Karl Marx, Marxizmus, Dielo Kapitál

Karl Marx, Marxizmus, Dielo Kapitál 

1.1. Marxizmus

Marxizmus ako ekonomická teória vznikol v 19. storočí a opieral sa predovšetkým o ekonomické teórie klasickej školy. Práve marxizmus má veľmi významné miesto v ekonomických smeroch pretože nie len, že nadväzuje ale zároveň aj rozvíja ekonomické smery ako napríklad klasickú anglickú politickú ekonómiu, klasickú nemeckú filozofiu a v neposlednom rade aj francúzsky socializmus.

Marxisti sa vo svojích teóriách snažili za každú cenu ukázať a dokázať, že v spoločnosti je prítomný, akýsi verejný konflikt, ktorého riešenie videli práve v nastolení komunistického režimu, ktorého základy spočívali v jednoznačnom zrušení súkromného vlastníctva a taktiež aj v zrušení spoločenských tried.

Koncom 19. storočia sa marxizmus rozdelil na dva smery a to na prvý klasický Marxov a Engelsov marxizmus, ktorý smer pokračoval u Lenina a Stalina v politickej podobe. A druhý marxistický smer, ktorý niesol názov ako sociálnodemokratický orientovaný smer. Do tohto smeru patril napríklad Karl Kautsky a Eduard Bernstein. Marxizmus ako ekonomická teória taktiež odmietal aj trhový mechanizmus

1.2 Karl Marx

Medzi hlavných predstaviteľov marxizmu jednoznačne patrí Karl Marx , ktorý sa narodil v roku 1818 do židovskej rodiny advokátom a zomrel v roku 1883. Karl Marx bol nielen ideológ robotníckeho hnutia ale bol predovšetkým ekonóm, novinár, historik ale aj filozof. Ako mladý človek sa presťahoval do hlavného mesta Spojeného kráľovstva a to do Londýna, kde spoznal Friedricha Engelsoma s ktorým sa spoločne zúčastnili robotníckeho hnutia.

Práve jeho kamarát Friedrich Engelsom inšpiroval Karla Marxa vo filozofických úvahách a tak spoločne vytvorili filozofiu marxizmu. K. Marx vychádzal predovšetkým z ekonomických teórií Adama Smitha a Davida Ricarda a v neposlednom rade aj z učenia utopického socializmu, ktorý znamenal postavenie spoločnosti práve na spoločnom majetku, povinnej práci a v neposlednom rade rozdeľovanie hodnôt na základe rovnosti.

Tvrdil, že myšlienkovou prácou robotník vytvára hodnotu a konkrétnou prácou práve jej úžitkovú hodnotu. Taktiež rozlišoval dva základne pojmy a to pracovná sila a práca. Práve pracovná sila, čiže schopnosť človeka pracovať dokáže vytvoriť omnoho vyššiu hodnotu, akú ma sama ona. Tvrdil, že práve z tohto prebytku vzniká akási nadhodnota a práve túto nadhodnotu si privlastňuje majetný človek, čiže kapitalista . V tejto situácií K. Marx videl základy vykorisťovania. Kapitalizmus považoval za jednoznačne zlú formu štátu, ktorá ľudí len vykorisťovala a neprinášala im takmer žiadny prospešný úžitok. Taktiež tvrdil, že v kapitalizme existujú dva paradoxy. Prvý paradox, čiže prvé protichodné tvrdenie symbolizovalo Marxove tvrdenie, že práve práca ma človeka šľachtiť a taktiež ho má robiť zručnejším a lepším.

To v kapitalizme podľa neho neexistovalo, keďže paradox spočíval v tom, že v kapitalizme človeka práca len vykorisťovala a neprinášala žiaden pôžitok, čiže vyvolávala opačný efekt. Nasledujúci druhý paradox spočíval v modernizácií. Boli to práve robotníci, ktorí vytvárali veľký zisk a ten bol používaný na modernizáciu, ktorá vtedy znamenala nahradenie pracovnej sily rôznymi modernými strojmi alebo v neposlednom rade v rôznych postupoch. Práve táto modernizácia mala znamenať rušenie pracových miest a to viedlo k tomu, že práve K. Marx toto celé považoval za akési podkopávanie kapitalizmu čo podľa neho malo viesť k nezamestnanosti a teda k nepokojom a revolúcií v kapitalistickej teórií . Nepáčilo sa mu taktiež aj to, že rástlo bohatstvo v rukách malých spoločností a preto z toho vyvodil záver v ktorom sa zaoberal témami ako napríklad ako odstrániť vykorisťovanie sociálnou revolúciou. Práve zákonitosť vývoja kapitalizmu vyvodil v jeho vlastnom diele Kapitál. 

1.2.2 Karl Marx a dielo Kapitál

Toto dielo, ktoré nesie názov Kapitál vyšlo v septembri v roku 1867 v nemeckom vydavateľstve Otta Meissnera, vyšiel ako Marxov prvý zväzok. Práve tento zväzok výrazne ovplyvnil nielen politické ale aj ekonomické dianie po celom svete na ďalšie storočie. Toto dielo nesie dokopy tri zväzky, ktoré Marx písal počas tridsiatich rokov . Zvyšné dva zväzky vyšli až po Marxovej smrti a vydal ich jeho dobrý kamarát Friedrich Engels v rokoch 1885 a 1894 .

V jeho diele Kapitál nie len že kritizoval ale aj analyzoval kapitalizmus spolu s ich spôsobmi výroby a distribúciou rôznych statkov. V prvom zväzku, ktorý nesnie názov Výrobný proces kapitálu opisoval proces tvorby výroby ale aj tvorbu nadhodnoty čo v marxizme znamenalo jeden zo základných pojmov pre túto ekonomickú teóriu a taktiež v kapitalizme tento pojem znamenal určitú hodnotu, ktorú zamestnanec vytváral svojou prácou a mzdou, ktorú za túto prácu dostával. V marxizme toto chápali ako to, že práve kapitalista, čiže majiteľ výrobných prostriedkov si túto nadhodnotu neprávom privlastňuje a tým pádom daného zamestnanca takzvane vykorisťuje. V tomto diele taktiež vytýčil socialistické myšlienky, ktoré pozostávali práve zo spoločného majetku a zrušení spoločenských tried a poukazoval na nevýhody kapitalizmu.

Proces obehu kapitálu znamenal názov jeho druhého zväzku v ktorom K. Marx opisoval kapitalistický tovar a peňažné vzťahy. V poslednom treťom zväzku, Celkový proces kapitalistickej výroby okrem zhrnutia celého diela taktiež opísal aj analýzu zisku. Pri zhrnovaní diela spomínal okrem kritizovania klasickej ekonómie z obdobia koncom osemnásteho storočia a začiatok devätnásteho stočia a taktiež aj vtedajších predstaviteľov ako napríklad britských ekonómov Adama Smitha ale aj Davida Ricarda, ktorých častokrát nazýval aj ako buržoáznymi alebo v neposlednom rade aj vulgárnymi ľudmi pretože podporovali ideu vykorisťovania pri ktorej si kapitalisti privlastňovali všetku pridanú hodnotu, ktorú vytvárali práve pracujúci ľudia . V neposlednom rade varoval a poukazoval na to, že takzvané vykorisťovanie sa bude stále opakovať aj keď v budúcnosti sa môže objavovať v iných podobách.