Nezamestnanosť, Politika zamestnanosti
Nezamestnanosť
Nezamestnanosť vyjadruje taký stav ekonomiky, kde práceschopné osoby v produktívnom veku, ktoré si
prajú pracovať, nemôžu nájsť prácu na trhu práce.
Zákon hovorí, že keď skutočný GNP klesne o 2 % vo vzťahu k potenciálnemu
GNP, miera nezamestnanosti sa zvýši asi o jeden percentný bod. (okunov zákon)
pokles HNP, nevyužívanie zdrojov pracovníkov
Nezamestnanosť --------zníženie produkcie
klesajú príjmy občanov-znižovanie životnej úrovne
Obyvateľstvo
z hľadiska zamestnanosti rozdeľujeme na:
- Zamestnaný
- Nezamestnaní –ľudia bez práce, ktorí ju však aktívne
hľadajú
- Obyvateľstvo mimo pracovnej sily (ekonomicky neaktívny)– sú všetci, ktorí nemôžu resp. nechcú pracovať (študenti, ženy
v domácnosti, tí ktorí žijú z majetku...)
Zamestnaní (E)+ nezamestnaní (U)= pracovná sila (L)
Ukazovateľom
nezamestnanosti je miera nezamestnanosti.
Mn = Počet nezamestnaných / počet pracovných síl *100 (%)
Poznáme:
- Dobrovoľnú ( prirodzenú ) nezamestnanosť
Počet nezamestnaných ≤ počet voľných pracovných miest
- Nedobrovoľnú nezamestnanosť
Počet nezamestnaných ≥ počet voľných pracovných miest
Hlavné formy (druhy)
nezamestnanosti sú:
- Frikčná nezamestnanosť – je spôsobená pohybom pracovných síl (zmena životnej situácie,
sťahovanie, návrat z pobytu v zahraničí ). Frikčne nezamestnaní sa označujú často za dobrovoľne nezamestnaných.
- Štrukturálna nezamestnanosť - vzniká v dôsledku štrukturálnych zmien v ekonomike(1 odvetvie zanikne druhé vznikne).
Ponuka práce nezodpovedá dopytu po práci.
- Cyklická nezamestnanosť – vzniká v čase narušenia ekonomickej
rovnováhy. Je sprievodným javom recesie, cyklická nezamestnanosť je nedobrovoľná.
- Sezónna nezamestnanosť –
odvetvia, ktoré majú sezónny charakter.
- Skrytá nezamestnanosť – prejavuje sa skracovaním pracovného času,
platením nižšej mzdy v čase nedostatku práce.
Politika zamestnanosti
- Plná zamestnanosť –
zamestnanosť všetkého práceschopného obyvateľstva.
- Efektívna zamestnanosť – zamestnaní je ten kto je plné zamestnaní.
- Prezamestnanosť – umelé udržiavanie vysokého stupňa zamestnanosti.
Inflácia
Ak je množstvo
peňazí väčšie ako množstvo tovaru vzniká inflácia. Inflácia je ekonomický jav, ktorý sa prejavuje dlhšie trvajúcim rastom cenovej hladiny
alebo znížením kúpnej sily peňazí.
Celkovú úroveň cien všetkých tovarov a služieb , ktoré sa v národnom hospodárstve
predávajú a nakupujú označujeme pojmom cenová hladina.
Inflácia je vzrast cenovej hladiny a nie jednotlivých
cien.
Ak celková cenová hladina poklesne hovoríme o deflácii (opak inflácie).
Cenový
index – vážený priemer individuálnych cien vybraného koša reprezentatívnych výrobkov a služieb v dvoch porovnávaným obdobiach,
pričom váha ceny každého tovaru odráža ekonomický význam tohto tovaru.
Najvýznamnejšie cenové indexy
- Index spotrebiteľských cien (CPI – consumer price index).
Používa sa meranie a vyjadrenie dopadu zmien cenovej hladiny na
domácnosť a ich životné náklady (711 druhov výrobkov cez šaty, bývanie, potraviny a ž po výdavky na zdravotnú starostlivosť).
- Index cien výrobcov (PPI – producer price index).
