Trh a trhový mechanizmus

Trh a trhový mechanizmus

Trh

- je základom fungovania trhovej ekonomiky. Je miesto, kde sa stretávajú predávajúci a kupujúci, aby

sa dohodli na kúpe a predaji určitého množstva tovaru za určitú cenu. Ide o stretnutie ponuky a dopytu s cieľom predať a kúpiť.

Funkcie trhu

1. a) poskytuje informácie – o potrebách kupujúcich, výrobných možnostiach a ponuke predávajúcich,
2. b) ovplyvňuje správanie výrobcov a spotrebiteľov – koľko vyrobia, predajú, kúpia, akú určia cenu a pod.,
3. c) umožňuje kúpu a predaj,
4. d) umožňuje rozdeľovať dôchodky (príjmy) obyvateľov, podnikov, štátu tým, že každý tovar má svoju cenu, za ktorú sa predáva a nakupuje.

Typy trhov

Trhy môžeme členiť z viacerých hľadísk. Za základné hľadiská považujeme:

1. a) územné hľadisko – kde sa kúpa a predaj uskutočňuje,
2. b) vecné hľadisko – čo je predmetom kúpy a predaja,
3. c) kvantitatívne hľadisko – počet predávaných a nakupovaných statkov a služieb,
4. d) právne hľadisko – či je výmena v súlade so zákonom.

1.Trhy z územného hľadiska

1. a) miestny trh – je trh na určitom mieste, napríklad v rámci jedného mesta, regiónu.
   : v meste na trhovisku predávajú drobní pestovatelia svoje poľnohospodárske prebytky (ovocie, zeleninu). Pri príležitosti sviatkov sa konajú vianočné a veľkonočné trhy, jarmoky.
   b)národný trh – vzniká spojením miestnych trhov v rámci jedného štátu.
   napr.: trh Slovenskej republiky
   c)medzinárodný trh – prestavuje prepojenie vnútorných trhov niekoľkých krajín. Je výsledkom medzinárodnej deľby práce a prekračuje hranice Slovenskej republiky.
   napr.: trh krajín Európskej únie
   d)svetový trh – predstavuje prepojenie národných trhov všetkých krajín sveta. Možno si ho predstaviť ako objem kúp a predajov medzi partnermi všetkých krajín sveta v určitom období.
   napr.: svetový trh ropy.

1. Trhy z vecného hľadiska (podľa predmetu kúpy a predaja)
2. a) trh statkov a služieb – je to trh, na ktorom sa predávajú a kupujú statky a služby na osobnú spotrebu.
   : Supermarket ponúka spotrebiteľom rôzne statky (potraviny, odevy, športové potreby) a služby (darčekové balenie, odvoz zakúpeného tovaru do domu)
   b)trh výrobných faktorov – je to trh, na ktorom sa predávajú a kupujú výrobné faktory - práca, pôda a prírodné zdroje, kapitál
   napr.: Na trhu práce sa stretáva ponuka práce a dopyt po práci. Na trhu pôdy sa stretáva ponuka pôdy a dopyt po nej. Na trhu prírodných zdrojov sa stretáva ponuka prírodných zdrojov (nerastných surovín, vody) a dopyt po nich. Na trhu kapitálu sa stretáva ponuka kapitálu (kapitálových statkov

a peňazí) a dopyt po ňom.

1. c) finančný trh – je to trh, na ktorom sa stretáva ponuka voľných finančných prostriedkov a dopyt po týchto prostriedkov.

- peňažný trh, - trh drahých kovov

- kapitálový trh, - poistný trh

- devízový trh,

 napr.: Banky ponúkajú pôžičky za úrok a klienti bánk majú o tieto pôžičky záujem.

3.Trhy z kvantitatívneho hľadiska

1. a) čiastkový trh – je to trh, na ktorom sa predáva alebo kupuje jeden druh tovaru.
   : trh obilia, trh ropy, trh áut a pod.
   b)agregátny trh – je to trh, na ktorom sa predávajú alebo kupujú všetky druhy tovarov. Predstavuje trh ako celok, so všetkými tovarmi v danej ekonomike. Ide o reálnu podobu trhu.
   napr.: trh statkov a služieb v SR

4.Trhy z právneho hľadiska

1. a) legálny trh – je trh, ktorý funguje v súlade s právnym poriadkom štátu, oficiálny trh
2. b) nelegálny trh – je trh s nedovoleným tovarom, trh s drogami

Základné ekonomické otázky

Každá ekonomika bez ohľadu na svoje vývinové štádium musí vlastnou ekonomickou činnosťou odpovedať na 3 základné otázky:

1. a) Čo vyrábať? b) Ako vyrábať? c) Pre koho vyrábať?

