Nezamestnanosť, Politika zamestnanosti

Nezamestnanosť

Nezamestnanosť vyjadruje taký stav ekonomiky, kde práceschopné osoby v produktívnom veku, ktoré si prajú pracovať, nemôžu nájsť prácu na trhu práce. 

Zákon hovorí, že keď skutočný GNP klesne o 2 % vo vzťahu k potenciálnemu GNP, miera nezamestnanosti sa zvýši asi o jeden percentný bod. (okunov zákon)

pokles HNP, nevyužívanie zdrojov pracovníkov

Nezamestnanosť --------zníženie produkcie

klesajú príjmy občanov-znižovanie životnej úrovne

Obyvateľstvo z hľadiska zamestnanosti rozdeľujeme na:

• Zamestnaný
• Nezamestnaní –ľudia bez práce, ktorí ju však aktívne hľadajú
• Obyvateľstvo mimo pracovnej sily (ekonomicky neaktívny)– sú všetci, ktorí nemôžu resp. nechcú pracovať (študenti, ženy v domácnosti, tí ktorí žijú z majetku...)

Zamestnaní (E)+ nezamestnaní (U)= pracovná sila (L)

Ukazovateľom nezamestnanosti je miera nezamestnanosti.

Mn = Počet nezamestnaných / počet pracovných síl *100 (%)

Poznáme:

• Dobrovoľnú ( prirodzenú ) nezamestnanosť

Počet nezamestnaných ≤ počet voľných pracovných miest

• Nedobrovoľnú nezamestnanosť

Počet nezamestnaných ≥ počet voľných pracovných miest

Hlavné formy (druhy) nezamestnanosti sú:

• Frikčná nezamestnanosť – je spôsobená pohybom pracovných síl (zmena životnej situácie, sťahovanie, návrat z pobytu v zahraničí ). Frikčne nezamestnaní sa označujú často za dobrovoľne nezamestnaných.
• Štrukturálna nezamestnanosť - vzniká v dôsledku štrukturálnych zmien v ekonomike(1 odvetvie zanikne druhé vznikne). Ponuka práce nezodpovedá dopytu po práci.
• Cyklická nezamestnanosť – vzniká v čase narušenia ekonomickej rovnováhy. Je sprievodným javom recesie, cyklická nezamestnanosť je nedobrovoľná.
• Sezónna nezamestnanosť – odvetvia, ktoré majú sezónny charakter.
• Skrytá nezamestnanosť – prejavuje sa skracovaním pracovného času, platením nižšej mzdy v čase nedostatku práce.

Politika zamestnanosti

• Plná zamestnanosť – zamestnanosť všetkého práceschopného obyvateľstva.
• Efektívna zamestnanosť – zamestnaní je ten kto je plné zamestnaní.
• Prezamestnanosť – umelé udržiavanie vysokého stupňa zamestnanosti.

Inflácia

Ak je množstvo peňazí väčšie ako množstvo tovaru vzniká inflácia. Inflácia je ekonomický jav, ktorý sa prejavuje dlhšie trvajúcim rastom cenovej hladiny alebo znížením kúpnej sily peňazí.

Celkovú úroveň cien všetkých tovarov a služieb , ktoré sa v národnom hospodárstve predávajú a nakupujú označujeme pojmom cenová hladina.

Inflácia je vzrast cenovej hladiny a nie jednotlivých cien.

Ak celková cenová hladina poklesne hovoríme o deflácii (opak inflácie).

Cenový index – vážený priemer individuálnych cien vybraného koša reprezentatívnych výrobkov a služieb v dvoch porovnávaným obdobiach, pričom váha ceny každého tovaru odráža ekonomický význam tohto tovaru.

Najvýznamnejšie cenové indexy

• Index spotrebiteľských cien (CPI – consumer price index).

Používa sa meranie a vyjadrenie dopadu zmien cenovej hladiny na domácnosť a ich životné náklady (711 druhov výrobkov cez šaty, bývanie, potraviny a ž po výdavky na zdravotnú starostlivosť).

• Index cien výrobcov (PPI – producer price index).

