Národné hospodárstvo, Podstata a štruktúra
Národné hospodárstvo
Podstata a štruktúra
- Národné hospodárstvo – tvoria všetky subjekty na území štátu, ktoré vykonávajú ekonomické činnosti. Sú to podniky, domácnosti , štát.
- Je to súhrn všetkých individuálnych samostatných hospodárstiev určitej krajiny bez ohľadu na formu podnikania, či vlastníctva a národná ekonomika.
Svetové hospodárstvo – súhrn všetkých národných hospodárstiev vo svete. Jeho súčasťou je systém medzinárodných ekonomických vzťahov, ktorý je založený na medzinárodnej deľbe práce.
Ekonomická integrácia – proces vzájomného približovania a spájania ekonomík do väčších celkov na základe spoločných cieľov.
Štruktúrou národného hospodárstva rozumieme jeho zloženie a členenie z rôznych hľadísk. Poznáme:
- Oblastná štruktúra –rozdelenie z územného hľadiska, ktoré vyplýva z územnosprávneho členenia danej krajiny.
- Odvetvová štruktúra
Odvetvie – tvoria ho podniky s rovnakým , alebo príbuzným zameraním . Odvetvia možno členiť na pododvetvia.
Odvetvie ----priemysel pododvetvie.....textilný
Poznáme:
- Výrobné odvetvia
- Priemysel (strojársky)
- Poľnohospodárstvo (ŽV a RV)
- Stavebníctvo
- Nákladná doprava
- Výrobné služby
- Nevýrobné odvetvia
- Školstvo
- Veda, výskum, kultúra
- Zdravotníctvo
- Osobná doprava
- Nevýrobné služby
- Sektorová štruktúra
Sektor – určitá sféra ekonomickej činnosti, ktorá je charakteristická určitým vývojovým tempom vedecko-technického pokroku, rastom produktivity práce, úrovňou deľbou práce.
- Primárny sektor - predstavuje prvovýrobu a prvotné spracovanie surovín (ťažobný priemysel, poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo). Vyznačuje sa: minimálnou automatizáciou,
nízke tempo vedecko technického pokroku,
relatívne malou ziskovosťou,
malým rastom produktivity práce,
vo veľkej miere závisí od trvalých a momentálnych prírodných podmienok,
potreba riešenia globálnych problémov ľudstva (ekológia).
- Sekundárny sektor - patria sem odvetvia spracovateľského priemyslu (textilný, strojársky a stavebníctvo).
Vyznačuje sa: vysokou investičnou náročnosťou,
Rýchly rast produktivity práce,
Vysoký stupeň špecializácie,
Je náročný na vstupy.
- Terciálny sektor - patria sem služby (obchod, doprava, stravovanie..)Vyznačuje sa: najrýchlejšie sa rozvíjajúci sektor,
Najnižšia investičná náročnosť,
Vysoký rast produktivity práce,
Vysoký rast zamestnanosti (podieľa sa na raste životnej úrovne obyvateľstva).
- Kvarciálny sektor – časť nevýrobných odvetví (školstvo, veda, výskum).
Finančne náročné činnosti na ich činnosti sa podieľa štát , vysoká zamestnanosť.
- Štruktúra NH z hľadiska klasifikácie produkcie (slúži na kategorizáciu produktov).
priemysel
poisťovníctvo domácnosti
Stavebníctvo zdravotníctvo
Školstvo doprava a spoje
Hotelové a reštauračné služby
Resp . podľa EU
- Nefinančné inštitúcie ( výrobné , obchodné podniky )
- Finančné inštitúcie ( banky, poisťovne )
- Verejná správa ( ministerstvá )
- Domácnosti ( obyvateľstvo )
- Neziskové inštitúcie ( politické strany , športové organizácie
Hrubý domáci produkt (HDP) –predstavuje hodnotu všetkých finálnych statkov a služieb, ktoré vyrobili výrobné faktory na území určitej krajiny za 1 rok. Zohľadňuje územný princíp.
Nominálny HDP -je vyjadrený v bežných trhových cenách príslušného roka.