Čo vyrábať?

- znamená určiť, aké druhy výrobkov treba vyrábať a aké služby poskytovať, v akých mmožstvách a kedy,

- ideálne by bolo, keby ekonomika mohla vyrábať všetky tovary, ktoré ľudia potrebujú a v takom rozsahu, aby uspokojila všetky potreby,

- odpoveď na túto otázku dávajú spotrebitelia svojím rozhodnutím, čo si kúpia a čo nie,

- rozhodujú sa najmä na základe svojich potrieb a výšky príjmov,

- výrobcovia budú vyrábať výrobky, o ktoré majú spotrebitelia záujem, lebo len vtedy výrobky predajú a môžu dosiahnuť zisk.

Ako vyrábať?

- znamená rozhodnúť kto bude jednotlivé druhy statkov vyrábať, akú techniku a technológiu pritom použije,

- napr. budeme vyrábať elektrickú energiu s uhlia, vody, jadrového paliva, prípadne kombinovať tieto druhy energií,

- budeme uprednostňovať viac strojov alebo ľudskú prácu,

- o tejto otázke rozhodujú ostatný výrobcovia, konkurencia a konkurenti,

- každý z nich chce dosiahnuť najvyšší zisk.

Pre koho vyrábať?

- kto bude spotrebiteľom statkov a služieb, aký bude spotrebiteľ, čo závisí od jeho dôchodkov, spotreby,

- znamená určiť spôsob rozdeľovania výsledkom výroby, kto bude spotrebiteľom statkov a služieb,

- táto otázka sa rieši na trhu výrobných faktorov, pretože každý trh si stanovuje svoju cenu
trh práce – mzda

trh pôdy – renta, zisk

trh kapitálu – úrok, zisk

Typy ekonomík

Tieto tri základné otázky sú spoločné pre všetky ekonomiky, rozličný je iba spôsob ako to určitá ekonomika rieši. Rozlišujeme 4 typy ekonomík podľa riešenia 3 základných otázok:

1. a) tradičná ekonomika, c) trhová ekonomika,
2. b) príkazová ekonomika, d) zmiešaná ekonomika.

1. A) Tradičná ekonomika

- je založená na základe inštinktov, zvykov a tradícií,

- o troch základných otázkach rozhodujú zvyky a tradície,

- všetky rozhodnutia sú prijímané na základe zvykov, tradícií,...

- ide spravidla o málo rozvinutú ekonomiku a dnes už historicky prekonanú, ktorá existovala v primitívnych civilizáciách,

- dnes vo svete existujú určité spoločenstvá, ktoré rozhodujú na základe zvykov, inštinktov a pod.
napr. Amazonskí indiáni, určité africké kmene, pálenie Moreny, Lucia, Dušičky

1. B) Príkazová ekonomika

- znamená, že odpovede na tri základné otázky dáva štát a jeho mocenské orgány,

- je to systém organizácií a riadenia hospodárskych činností, založený na príkazoch a administratívnych rozhodnutiach z centra,

- typickým príkladom je centrálne plánovanie,

- v príkazovej ekonomike prevláda štátne vlastníctvo a monopolné postavenie výrobcov, existuje centrálny národohospodársky plán, centrálne sú stanovené ceny všetkých tovarov a služieb, mzdy, ...

- príkazová ekonomika neumožňuje efektívne využiť výrobné zdroje a to materiálne ani personálne,

- ide o nedostatkovú ekonomiku, kde vždy nejaký tovar chýba, nepotrebný tovar sa hromadí, lebo ho nik nekupuje,

napr. Kuba, Severná Kórea

1. C) Trhová ekonomika

- je založená na systéme slobodného podnikania a voľnej súťaže,

- funguje prostredníctvom trhového mechanizmu, t. j. procesu, v ktorom stupuje do vzájomného vzťahu ponuka a dopyt, výsledkom je trhová cena,

- pôsobia tu samostatné trhové subjekty, ktoré podnikajú v podmienkach slobodnej konkurencie,

- znaky:

1. a) funguje na základe trhového mechanizmu,
2. b) prevláda súkromné vlastníctvo,
3. c) konkurenčné postavenie výrobcov.