Meria sa ním cenová hladina na úrovni veľkoobchodu resp. výroby (3400 cien výrobkov).

• Deflátor HDP –súhrnný cenový index, porovnáva nominálny a reálny produkt

Miera inflácie = ISC 2011 – ISC 2010 /ISC 2010 *100 (%)

Príčiny inflácie

• Monopolizácia ekonomiky
• Tlak odborov na zvyšovanie miezd v súvislosti s rastom cien
• Deficit štátneho rozpočtu a zvyšujúci sa štátny dlh
• Odčerpávanie vyprodukovaného produktu štátom napr. na zbrojenie

Druhy inflácie

Z kvantitatívneho hľadiska

• Mierna inflácia 1-9% peniaze nestrácajú hodnotu, ekonomika je dôveryhodná, peňažný systém funguje -----stabilná ekonomika.
• Cválajúca inflácia 10 – 999 % ceny rastú rýchlejšie, klesajúca kúpna sila peňazí, peniaze strácajú svoju hodnotu , obyvateľstvo si ponecháva len malé množstvo peňazi, ostatné investuje ----nestabilná ekonomika.
• Hyperinflácia od 1000% , rozpad peňažného systémy , peniaze prestávajú plniť svoju funkciu-----naturálna výmena.

Z hľadiska príčin

• Dopytová inflácia - súvisí s pojmom inflačná medzera.
• Inflačná medzera – ak agregátny dopyt je väčší ako potenciálny produkt ekonomiky → rozdiel medzi skutočným a potenciálnym produktom (maximálna úroveň HDP).

(PODNIKY domácnosti a štát chce spotrebúvať väčšie množstvo výrobkov než je schopná ekonomika vyprodukovať → rast cien umožní regulovať kúpnu silu ekonomických subjektov)

Zdroje dopytovej inflácie: vládne výdavky, rast miezd ...

• Nákladová inflácia zvyšovanie cien vstupov ( materiál, energia, mzdy ....)

Z hľadiska očakávania

• Očakávaná (anticipovaná ) inflácia –ekonomické subjekty si zvykli na pretrvávajúcu infláciu, takže s ňou počítajú do budúcnosti (súčasť obchodov, plánov ).
• Neočakávaná (neanticipovaná) inflácia – vypukne náhle, nedá sa predvídať ( cenové skoky - ropa 70 roky).

Z hľadiska proporcionality

• Proporcionálna inflácia – rastie cenová hladina, ale pomer cien sa nemení. Ceny aj mzdy rastú rovnakým tempom. Táto inflácia nemá vplyv na reálny produkt, rozdeľovanie dôchodkov, ekonomika funguje normálne.
• Neproporcionálna inflácia – rastie cenová hladina a zároveň sa menia pomery medzi cenami jednotlivých tovarov. Ceny rastú a mzdy zostávajú na rovnakej úrovni resp. rastú pomalšie. ( dôsledky na ekonomiku )

Z hľadiska zjavnosti

• Otvorená (zjavná) inflácia – rast cien je viditeľný , jednotlivé ekonomické subjekty sa podľa toho správajú.
• Potlačená (blokovaná) inflácia – ceny ( regulované ) nerastú úmerne podmienkam, ktoré vznikajú na trhu.
• Skrytá inflácia – ceny sa menia ale neprejaví sa to v cenových indexoch ( výrobky, ktoré nie sú v spotrebiteľskom koši ). Potlačená a skrytá inflácia sa v praxi prejavu nedostatkom tovaru na trhu, vynúteným rastom úspor, rozvojom čierneho trhu..)

Jadrová inflácia ( od 1.1. 2000) – miera rastu cenovej hladiny bez vplyvu regulovaných cien, zmien nepriamych daní, a dotácii. ( neúplný spotrebný kôš )

Dôsledky inflácie ovplyvňujú všetky sféry ekonomického života

• Dovoz narastá , vývoz klesá
• Prevaha ponuky nad dopytom
• Postihuje majiteľov peňazí, zvýhodňuje majiteľov tovaru a dlžníkov
• Stagnácia výroby
• Nižšia kúpischopnosť obyvateľstva