Reálny HDP – je vyjadrený v stálych cenách základného roka, prepočítaný pomocou cenového deflátora, ktorý vyjadruje mieru inflácie.
Hrubý národný produkt (HNP) –predstavuje hodnotu všetkých finálnych statkov a služieb, ktoré vytvorili výrobné faktory občanov určitého štátu za 1 rok, vrátane občanov pôsobiacich v zahraničí. HNP = HDP +čistý príjem majetku v zahraničí
Národný dôchodok – je súhrn všetkých dôchodkov , ktoré plynú z využívania výrobných faktorov za 1 rok.
Pravý ekonomický rozvoj – zahŕňa viac ako 20 činiteľov, ktoré nie sú zahrnuté do HDP. Zohľadňuje chyby, vplyvy a deformácie reálnej trhovej ekonomiky (drogy, terorizmus, strata voľného času....)
Index ľudského rozvoja – slúži na porovnávanie ekonomickej úrovne jednotlivých krajín sveta. Berie do úvahy tieto faktory :
- Reálny ročný HDP n a1 obyvateľa v USD
- Dosiahnutá vzdelanostná úroveň obyvateľstva
- Dĺžka života obyvateľstva
Čistý ekonomický blahobyt (bohatstvo)
HDP
+ Produkcia tieňovej ekonomiky
- Ilegálne aktivity (predaj zbraní, obchod s bielym mäsom , daňové úniky)
- Legálne aktivity (práca pre kamaráta – fuška)
+ produkcia domácej výroby
+ hodnota voľného času (voľný čas môže niekomu poskytnúť väčšie uspokojenie ako samotné tovary)
Výpočet HDP
Spotrebná (výdavková) metóda – na základe výdavkov všetkých spotrebiteľov (domácnosti, podnikov, štátu), ktoré vynaložili na nákup finálnych statkov a služieb .
GDP = C+I+G+NX
HDP= spotreba (Sd )+ hrubé investície(Ih) + vládne výdavky (Vv)+čistý export(Eč)
Spotreba – výdavky domácností na osobnú spotrebu statkov a služieb.
- Výdavky na nákup predmetov krátkodobej spotreby ( potraviny, odevy, obuv ..)
- Výdavky na nákup predmetov dlhodobej spotreby ( nábytok, chladnička, nábytok ..)
- Výdavky na služby všetkého druhu ( nájomné, poplatky za plyn, vodu, elektrickú energiu, lekári..)
Hrubé investície ( súkromné hrubé domáce investície podnikov )
- Výdavky vynaložené na výstavbu rodinných domov, bytov
- Výdavky na nákup kapitálových statkov (nákup strojov..)
- Výdavky do zásob ( nákup surovín )
Vládne výdavky ( štátne nákupy tovarov a služieb )
- Výdavky na školstvo, zdravotníctvo
- Výdavky na bezpečnosť
- Výdavky na vedu a výskum
- Výdavky na výstavbu ciest a diaľnic
Čistý export =export - import
Dôchodková ( príjmová ) metóda- výkonnosť ekonomiky sa meria a vyjadruje pomocou príjmov ( dôchodkov) jednotlivých subjektov, ktoré získajú za predaj výrobných faktorov.
HDP= mzdy (Mh)+ čisté úroky (Uč)+ renty (R)+ zisky(Zh)+ amortizácia (A)+ nepriame dane(Dn)
Mzdy...hrubé mzdy a iné zamestnanecké príjmy
Čisté úroky....rozdiel medzi prijatými a platenými úrokmi
Renty......dôchodky vlastníkov pôdy a prírodných zdrojov
Zisky....hrubé zisky
Amortizácia....opotrebenie majetku
Nepriame dane
Výrobná (produkčná, tovarová) metóda – spočítajú sa pridané hodnoty jednotlivých výrobcov a nepriame dane
HDP = pridaná hodnota + nepriame dane
Pridaná hodnota = hrubá produkcia – medzispotreba (medziprodukty)
Medziprodukt .....hodnota statkov a služieb nakúpených a použitých s cieľom vyrobiť nové statky a služby a spotreba materiálu, surovín, nakupovaných služieb.
