Medzinárodný a zahraničný obchod

Medzinárodný a zahraničný obchod

Zahraničný obchod

 Podmienky vzniku a vývoja ZO

- ZO sa vyvinul na základe rozdielnych prírodných podmienok v jednotlivých krajinách, jednak z historicky vzniknutých rozdielov v ich ekonomickej a technickej úrovni.

1. a) Prírodné podmienky

Nerastné bohatstvo, vodný, pôdny fond, energetické zdroje, klimatické podmienky sú v každej krajine iné a do značnej miery určujú jej výrobné zameranie. Získavanie surovín vyžaduje v rôznych krajinách vynaloženie veľmi rozdielneho množstva práce, niektoré krajiny vôbec nemajú určité suroviny, alebo ich majú v obmedzenom množstve. Podobne je tomu i pri pestovaní niektorých druhov rastlín, ktoré potrebujú prírodné klimatické podmienky a preto ich možno pestovať len v určitých krajinách (južné ovocie, ryža, káva, čaj).

1. b) Ekonomické podmienky

Taktiež dosiahnutá ekonomická a technická úroveň i celková hospodárska a kultúrna vyspelosť a skladba hospodárstva jednotlivých krajín je odlišná v závislosti na stupni historického vývoja. Majú viac či menej rozvinutý priemysel, PĽH, dopravu, rozdielny počet kvalifikovaných pracovníkov s rozdielnymi vedomosťami a skúsenosťami, s rôznou výrobnou tradíciou a technickým vybavením podnikov. Skôr si krajiny medzi sebou vymieňali to čoho mali prebytok, za to čo sami vyrobiť nemohli, alebo nevedeli.

Dnes sa štáty zámerne delia o výrobný program s inými, i keď ide o výrobky, ktoré by boli sami schopné vyrobiť (lieky, mobily). K tejto zámernej deľbe práce ich núti vedecko-technický pokrok. Je totiž základné a a preto i neúčelné a nad sily väčšiny krajín vyvíjať a vyrábať všetko. Štáty sa zámerne špecializujú na výrobu určitých druhov výrobkov ,pre ktoré majú najvýhodnejšie podmienky a to nielen pre vlastnú spotrebu ale i pre ostatné štáty. Čím je ekonomika určitej krajiny vyspelejšia, tým vzniká väčšia nutnosť širokého zapojenia hospodárstva tejto krajiny do medzinárodnej deľby práce a medzinárodného obchodu.

 Pri obchodovaní so zahraničím obchodujeme

1. a)Zahraničný obchod- týka sa výmeny tovaru jednej krajiny alebo skupiny krajín s ostatnými krajinami sveta (napr. ide o výmenu tovaru medzi SR a ČR alebo tretími krajinami)
2. b) Medzinárodný obchod- spája zahraničný obchod niekoľkých krajín (napr. v rámci niektorých medzinárodných zoskupení (EÚ, NAFTA)
3. c) Svetový obchod- súhrn zahraničných obchodov všetkých krajín, ktoré sú zapojené do medzinárodnej deľby práce (každý štát sa zameriava na to, na čo má najvhodnejšie podmienky)

Podstatou zahraničného obchodu je

- vývoz produktov, ktoré sa v danej krajine vyrábajú alebo ich má dostatok,

- dovoz produktov, ktoré sa v danej krajine nevyrábajú alebo ich má nedostatok.

 Predmet zahraničného obchodu

1. a) hmotný tovar - statky - suroviny, stroje, spotrebný tovar
2. b) nehmotný tovar

- služby - cestovný ruch, doprava, bankové služby, poistenie

- práva - licencie, autorské práva, know-how, ochranné známky

Význam zahraničného obchodu pre národné hospodárstvo

Význam zahraničného obchodu pre národné hospodárstvo môžeme charakterizovať z ekonomického, politického a kultúrneho hľadiska.