1. D) Zmiešaná ekonomika

- je typ hospodárstva, ktorý sa v súčasnosti vyskytuje najčastejšie,

- v tomto type hospodárstva je trhový mechanizmus založený na slobodnej podnikateľskej činnosti, voľnej súťaži, voľnej cenotvorbe a prevládajúcom súkromnom vlastníctve,

- štát v nevyhnutnej miere zasahuje do chodu hospodárstva a usmerňuje ho,

- štát prijíma hospodárske zákony a vládne nariadenia, stará o uspokojovanie dôležitých spoločenských potrieb (napr. výstavba škôl, diaľnic, zásobovanie energiou, ...) a prostredníctvom zákonov ochraňuje sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva (napr. minimálna mzda, životné minimum, riešenie nezamestnanosti a pod.)

Trhové subjekty

Trhové subjekty sú účastníci trhu, ktorí sa zúčastňujú na výmene (nákupe a predaji).

Základné trhové subjekty:

1. a) domácnosti,
2. b) podniky,
3. c) štát.

1. A) Domácnosti

- môžu byť postavením na trhu kupujúcim alebo predávajúcim

Kupujúci – vystupujú na trhu statkov a služieb ako kupujúci (nakupujú tovary a služby), z ich strany ide o dopyt.

Predávajúci – na trhu výrobných faktorov vystupujú ako predávajúci (ponúkajú svoje výrobné faktory), z ich strany ide o ponuku. Domácnosti na trh výrobných faktorov vystupujú s úmyslom, aby čo najlepšie uspokojili svoje potreby, pretože napríklad ponúknutím práce získajú mzdu, ktoré môžu realizovať na trhu tovarov a služieb. V závislosti od výšky mzdy sa uspokoja aj ich potreby a bude daná ich životná úroveň.

1. B) Podniky

-môžu byť postavením na trhu kupujúcim alebo predávajúcim

Kupujúci - na trhu výrobných faktorov vystupujú ako kupujúci výrobných faktovo (napr. nakupujú prácu, čiže zamestnávajú pracovníkov), z ich strany ide o dopyt.

Predávajúci – na trhu tovarov a služieb vystupujú ako predávajúci (ponúkajú svoje výkony na trhu statkov a služieb), z ich strany ide o ponuku.

1. C) Štát

- je špecifickým subjektom trhu. Prijímaním rôznych zákonov, vyhlášok a opatrení vytvára podmienky na fungovanie trhu. Štát rieši negatívne javy, ktoré vznikajú v trhovej ekonomike (nezamestnanosť, sociálnu nerovnosť, poškodené životné prostredie a pod).

Môže byť predávajúci i kupujúci – na trhu nakupuje statky a služby (vládne výdavky) a predáva napr. štátne cenné papiere.

Trhový mechanizmus

- predstavuje vzájomné vzťahy medzi predávajúcimi a kupujúcimi. Na základe týchto vzťahov sa rozhoduje o rozdeľovaní a použití výrobných zdrojov a o určení ceny a množstva predávaných a nakupovaných statkov a služieb.

Trhový mechanizmus je súčasťou každého trhu a môže existovať všade tam, kde sú splnené dve základné podmienky:

1. a) existencia deľby práce a z nej vyplývajúca tovarová výroba,
2. b) existencia samostatných ekonomických subjektov: samostatnými subjektami sú – podniky (výrobcovia, predávajúci) a domácnosti (spotrebitelia).

K hlavným prvkom trhového mechanizmu a zároveň k najdôležitejším trhovým kategóriám patria:

1. a) trhové subjekty,
2. b) trhová konkurencia,
3. c) dopyt,
4. d) ponuka,
5. e) trhová cena.

Trhový mechanizmus tvoria tri procesy:

1. a) proces tvorby dopytu,
2. b) proces tvorby ponuky,
3. c) proces tvorby rovnovážnej ceny.