Meria sa ním cenová hladina na úrovni veľkoobchodu resp. výroby (3400 cien
výrobkov).
- Deflátor HDP –súhrnný cenový index, porovnáva nominálny a reálny produkt
Miera inflácie = ISC 2011
– ISC 2010 /ISC 2010 *100 (%)
Príčiny inflácie
- Monopolizácia ekonomiky
- Tlak odborov na
zvyšovanie miezd v súvislosti s rastom cien
- Deficit štátneho rozpočtu a zvyšujúci sa štátny dlh
- Odčerpávanie
vyprodukovaného produktu štátom napr. na zbrojenie
Druhy inflácie
Z kvantitatívneho hľadiska
- Mierna inflácia 1-9% peniaze nestrácajú hodnotu, ekonomika je dôveryhodná, peňažný systém funguje
-----stabilná ekonomika.
- Cválajúca inflácia 10 – 999 % ceny rastú rýchlejšie, klesajúca kúpna sila peňazí,
peniaze strácajú svoju hodnotu , obyvateľstvo si ponecháva len malé množstvo peňazi, ostatné investuje ----nestabilná ekonomika.
- Hyperinflácia od 1000% , rozpad peňažného systémy , peniaze prestávajú plniť svoju funkciu-----naturálna výmena.
Z hľadiska príčin
- Dopytová inflácia - súvisí s pojmom inflačná medzera.
- Inflačná medzera – ak agregátny dopyt je väčší ako potenciálny produkt ekonomiky → rozdiel medzi skutočným
a potenciálnym produktom (maximálna úroveň HDP).
(PODNIKY domácnosti a štát chce spotrebúvať väčšie množstvo výrobkov
než je schopná ekonomika vyprodukovať → rast cien umožní regulovať kúpnu silu ekonomických subjektov)
Zdroje dopytovej inflácie:
vládne výdavky, rast miezd ...
- Nákladová inflácia zvyšovanie cien vstupov ( materiál, energia, mzdy ....)
Z hľadiska očakávania
- Očakávaná (anticipovaná ) inflácia –ekonomické subjekty si
zvykli na pretrvávajúcu infláciu, takže s ňou počítajú do budúcnosti (súčasť obchodov, plánov ).
- Neočakávaná
(neanticipovaná) inflácia – vypukne náhle, nedá sa predvídať ( cenové skoky - ropa 70 roky).
Z hľadiska
proporcionality
- Proporcionálna inflácia – rastie cenová hladina, ale pomer cien sa nemení. Ceny aj mzdy
rastú rovnakým tempom. Táto inflácia nemá vplyv na reálny produkt, rozdeľovanie dôchodkov, ekonomika funguje normálne.
- Neproporcionálna inflácia – rastie cenová hladina a zároveň sa menia pomery medzi cenami jednotlivých tovarov. Ceny
rastú a mzdy zostávajú na rovnakej úrovni resp. rastú pomalšie. ( dôsledky na ekonomiku )
Z hľadiska zjavnosti
- Otvorená (zjavná) inflácia – rast cien je viditeľný , jednotlivé ekonomické subjekty sa podľa toho
správajú.
- Potlačená (blokovaná) inflácia – ceny ( regulované ) nerastú úmerne podmienkam, ktoré vznikajú na
trhu.
- Skrytá inflácia – ceny sa menia ale neprejaví sa to v cenových indexoch ( výrobky, ktoré nie sú
v spotrebiteľskom koši ). Potlačená a skrytá inflácia sa v praxi prejavu nedostatkom tovaru na trhu, vynúteným rastom úspor, rozvojom
čierneho trhu..)
Jadrová inflácia ( od 1.1. 2000) – miera rastu cenovej hladiny bez vplyvu regulovaných cien,
zmien nepriamych daní, a dotácii. ( neúplný spotrebný kôš )
Dôsledky inflácie ovplyvňujú všetky sféry ekonomického
života
- Dovoz narastá , vývoz klesá
- Prevaha ponuky nad dopytom
- Postihuje majiteľov peňazí, zvýhodňuje
majiteľov tovaru a dlžníkov
- Stagnácia výroby
- Nižšia kúpischopnosť obyvateľstva
Zones.sk – Zóny pre každého študenta