1. Ekonomický význam

- umožňuje krajinám špecializovať sa na výrobu a vývoz produktov, pre ktoré majú najlepšie podmienky

- zvyšuje pracovné príležitosti v krajine vývozu,

- umožňuje využiť výhody z rastúcich výnosov. Výnosy rastú so zvyšovaním objemu výroby a ZO rozširuje možnosti odbytu pre výrobky

- umožňuje získať devízy

- tým, že dovážame tovary zvyšuje sa sortiment ponuky, napr. citrusové plodiny, automobily, televízia

- zabezpečuje produkty, ktoré sa z rôznych dôvodov v krajine nevyrábajú a tým rozširuje ponuku na domácom trhu

- poskytuje informácie o výrobkoch a službách, vyrábaných a predávaných v zahraničí, ako aj o technológiach, umožňuje porovnávať úroveň vlastnej výroby so zahraničenou

- zvyšuje konkurenciu a zabraňuje monopolnému postaveniu výrobcov v domácej ekonomike

- dokážeme dostatočne konkurovať iným krajinám, tzn. že ostatné krajiny dostávajú od štátu dotácie a vedia tovary a služby predať na trhu lacnejšie

1. Politický význam

- upevňuje priateľské vzťahy medzi krajinami

- zvyšuje vzájomnú závislosť krajín, čo vedie k posilneniu mieru vo svete

1. Kultúrny význam

- umožňuje spoznávať spôsob života, kultúru, umenie v iných krajinách a rešpektovať interkultúrne rozdiely medzi nimi

- spoznávanie krajiny, cestovanie, napr. Dubai (víkendy, zákaz alkoholu, Ramadán, večere)

V súčasnosti sú všetky krajiny vo väčšej či menšej miere zapojené do medzinárodnej deľby práce. Vyrábajú výrobky a poskytujú služby, pre ktoré majú najlepšie podmienky. Zapojenie krajiny do medzinárodnej deľby práce ovplyvňujú vnútorné a vonkajšie podmienky.

1. A) Vnútorné podmienky:

- prírodné podmienky (klimatické podmienky, nerastné, vodné a pôdne hospodárstvo)

- historické podmienky (napr. Tradícia výroby)

- demografické podmienky (počet obyvateľstva, štruktúra pracovných síl)

- technické podmienky (priemyselný potenciál krajiny)

- ekonomické podmienky (hrubý domáci produkt, veľkosť vnútorného trhu)

B)Vonkajšie podmienky:

- geografická poloha

- vyspelosť ekonomík susedných krajín

- politické a ekonomické vzťahy so susednými krajinami

- medzinárodná politická situácia

- záujem o dobré vzťahy a hospodársku prácu

 Záporné stránky zahraničného obchodu

- dovážané tovary (napr. lacný textil z Ázie) konkurujú domácim výrobcom

- krajina sa môže dostať do závislosti v určitej oblasti (napr. dovoz ropy len z Ruska)

- pri zameraní na jednu krajinu v dovoze alebo vývoze sa všetky negatívne javy v jej hospodárstve a politike môžu prejaviť aj v krajine, ktorá s ňou obchoduje

 Operácie v zahraničnom obchode

1. a) podľa smeru tovaru

-vývoz (export)

- dovoz (import)

- reexport (vývoz dovozu)

- tranzit (prevoz cez krajiny, napr. Poliaci vyvážajú tovar do Maďarska, ale prechádzajú cez nás)

1. b) podľa organizácie nákupu alebo predaja

- priamy zahraničný obchod- priamy vývoz, priamy dovoz, priamy reexport

- nepriamy zahraničný obchod- nepriamy vývoz, nepriamy dovoz, nepriamy reexport

Vývoz (export) znamená predaj tovaru do zahraničia. Cieľom je získať peňažné prostriedky, prípadne za ne doviezť iný druh tovaru.

Rozlišujeme:

1. a) Priamy vývoz- tuzemský výrobca predá svoj tovar zahraničnému odberateľovi bez sprostredkovateľa (medzi predávajúcim a kupujúcim je priame spojenie)
2. b) Nepriamy vývoz- tuzemský výrobca predá svoj tovar obchodníkovi (sprostredkovateľovi) a ten ho predá do zahraničia. Medzi predávajúcim a kupujúcim je sprostredkovateľ. Ten sa stáva vývozcom. Napr. výrobca predáva domácemu obchodníkovi tovar, ktorý ho následne predáva do zahraničia.

