sem napríklad:

záväzky voči zamestnancom,
záväzky voči štátnemu rozpočtu,
záväzky voči miestnym rozpočtom.

Preddavky od odberateľov

Preddavky od odberateľov sa používajú najmä tam, kde výroba trvá dlhší čas, napríklad pri výrobe lodí, bytov, strojov alebo iných veľkých výrobkov.

Výrobca tak získava bezúročný finančný zdroj a zároveň znižuje riziko, že odberateľ výrobok neodoberie.

Krátkodobé bankové úvery

Medzi krátkodobé bankové úvery patria napríklad:

kontokorentný úver,
eskontný úver,
lombardný úver,
krátkodobá účelová pôžička.

Dotácie

Dotácie sú nenávratným zdrojom financovania. Štát alebo iný územný celok nimi podporuje realizáciu spoločensky prospešných cieľov.

Dotácie môžu podporovať napríklad:

ekologické projekty,
sociálne projekty,
export,
malé a stredné podniky,
rozvoj regiónov s vysokou nezamestnanosťou.

Osobitné formy financovania

Faktoring a forfaiting

Faktoring a forfaiting spočívajú v odkúpení pohľadávok podniku bankou alebo špecializovanou spoločnosťou pred ich splatnosťou.

Forma	Charakteristika
Faktoring	Odkúpenie krátkodobých pohľadávok
Forfaiting	Odkúpenie strednodobých a dlhodobých pohľadávok

Výhodou je, že podnik rýchlo získa peňažné prostriedky a nemusí sa starať o inkaso pohľadávok.

Nevýhodou sú vyššie náklady.

Faktor alebo forfaitér si z hodnoty pohľadávky zráža:

úrok za obdobie od odkúpenia pohľadávky do jej splatnosti,
náklady na evidenciu, správu, inkaso a vymáhanie pohľadávky,
rizikovú províziu za riziko nezaplatenia pohľadávky.

Leasing

Leasing je financovanie prostredníctvom prenájmu dohodnutých predmetov na určité obdobie za dohodnuté nájomné.

Výhody leasingu pre podnik:

umožňuje investovanie aj pri nedostatku kapitálu,
znižuje riziko investovania,
môže priniesť daňové výhody.

Druhy leasingu

Druh leasingu	Charakteristika
Operačný leasing	Krátkodobý prenájom, po skončení zmluvy sa predmet vracia prenajímateľovi
Finančný leasing	Dlhodobý prenájom, po skončení sa predmet môže stať majetkom nájomcu alebo si ho nájomca môže odkúpiť

Finančná analýza

Finančná analýza je rozbor finančnej situácie podniku. Je súčasťou finančného riadenia.

Jej úlohou je:

hodnotiť finančnú situáciu podniku,
zisťovať príčiny, ktoré finančnú situáciu ovplyvnili,
posúdiť silné a slabé stránky finančného hospodárenia,
pomôcť pri finančnom plánovaní a rozhodovaní.

Finančnú situáciu treba hodnotiť komplexne, teda zachytiť všetky jej zložky a vzájomné vzťahy medzi nimi.

Zones.sk – Najväčší študentský portál