Národné hospodárstvo

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: katyp (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.08.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 147 slov
Počet zobrazení: 1 871
Tlačení: 115
Uložení: 104

NÁRODNÉ HOSPODÁRSTVO

Národné hospodárstvo možno charakterizovať ako historický vytvorený komplex jednotlivých oblastí ekonomických činností určitej krajiny. Oblasti ekonomických činností sú prostredníctvom spoločenskej deľby práce úzko prepojenia a vzájomne závislé. Synonymum pojmu NH je národná ekonomika.

Väzby:

napr. obchod s potravinami je závislý od poľnohospodárskeho podniku, školstva – výučba predavačov.

napr. obchod s textilom je závislý od poľnohospodárstva, strojárstva, textilného priemyslu, školstva, dopravy

Národné hospodárstvo je ekonomikou príslušnej krajiny. Je to súhrn individuálnych samostatných hospodárstiev patriacich občanom určitého štátu a tvoria ho všetky hospodárske subjekty všetkých odvetví a sfér hospodárskeho a spoločenského života bez ohľadu na formu podnikania či formu vlastníctva. NH je neoddeliteľnou súčasťou svetového hospodárstva, v rámci ktorého zaujíma určité postavenie vzhľadom na ekonomickú úroveň a celkovú vyspelosť krajiny.

Medzinárodné vzťahy: nijaká ani tá najvyspelejšia krajiny nie je izolovaná od ostatného sveta, potrebuje mať medzinárodné vzťahy, t. j. kontakty s inými krajinami. Existuje hospodárska spolupráca, ktorá často vyúsťuje do ekonomickej integrácie.

Ekonomická integrácia: je proces vzájomného sa spájania ekonomík do väčších celkov na základe spoločných záujmov a cieľov.

Svetové hospodárstvo: je súhrn všetkých národných hospodárstiev na svete.

Základné úlohy NH:

- vyrábať statky a služby na uspokojovanie potrieb,

- starať sa o životné prostredie krajiny,

- zabezpečiť rozvoj krajiny a spoluprácu s inými krajinami

Štruktúra NH

  1. A) ODVETVOVÁ ŠTRUKTÚRA

- ekonomika sa člení na jednotlivé odvetvia podľa charakteru konečných výsledkov činností jednotlivých podnikov a organizácii. Základné delenie odvetví je na dve skupiny:

- výrobné – (vyrábajú sa statky) – priemysel, poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, stavebníctvo, nákladná doprava a i.

- nevýrobné – (poskytujú sa služby) – školstvo, zdravotníctvo, kultúra, osobná doprava, obchod, nevýrobné služby (napr. banky, poisťovne, ostatné finančné inštitúcie ...)

Odvetvia národného hospodárstva na pododvetvia, napr. poľnohospodárstvo sa člení na rastlinnú a živočíšnu výrobu.

  1. B) SEKTOROVÁ ŠTRUKTÚRA

Jednotlivé odvetia národného hospodárstva sa nevyvíjali rovnako, rozdiely sú:

- v investičnej náročnosti, - v tempe vedecko – technického pokroku,

- v raste produktivity práce, - vo vývoji zamestnanosti.

1.Primárnysektor - tvoria ho odvetvia produkujúce základné suroviny a materiály, patrí sem ťažobný

priemysel (ťažba a prvotné spracovanie nerastných surovín), poľnohospodárstvo, lesníctvo a energetika.

Charakteristickým znakom odvetví primárnej sféry je nízke tempo vedecko-technického pokroku, pomaly rast produktivity práce, vysoká investičná náročnosť a relatívne malá ziskovosť výroby.V dôsledku toho nemá o tieto odvetvia veľký záujem súkromný sektor. Sú to však odvetvia, ktoré majú rozhodujúci význam pre ďalší rozvoj ekonomiky a preto musí tomuto sektoru venovať zvýšenú pozornosť štát – tzv. verejný sektor.

  1. Sekundárnysektor – nadväzuje na primárny sektor, patria do neho odvetvia spracovateľského priemyslu a

stavebníctva. Od ich úrovne závisí predovšetkým uspokojovanie základných ekonomických potrieb spoločnosti a preto výrazne ovplyvňuje stupeň rozvoja ekonomicky i životnej úrovne obyvateľstva v danej krajine. Vyznačuje sa rýchlym tempom zavádzania vedecko-technického pokroku, rýchleho rastu produktivity práce a pomerne rýchlou obmenou sortimentu vyrábaných výrobkov, s čím úzko súvisí vysoká investičná náročnosť. V sekundárnom sektore sa neustále prehlbuje deľba práce, z čoho vzniká stále užšia špecializácia a stále väčšia vzájomná závislosť jednotlivých výrobcov.

  1. Terciálnysektor – zahŕňa všetky druhy služieb (platené i neplatené), obchod, dopravu a spoje. Ide

 o najrýchlejšie sa rozvíjajúci sektor ekonomiky. Tieto odvetvia sa vyznačujú relatívne najnižšou investičnou náročnosťou, rýchlym tempom vedecko-technického pokroku a rastom produktivity práce.