Dovoz( import) znamená nákup tovaru v zahraničí. Cieľom je zabezpečiť tovar pre domáci trh.

Rozlišujeme:

1. a) Priamy dovoz- tuzemský výrobca alebo obchodník kúpi tovar priamo od zahraničného dodávateľa
2. b) Nepriamy dovoz- tuzemský výrobca alebo obchodník kúpi tovar od tuzemského sprostredkovateľa (dovozcu), ktorý ho kúpi v zahraničí

Reexport predstavuje dovoznú a následne vývoznú zahraničnoobchodnú operáciu. Označuje sa aj ako vývoz dovozu alebo tranzit. Napr. doveziem tovar z Česka a bez úpravy ho ďalej preveziem do Maďarska.

Rozlišujeme:

a)Priamy reexport- reexportér kúpi tovar v určitej krajine a predá ho do inej krajiny bez toho, aby tovar prešiel cez jeho územie

1. b) Nepriamy reexport- reexportér kúpi tovar v určitej krajine a dovezie ho na svoje územie a následne ho vyvezie do inej krajiny.

Dôvodom reexportu môžu byť rôzne prekážky (napr. vysoké clá, zákaz dovozu), ekonomické dôvody (napr. pri nákupe tovaru vo veľkom množstve zaplatí reexportér nižšiu cenu, lebo dostane množstevný rabat a následne tovar predáva do iných krajín za vyššiu cenu) alebo reexportér využíva dovezený tovar na kompletizáciu svojich výrobkov, a tým rozširuje svoju ponuku.

Okrem uvedených tradičných foriem zahraničného obchodu majú v súčasnosti význam ďalšie formy vstupu na zahraničné trhy.

Rozlišujeme:

- vstup na zahraničný trh spojený s výrobou v zahraničí bez priamych investícií (napr. poskytnutím franšizingovej licenci)

- vstup na zahraničný trh spojený s výrobou v zahraničí s priamymi investíciami (napr. zriadenie výrobnej prevádzky v zahraničí formou spoločného podniku, alebo podniku v úplnom zahraničnom vlastníctve)

Vývozná operácia

- predstavuje predaj tovaru do zahraničia.

Význam vývozných operácií:

- podieľajú sa na aktívnej obchodnej bilancii (ak vyvezieme viac tovaru ako dovezieme)

- peňažné prostriedky získané vývozom, umožňujú krajine dovoz potrebných výrobkov, služieb a práv

Fázy vývoznej operácie

1. Prípravná fáza

- jej cieľom je zistenie možností predaja do zahraničia a výsledkom je výber krajiny, do ktorej sa vývoz uskutoční.

Získam si všeobecné informácie o dovozných a colných podmienkach, zloženia trhu, hospodárskej a politickej situácie v krajine, colných a daňových zákonoch. Tiež je dôležité zistiť aká vyspelá je daná krajina, aké kultúrne a sociálne faktory musí podnik rešpektovať. Prieskumom trhu Zisťujeme výber vhodnej krajiny, v ktorej sa budú výrobky dobre predávať. Teritoriálny prieskum trhu je zameraný na určité územie a zabezpečuje informácie o obchodných podmienkach, organizácií na trhu, počte a štruktúre obyvateľstva, aká je vybudovaná infraštruktúra (akým spôsobom budem tovar vyvážať). Komoditným prieskumom trhu získame údaje o tovare (kvalite, technických parametroch) o konkurencii (najväčších výrobcoch a dovozcoch daného tovaru) a tiež kúpyschopnosť obyvateľstva. Napr. beriem ohľad na to, ak vyrábam automobily do zahraničia niektoré krajiny majú riadenie na pravej strane. Cenovým prieskumom trhu sledujeme ceny konkurenčných výrobkov.