Dopyt

- predstavuje množstvo tovarov, ktoré sú kupujúci ochotní kúpiť za určitú cenu,

- vyjadrujeme ho cenou a požadovaným množstvom.

Krivka dopytu a zákon klesajúceho dopytu

Krivka dopytu:

- graficky znázorňuje závislosť medzi cenou a požadovaným množstvom tovaru,

- vyjadruje správanie kupujúcich,

- smerom doprava klesá, hovoríme o zákone klesajúceho dopytu,

- ukazuje, aké množstvo tovaru sú spotrebitelia ochotní kúpiť na trhu pri rôznych cenách.

Nachádzame sa na trhu kabátov, kde spotrebitelia v závislosti od cien kabátov budú nakupovať určité množstvo. Údaje o cene a požadovanom množstve sú v tabuľke.

Čím je cena vyššia, požadované množstvo je nižšie a naopak !

Krivka dopytu znamená grafické znázornenie dopytu. Môžeme z nej zistiť, za akú cenu sú spotrebitelia ochotní kúpiť určité množstvo tovarov. Označujeme ju D z anglického slova demand.

Podľa grafu vidíme, že medzi cenou a množstvom požadovaného tovaru je vzťah nepriamo úmerný. Ak cena stúpa, požadované množstvo klesá a naopak. Krivka dopytu klesá z hora nadol smerom doprava. Hovoríme o zákone klesajúceho dopytu.

Podľa počtu kupujúcich rozlišujeme:

1. a) ndividuálny dopyt – dopyt jedného kupujúceho po jednom tovare,
2. b) čiastkový dopyt – dopyt všetkých spotrebiteľov po jednom tovare,
3. c) agregátny dopyt – súčet dopytov na všetkých čiastkových trhoch.

Ovplyvňujúce činitele:

1. a) cena tovaru,
2. b) cena dostupnosti iných tovarov.

Treba rozlišovať:

1. a) Substitučné tovary

- sú to vzájomné zastupiteľné tovary, t. j. tovary, ktorými môžeme nahradiť ten tovar, ktorý sme chceli pôvodne kúpiť (napr. maslo –margarín), (zmrzlina – nanuk),

- vyššia cena tovaru núti spotrebiteľa používať niektorý zo substitutov,

- čím je viac lacnejších substitutov, tým bude menšie požadované množstvo pôvodného tovaru

napr. zníži sa cena pomarančov zvýši sa požadované množstvo, zníži sa dopyt po mandarínkach, t. j. ak je substitút lacnejší, dopyt po tovare, ktorým sa dá nahradiť klesá.

1. b) Komplementárne tovary (komplementy)

- sú to doplňujúce tovary, t. j. tovar, ktorý nakupujeme zároveň s iným tovarom

napr. auto – benzín, kopírka – toner, napr. ak zdražie benzín zníži sa množstvo nakupovaných áut

- príjem domácnosti – veľkosť dôchodku jednoznačne ovplyvňuje spotrebu domácnosti

napr. rast príjmu zvýši nákupy, t. j. zvýši dopyt

- rozsah trhu alebo domácnosti – ak sa zdvojnásobí počet domácnosti, zdvojnásobí to výšku Q

napr. ak sa zväčší počet domácnosti, nákupy sa viac tovaru a má to rovnaké dôsledky ako zvýšenie dôchodku

- preferencie spotrebiteľa – spotrebiteľ volí medzi viacerými možnosťami, preferuje určitého výrobcu, značku
- ostatné faktory – patrí sem počasie,

Posun po krivke dopytu, posun krivky dopytu

Dopyt vyjadruje správanie sa kupujúcich vzhľadom na cenu a ostatné činitele.

Aký bude vplyv zmeny týchto činiteľov na dopyt?

1. a) Zmena ceny daného tovaru znamená vždy posun po krivke dopytu (nahor/nadol).
2. b) Zmena ostatných činiteľov (okrem ceny daného tovaru) znamená vždy posun celej krivky dopytu (doprava/doľava).

Ponuka

- ponuka predstavuje správanie predávajúcich na trhu,

- predstavuje schopnosť a ochotu predávajúcich predať určité množstvo tovaru za určitú cenu,

Vyjadruje vzájomnú závislosť medzi oboma premennými:

1. a) cenu,
2. b) ponúkaným množstvom.