Údaje o HDP sa v modernej ekonomike zisťujú prostredníctvom národných účtov. Vedná disciplína, ktorá sa zaoberá meraním výkonnosti ekonomiky sa nazýva národné účtovníctvo.
Individuálny blahobyt obyvateľstva môžeme posúdiť pomocou 2 ekonomických kategórii:
- Osobný dôchodok – je príjem, ktorý domácnosti skutočne za určité obdobie dostanú (hrubý príjem).
- Disponibilný dôchodok – vypočítame keď od osobného odpočítame priame dane, ktoré platí jednotlivec.
Stupne riadenia národného hospodárstva
- Najvyššie orgány:
a/ zákonodarné – Národná rada SR
b/ výkonné – Vláda SR
- Ústredné inštitúcie:
a/ nezávislé – tu patrí Národná banka Slovenska a súdnictvo
b/ účelové – štatistický úrad a protimonopólny úrad
c/ odvetvové – jednotlivé ministerstvá
d/ špeciálne – napríklad hlavný hygienik, inšpektorát práce
- Miestne inštitúcie:
a/ všeobecné – štátna správa a miestna samospráva
b/ špeciálne – napr. daňový úrad, úrad životného prostredia
Zásady riadenia národného hospodárstva:
- zásada komplexnosti – na riešenie určitého problému, či určitej otázky nazerať z rôznych pohľadov (napr. ťažba surovín a životné prostredie),
- zásada plánovitosti – vláda pri riešení určitej otázky vychádza z dlhodobých prognóz a perspektívneho rozvoja (napr. budovanie diaľnic, budovanie priemyselných parkov v regióne s veľkou nezamestnanosťou a pod.),
- zásada objektívnosti – ide o podriadenie rozhodnutí objektívnym ekonomickým zákonom a nie záujmovým skupinám (napr. nenakupovať obilie, alebo zemiaky zo zahraničia, ak ich dokážeme lacnejšie dopestovať domácou ekonomikou),
- zásada konkrétnosti – ide o presnú špecifikáciu zákonov, pravidiel, požiadaviek a nariadení (napr. nedokonalé zákony vytvárajú priestor pre nečestné konanie, obchádzanie zákonov a pod.)
Ekonomický cyklus – ide o pravidelné striedanie vzostupných a zostupných fáz.
Ekonomický cyklus má 4 fázy :
- Recesia (hovorí sa o nej vtedy ak reálny HDP klesne počas dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch ) - pokles ekonomickej aktivity , obmedzuje sa výroba, rastie nezamestnanosť, podniky krachujú, znižuje sa agregátny dopyt.
- Dno – najnižší HDP, najvyššia nezamestnanosť.
- Expanzia – rast dopytu po výrobných faktoroch ( práca, pôda, kapitál), zvyšuje sa výroba ä nové podniky ), znižuje sa nezamestnanosť, rastú príjmy, rastie dopyt.
- Vrchol – dopyt po kapitáli je vysoký preto sa zvyšuje úroková miera , dochádza k rastu cien , zamestnanosť je najvyššia , pomaly sa znižuje dopyt a ekonomický cyklus prechádza do recesie.
Rast môže nastať veľmi rýchlo - boom, rovnako môže nastať prudký pokles - pád, alebo sa situácia dlhodobo nemení – stagnácia.
Rozdelenie ekonomického cyklu :
- Krátkodobé cykly 3-5 rokov
- Strednodobé 6-11 rokov
- Dlhé cykly do 60 rokov
Hlavným dôsledkom cyklického vývoja sú zmeny inflácie a nezamestnanosti.
Príčiny ekonomických cyklov
- Exogénne príčiny cyklického vývoja sa hľadajú vo vonkajších činiteľoch (vojna, revolúcia , slnečné škvrny, pesimizmus podnikateľov ..)
- Endogénne príčiny kríz sú v samotných ekonomických procesoch (neúmerne vysoká úroková miera, pokles investícii).