Akvizícia – je činnosť, ktorej cieľom je získanie nových trhov a nových zákazníkov, môže sa uskutočňovať ako:

1. a) nepriama akvizícia (napr. prostredníctvom výstav, veľtrhov, katalógov)
2. b) priama akvizícia (napr. priame nadväzovanie obchodných kontaktov, zasielanie listov konkrétnym potenciálnym odberateľom, osobné návštevy a obchodné rokovania)

Dopyt do zahraničia je výsledkom úspešnej akvizície alebo vlastnou iniciatívou zahraničného partnera pri hľadaní dodávateľa. Cieľom dopytu je získať informácie o možnostiach a podmienkach dodávky. Slovenská obchodná a priemyselná komora poskytuje informácie o zahraničných partneroch. Predbežnou kalkuláciou sa stanovujú predbežné ceny. Pri tovare ceny treba vychádzať z výrobných nákladov, z ceny konkurenčných výrobcov, z dopytu po danom výrobku. Súčasťou predbežnej kalkulácie sú náklady na prepravu tovaru, poistné a iné, podľa dodacích podmienok. Odpoveďou na dopyt môže byť nezáväzná a záväzná ponuka. V záväznej ponuke prijímajúci súhlasí s podmienkami, vtedy hovoríme o uzatvorení kúpnej zmluvy.

1. Kontraktačná fáza

- jej cieľom je prijatie a potvrdenie objednávky a uzatvorenie kúpnej zmluvy

Vývozca dostane od dovozcu objednávku. Mala by obsahovať všetky skutočnosti, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Vývozca objednávku posúdi a ak s ňou súhlasí, potvrdí ju. Namiesto potvrdenia objednávky môže zaslať dovozcovi návrh kúpnej zmluvy (v zahraničnom obchode sa často nazýva návrh kontraktu od predávajúceho alebo kupujúceho), kde vývozca uvedie všetky podmienky, na ktorých sa s dovozcom dohodli. Kúpnu zmluvu vyhotovuje vývozca a podpíšu ju obidve zmluvné strany.

1. Realizačná fáza

- jej cieľom je dodanie tovaru spolu s dokladmi v stanovenom množstve, čase, cene, kvalite, prijatie platby a zostavenie výsledném kalkulácie

Vývozca odosiela tovar a podľa dohodnutých dodacích podmienok plní ďalšie záväzky. Vyhotoví aj potrebné doklady. Vývozná faktúra sa stáva podkladom na zaplatenie za tovar. Prepravu zabezpečuje zvyčajne špeditér alebo dopravca, ktorý vystavuje nákladný list (podľa druhu prepravy). Niektoré tovary sprevádzajú aj iné doklady (napr. certifikát o pôvode tovaru, veterinárne osvedčenie apod.) Vývozca prijme platbu od dovozcu. Platba sa uskutoční podľa dohodnutých platobných podmienok. Po uhradení faktúr za vyvezený tovar vývozca porovná skutočné náklady vývozu s predbežnou kalkuláciou a zistí výsledok hospodárenia. Podľa toho či dosiahol zisk alebo vykázal stratu sa rozhodne, či bude pokračovať vo vývoze.

V zahraničnoobchodnej politike má veľký význam podpora vývozu. V Slovenskej republike možno spomenúť služby, ktoré v tejto súvislosti poskytuje EXIMBANKA.

Dovozná obchodná

- operácia predstavuje nákup tovaru zo zahraničia.

Význam dovozných operácií:

- rozširuje ponuku na vnútornom trhu

- zabezpečujú tovar (napr. suroviny, stroje a zariadenia), v ktorých nie je krajina sebestačná

Fázy dovoznej operácie

1. 1. Prípravná fáza

- jej cieľom je rozbor potreby dovozu, vyhľadanie dodávateľov, zaslanie dopytu a vyhodnotenie ponúk.