Krivka ponuky a zákon rastúcej ponuky

Krivka ponuky:

- vyjadruje grafické znázornenie vzťahu medzi cenou a ponúkaným množstvom,

- charakterizuje správanie predávajúcich,

- má rastú charakter, je vpravo nahor stúpajúca,

-ukazuje, aké množstvo tovaru sú predávajúci ochotní na trhu predávať pri rôznych cenách.

Nachádzame sa na trhu kabátov, kde výrobcovia sú pri určitej cene ochotní vyrábať určité množstvo. Údaje o cene a ponúkanom množstve sa nachádzajú v tabuľke.

Ponúkané množstvo závisí od výšky ceny.

Ak P tak Q

Ak P tak Q

Vzájomný vzťah medzi cenou a ponúkaným množstvom môžeme vyjadriť pomocou krivky ponuky.

Krivka ponuky zobrazuje správanie sa predávajúcich, vyjadruje vzťah medzi cenou a ponúkaným množstvom, ktorí sú výrobcovia ochotní vyrobiť a predať.

Označuje sa symbolom S.

Krivka pomaly rastie zľava dole, doprava nahor, množstvo a cena sú v priamoúmernom vzťahu.

Platí tu zákon rastúcej ponuky:

- ak rastie cena tovaru, ponúkané množstvo tovaru stúpa a naopak,

- pokles ceny vyvolá pokles výroby, t. j. ponuky

Ovplyvňujúce činitele:

1. a) cena daného tovaru – výška ceny ovplyvňuje veľkosť príjmov podniku,
2. b) náklady výrobcov – náklady sa menia vplyvom:

- technického rozvoja /pokroku/, ktorý zlacňuje výrobu, umožňuje vyrábať viac a lacnejšie,

- cien vstupov /pokles/ nákladov umožňuje s rovnakými zdrojmi vyrobiť väčšie množstvo výrobkov, zvýšiť ponuku a zároveň dosiahnuť zisk

napr. drahšie alebo lacnejšie suroviny, mzdy ovplyvnia ponuku

1. c) ceny alternatívnych výrobkov – ide o výrobky, ktoré výrobca môže vyrábať s danými zdrojmi (alternatívny výrobok nahrádza iný a uspokojuje tú istú potrebu)

napr. podnik sa môže rozhodovať medzi pestovaním pšenice alebo jačmeňa,

ak cena pšenice klesne, bude pestovať jačmeň, hoci cena jačmeňa sa nezmenila

1. d) počet výrobcov na trhu – čím bude viac výrobcov, tým bude ponuka vyššia,
2. e) zmeny výrobných podmienok rôznehodruhu – napr. výkyvy počasia, povodne, sucho

Posun po krivke ponuky a posun krivky ponuky

Posun po krivke ponuky spôsobuje zmena ceny daného tovaru. Posun krivky ponuky spôsobujú ostatné činitele (ceny výrobných faktorov).

Posun po krivke ponuky:

1. a) zvýšenie ceny daného tovaru spôsobí posun po krivke smerom nahor,
2. b) zníženie ceny daného tovaru spôsobí posun po krivke smerom nadol.

Trhová rovnováha a rovnovážna cena

Cena je suma, za ktorú sa predávajú a kupujú statky a služby.

Funkcie ceny:

- poskytuje a prenáša informácie o potrebách, záujmoch spotrebiteľov, výrobných možnostiach a pod.,

- vedie výrobcov k používaniu výhodných výrobných metód,

- vedie spotrebiteľov k čo najlepšiemu využívaniu zdrojov,

- rozdeľuje dôchodky podľa toho, ako sa jednotlivé výrobné faktory podieľajú na tvorbe statkov a služieb. Cenu výrobných faktorov vyjadruje mzda, renta, úrok a pod.

Trh je v rovnováhe vtedy, keď sa ponuka rovná dopytu, to znamená ponúkané množstvo sa rovná požadovanému množstvu, t. j. keď výrobcovia sú ochotní vyrábať toľko výrobkov, koľko chcú kupujúci kúpiť.

Cena, za ktorú sa tovar vymieňa v prípade rovnosti ponuky a dopytu sa nazýva rovnovážna cena.