Najskôr si dovozca zistí, či sa potrebný tovar nachádza na domácom trhu. Ak nie, určí požiadavky na dovoz (druh tovaru, kvalitu, množstvo, orientačnú cenu, spôsob dovozu, krajinu dovozu). Dovozca vyhľadáva informácie o zahraničných dodávateľoch v rôznych zdrojích, napr. cez Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru, veľtrhy, výstavy. Dovozca zasiela dopyt možným zahraničným dodávateľom. Dopyt z jeho strany je nezáväzný. Cieľom je získať informácie o možnostiach a podmienkach dodávok. Odpoveďou na dopyt je ponuka zo strany dodávateľov. Môže byť záväzná alebo nezáväzná. Dovozca môže dostať ponuky aj od dodávateľov, ktorí neodpovedajú na dopyt, ale hľadajú sami možného odberateľa pre svoj tovar. Osobitnou formou dopytu je tzv. verejná súťaž (tender). Vyhlasovateľ súťaže vopred určuje podmienky budúcej kúpnej zmluvy a predávajúci ich musia vo svojich ponukách rešpektovať. Na uzatvorenie zmluvy je vybraná najvýhodnejšia ponuka podľa vopred stanovených podmienok. Dovozca porovnáva prijaté ponuky a vypracúva predbežnú dovoznú kalkuláciu. Vyberie najvýhodnejšiu ponuku a na jej základe vypracuje objednávku.

1. Kontraktačná fáza (fáza zmluvného zabezpečenia)

- jej cieľom je zaslanie objednávky dodávateľovi a uzatvorenie kúpnej zmluvy.

Objednávka musí obsahovať všetky podstatné skutočnosti, na ktorých sa obchodní partneri dohodli napr. označenie dodávateľa a odberateľa a ich identifikačné údaje, pomenovanie tovaru, určenie množstva. Následné uzatvorenie kúpnej zmluvy sa môže uzatvoriť na predtlačenom formulári alebo ako individuálna písomnosť. Pri objednávke i kúpnej zmluve vychádzajú zmluvný partneri z obchodných zvyklostí.

1. Realizačná fáza

- jej cieľom je prevzatie dodávky, zaplatenie za tovar a zostavenie výslednej kalkulácie

Dodávka sa uskutočňuje podľa obchodných dodacích podmienok v kúpnej zmluve. Dovozca zabezpečuje platbu zahraničnému dodávateľovi podľa podmienok v kúpnej zmluve. Po prevzatí dodávky a zaplatení uskutoční dovozca výslednú kalkuláciu. Jej cieľom je zistiť skutočné náklady a porovnať ich s plánovanými. Zistený výsledok môže ovplyvniť rozhodnutie dovozcu o ďalšom dovoze.

Kúpna zmluva v zahraničnom obchode

Kúpna zmluva predstavuje vzájomný záväzok dvoch zmluvných strán- predávajúceho a kupujúceho. Kúpnu zmluvu upravuje Obchodný zákonník.

Z kúpnej zmluvy vyplývajú pre obe strany tieto základné povinnosti:

Predávajúci je povinný:

- dodať tovar podľa zmluvy

- odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú (napr. prepravné doklady)

- umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo na tovar

Kupujúci je povinný:

- prevziať dodaný tovar podľa zmluvy

- zaplatiť za tovar

Vznik kúpnej zmluvy:

Uzatvoreniu kúpnej zmluvy predchádza návrh na uzatvorenie zmluvy. Návrh môže podať predávajúci aj kupujúci. Dohodnú sa v ňom na podstatných náležitostiach. Podstatnou náležitosťou je to, čo považuje aspoň jedna strana za dôležité. V zahraničnom obchode sa najčastejšie uzatvára kúpna zmluva písomne. Písomná forma je zachovaná aj vtedy, ak sa uzatvorí kúpna zmluva telegraficky, faxom, elektronickou poštou. Pre vznik kúpnej zmluvy je dôležité, aby boli splnené určité podmienky.

Podmienky vzniku kúpnej zmluvy:

1. A) spôsobilosť zmluvných strán na uzatvorenie kúpnej zmluvy

FO musí mať spôsobilosť na právne úkony (vek 18 rokov), u PO musí túto podmienku spĺňať zástupca.

1. B)právny dôvod uzatvorenia kúpnej zmluvy

Kúpna zmluva vzniká na základe určitého dôvodu (napr. chcem kúpiť tovar na výrobu, predávajúci sa zaväzuje dodať kupujúcemu tovar a kupujúci odobrať tovar a zaplatiť)

1. C)prípustný (dovolený) obsah kúpnej zmluvy

Obsah zmluvy nesmie byť v rozpore so zákonmi a dobrými mravmi a pod.

D)možnosť plnenia kúpnej zmluvy

Predmet kúpnej zmluvy musí byť reálny. Nemôže ísť o nereálny predmet (napr. predaj budovy školy).Kúpnu zmluvu treba splniť v súlade s predpismi (napr. devízovými)

1. E)súhlasný prejav vôle

Uzatvorenie kúpnej zmluvy musí nastať slobodne, vážne, zrozumiteľne a jednoznačne. Zmluva nemôže byť uzatvorená s použitím fyzického násilia, pod vplyvom omamných látok alebo zo žartu.

Obsah kúpnej zmluvy

1. zmluvné strany – ak ide o FO (meno, priezvisko, adresa, bydlisko, PO (sídlo, obchodný názov)
2. druh a kvalita tovaru – spôsob a kvalita tovaru závisí od toho či je tovar zastupiteľný alebo nezastupiteľný. Zastupiteľný tovar znamená, že každý kus tovaru daného druhu má rovnaké znaky a nezastupiteľný tovar znamená, že každý kus tovaru je iný, je tu potreba znaleckého posudku, predloženie certifikátu.

- Spôsob určenia druhu a kvality:

• notebook – značka, typ, ochranné známky, normy, obchodné triedy podľa akosti
• stoličky – o aký druh ide, dostupná vzorka v obchode (možnosť posadiť sa)
• minerálne vody – značka, druh
• zošity – dané normy A4, A5
• nehnuteľnosť – zistím kvalitu na základe fotiek, ale aj následnej obhliadky
• vajíčka – triedy (S, M, L), nezastupiteľný tovar
• porcelánová soška z 19. stor. – starožitnosť, potrebný znalecký posudok, predloženie certifikátu

- množstvo tovaru – tovar sa určuje v rôznych merných jednotkách napr. dĺžkové, hmotnostné, plošné, objemové, baliace jednotky. V medzinárodnom obchode sa používajú aj špeciálne jednotky, napr. bavlna sa predáva v balíkoch, ropa v bareloch, tabak v žochoch. Množstvo tovaru možno určite presne alebo približne s určitou odchýlkou (ak tovar vysychá). Ak sa používajú hmotnostné jednotky rozlišujeme hrubú hmotnosť (brutto) je hmotnosť tovaru vrátane obalu. Čistá hmotnosť (netto) – je hmotnosť tovaru bez obalu. Tara je hmotnosť obalu.

1. cena tovaru – môže byť stanovená priamo ako pevná cena a je udaná pevnou sumou za mernú jednotku, alebo nepriamo ako pohyblivá cena kde sa dohodnú pravidlá, podľa ktorých sa cena určí neskôr.

Zľavy z ceny:

1. a) skonto- je cenová zrážka pri paltení pred dohodnutým termínom splatnosti
2. b) rabat- zľava z ceny poskytovaná za určitých podmienok

Rozlišujeme:

- množstvový rabat- poskytuje sa pri odbere väčšieho množstva

- vernostný rabat- poskytuje s akupujúcemu, ktorý pravidelne nakupuje u predávajúceho

- vstupný rabat- poskytuje sa pri zavedení nového výrobku natrh

- veľtrhový rabat- poskytuje sa počas veľtrhu

- Bonifikácia- je zľava za drobné straty na tovare (napr. z dôvodu vysušenia, rozprášenia) alebo pri dodávke tovaru nižšej kvality ako bolo dohodnuté (to je možné len so súhlaosm kupujúceho)

1. balenie – v kúpnej zmluve sa určí druh obalu a spôsob balenia. Obal musí vyhovovať predpisom v krajine.
2. dodacie podmienky – zahŕňajú čas a miesto plnenia dodávky, miesto prechodu nákladov a rizík (dodávateľ preváža tovar odberateľovi, on nesie riziko za prepravu tovaru)
3. platobné podmienky – zahŕňajú miesto a spôsob platenia, dobu splatnosti
4. iné podmienky – doprava, servis, montáž, reklamačné prostriedky

Plnenie kúpnej zmluvy:

Plnenie kúpnej zmluvy v zahraničnom obchode je záverečnou fázou vývoznej alebo dovoznej operácie.