Pri tejto cene nevzniká na trhu prebytok ani nedostatok tovaru. Takáto situácia môže na trhu trvať len veľmi krátko, lebo ekonomické podmienky sa neustále menia.

Vzájomný vzťah medzi dopytom, ponukou a cenou môžeme vyjadriť takto:

Z tabuľky vidieť, že požadované a ponúkané množstvo sú v rovnováhe pri cene 3 €.

Cena 3 € je cenou trhovej ekonomiky, t. j. rovnovážna cena.

Stav rovnováhy a rovnovážnu cenu môžeme znázorniť graficky na základe údajov z príkladu.

E – bod, v ktorom sa pretne krivka dopytu a ponuky sa nazýva bodom trhovej rovnováhy,

- lat. EKVILIBRIUM

- v tomto prípade je požadované a ponúkané množstvo v rovnováhe,

- vyjadruje rovnovážnu cenu a rovnovážne množstvo,

- trhová rovnováha sa vyskytuje na trhu zriedka a krátkodobo,

- typickým javom v ekonomike je trhová nerovnováha,

- trhová nerovnováha nastáva, keď ponuka je väčšia ako dopyt, vzniká prebytok tovarov,

- trhová nerovnováha nastáva, keď dopyt je väčší ako ponuka, vzniká nedostatok tovarov.

Trhová cena je cena, ktorá vzniká na trhu pri aktuálnom vzťahu dopytu a ponuky (nerovnováha medzi dopytom a ponukou). Je vyššia alebo nižšia ako rovnovážna cena.

Nedostatky trhu

1. a) monopól c) verejné statky
2. b) externality d) sociálna sleposť (slepota)
3. A) Monopól

Je trh, na ktorom je iba jeden predávajúci. Ekonomika trpí nedostatkom konkurencie a niektoré subjekty získavajú neoprávnené výhody. Tieto subjekty zaujímajú monopólne postavenie. Monopol ohrozuje kupujúcich aj predávajúcich. Kupujúci je na monopóle plne závislí a ten môže neustále zvyšovať ceny, kým mu v tom nezabráni nejaké administratívne opatrenie, resp. vysoké ceny nezaktivizujú nemonopolných výrobcov. Monopolný výrobca nie je nútený neustále obhajovať svoju pozíciu v trhovej konkurencii znižovaním nákladov, inovovaním výrobcov, čo sa môže odraziť v kvalite a cene jeho výrobkov.

B)Externality

Predstavujú neželateľný, vedľajší efekt fungovania trhu. Vznikajú ako vedľajšie efekty výroby alebo spotreby. Externality sú buď pozitívne alebo negatívne.

Pozitívne vznikajú vtedy, keď niektoré subjekty realizujú výhody, ktoré sami nehradia, napr. včely z včelárskej farmy opeľujú stromy v ovocnom sade ovocinárskej farmy.

Negatívne vznikajú vtedy, keď určitému subjektu vznikajú vyššie dodatočné náklady s ekonomickej aktivity iných subjektov, napr. vplyv výroby na znehodnotenie ŽP, napr. vzduchu, vody, prípadne neprimerané reklamné náklady, ktoré musí zaplatiť spotrebiteľ.

1. C) Verejné statky

Sú také statky, ktoré musia byť ľudom poskytované bezplatne pretože žiadneho človeka nemožno vylúčiť zo spotreby. Statok, ktorý je nevylučiteľný zo spotreby musí byť financovaný z verejných zdrojov (štát, obec)., napr. verejným statkom sú mestské parky, verejné osvetlenie, mestské komunikácie.

1. D) Sociálna slepota

Znamená, že trh prideľuje tovary tým, ktorá môžu zaplatiť najviac a nie tým, ktorý ich najviac potrebujú. Trh zabezpečí, že na trhu mlieko dostaneme, ale nezabezpečí, že mlieko dostane ten kto ho skutočne potrebuje. Môže sa stať, že mačka bohatého človeka bude mať mlieko, zatiaľ čo dieťa chudobnej matky mlieko mať nebude. Trh má tendenciu uprednostňovať krátkodobé ciele pred dlhodobými. V dôsledku toho nastáva deformácia pri rozdeľovaní zdrojov na okamžitú a budúcu spotrebu. Všetky subjekty trhu chcú mať okamžitý úžitok a prospech.