Predávajúci:

- odovzdá tovar kupujúcemu v súlade s kúpnou zmluvou

- umožní kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo na tovar odovzdaním dokumentov, ktoré svedčia o vlastníctve, alebo fyzickým odovzdaním tovaru a podobne

Kupujúci:

- tovar prevezme a zaplatí v súlade s kúpnou zmluvou

Poruchy v plnení kúpnej zmluvy:

- nedodržanie druhu, kvality a množstva tovaru,

- nedodržanie dodacej lehoty,

- neprevzatie tovaru,

- nezaplatenie za tovar včas,

- chyby v dokladoch

V prípade reklamácie kvality tovaru hovoríme o zjavných alebo skrytých chybách.

1. a) Zjavné chyby sa dajú zistiť na prvý pohľad alebo bežnou prehliadkou. Treba ich reklamovať hneď po zistení.
2. b) Skryté chyby sa nedajú zistiť bežnou prehliadkou. Treba ich reklamovať v stanovených lehotách.

 Štruktúra a vrcholné bilancie zahraničného obchodu

Vrcholné bilancie v zahraničnom obchode

Bilancovať znamená porovnávať výstupy so vstupmi. V zahraničnom obchode za vstupy považujeme dovozy a za výstupy vývozy. Vrcholnými bilanciami v zahraničnom obchode sú obchodná bilancia a platobná bilancia.

Obchodná bilancia sleduje hodnotu vývozu a dovozu v peňažných jednotkách za určité obdobie, spravidla za jeden rok. Nesleduje platby. Obchodná bilancia sa zostavuje podľa jednotlivých krajín a komodít. Rozdiel medzi celkovou hodnotou vývozu a dovozu sa nazýva saldo obchodnej bilancie.

OBCHODNÁ BILANCIA môže mať:

- aktívne saldo, ak vývoz je väčší ako dovoz, saldo je kladné , ide o aktívnu obchodnú bilanciu

- pasívne saldo, ak vývoz je menší ako dovoz, saldo je záporné, ide o pasívnu obchodnú bilanciu

- vyrovnané saldo, ak vývoz rovná sa dovoz, saldo rovná sa nule, ide o vyrovnanú obchodnú bilanciu

Platobná bilancia sleduje peňažné príjmy zo zahraničia a peňažné výdavky do zahraničia. Účet platobnej bilancie sa skladá:

- z účtu bežných platieb- platieb za hmotný obchod (vývoz a dovoz výrobkov) platieb za nehmotný obchod (obchod so službami) a prevodu platieb (vyplácanie dividend a úrokov zahraničným spoločnostiam, prevody miezd osôb pracujúcich v zahraničí)

- z kapitálového účtu- napríklad dlhodobých investícií

Rozdiel medzi peňažnými príjmami zo zahraničia a peňažnými výdavkami do zahraničia sa nazýva saldo platobnej bilancie. Ak je vyrovnaná obchodná bilanci nemusí byť vyrovnaná s platobnou bilanciou.

PLATOBNÁ BILANCIA môže byť:

- aktívne saldo, ak príjmy sú väčšie ako výdavky, saldo je kladné, ide o aktívnu platobnú bilanciu

- pasívne saldo, ak príjmy sú menšie ako výdavky, saldo je záporné, ide o pasívnu platobnú bilanciu

- vyrovnané saldo, ak príjmy sa rovnajú výdavkom, saldo sa rovná nule, ide o vyrovnanú platobnú bilanciu