  1. Kvarciálnysektor – tvorí oblasť vedy a techniky, výskum, školstvo, zdravotníctvo. Osamostatnenie týchto

činností si vyžiadal rýchly rozvoj vedy a techniky, rast vzdelanosti, zvyšovanie kvalifikácie a rozvoj zdravotníckej starostlivosti. Na rozvoj kvarciálnej sféry sa najvýraznejšie podieľa štát, pretože ide o činnosti finančne veľmi náročné, ktoré často presahujú možnosti súkromného sektora (najmä veda a výskum). 

  1. C) ÚZEMNÁ ŠTRUKTÚRA

Toto členenie umožňuje, aby sa každý región rozvíjal podľa svojho zámeru, aby mohol využívať svoje zdroje, riešiť otázky zamestnanosti a vzdelávania. Z hľadiska územného (regionálneho) možno národné hospodárstvo členiť podľa jednotlivých územných celkov alebo oblastí, ktoré vyplývajú z územnosprávneho členenia danej krajiny. U nás existuje 8 základných územnosprávnych celkov, t. j. krajov. V rámci nich 79 okresov.

Kraje: Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky, Žilinský, Banskobystrický, Košický, Prešovský

  1. D) Z HĽADISKA KLASIFIKÁCIE PRODUKCE (Z HĽADISKA ŠTANDARDOV EÚ)

- nefinančnépodniky – súkromné a verejné podniky, ktoré vyrábajú statky a poskytujú nefinančné služby (napr. priemysel, poľnohospodárstvo)

- finančnéinštitúcie – napr. banky a poisťovne

- domácnosti – ich hlavnou úlohou je spotreba, ale aj výroba v rámci podnikania drobných živnostníkov,

- neziskovéinštitúcie – politické strany, športové zväzy a pod.

REPRODUKČNÝ PROCES A JEHO MAKROEKONOMICKÉ VÝSTUPY

Na to, aby sme mohli povedať, že národné hospodárstvo, resp. ekonomika tej-ktorej krajiny je vyspelá alebo zaostalá, musíme mať určité údaje, na základe ktorých to môžeme posúdiť. Ukazovateľ, ktorým meriame ekonomickú činnosť krajiny, sa volá hrubý domáci produkt. Jeho výška bude závisieť od objemu reprodukčného procesu, ktorý z hľadiska národného hospodárstva predstavuje kolobeh všetkých výrobných faktorov v krajine a prostredníctvom nich vyprodukovaných tovarov a služieb, a to tak kapitálových, ako aj spotrebných.

V rámci makroekonomického reprodukčného procesu vystupujú štyri základné subjekty:

-štát- so svojimi zákonodarnými (parlament), vládnymi (vláda a ministerstvo) a inými orgánmi a inštitúciami (daňový úrad, úrad práce)

- podniky - firmy – vyrábajú a realizujú svoje tovary a služby tak doma, ako aj do zahraničia, zamestnávajú pritom zamestnancov z domácností

- domácnosti – predávajú na trhu prácu, pôdu i kapitál a dostávajú za to mzdy, rentu, úrok, dividendy

- zahraničie – vystupuje ako vonkajší subjekt k národnému hospodárstvu, ale z hľadiska hrubého domáceho produktu má veľký význam, a to vzhľadom na veľkosť vývozu a dovozu (vyvážame tovary, ktorých máme dostatok a dovážame tovary, na ktoré nemáme vytvorené podmienky alebo by sme ich vyrobili len draho)

UKAZOVATELE VÝKONNOSTI EKONOMIKY

Hrubý domáci a hrubý národný produkt

Výkonnosť ekonomiky danej krajiny sa v súčasnosti meria a vyjadruje pomocou makroekonomickej veličiny hrubý domáci produkt.

Hrubý domáci produktHPD – predstavuje celkové množstvo vyrobených konečných výrobkov a poskytnutých služieb, ktoré vytvorili výrobné faktory na území určitého štátu za jeden rok. Bez ohľadu na to, kto je majiteľom výrobných faktorov – bez ohľadu na štátnu príslušnosť majiteľa výrobného faktora.

Označuje sa aj pojmom geografický produkt, pretože zohľadňuje územný princíp.

Finálne tovary sú také produkty, ktoré sú určené na konečnú spotrebu alebo investovanie.

Hrubý národný produktHNP – predstavuje celkové množstvo vyrobených konečných výrobkov a poskytnutých služieb, ktoré vytvorili výrobné faktory občanov určitého štátu za jeden rok. Pri hrubom národnom produkte nie je dôležité, na území, ktorého štátu tieto výrobné faktory pôsobia – dôležité je, kto je majiteľom výrobných faktorov.

HNP = HDP + čistý príjem majetku v zahraničí

Napríklad nemecká firma podniká na Slovensku. Jej zisk sa započíta do hrubého domáceho produktu Slovenska a zároveň jej zisk sa započíta do hrubého národného produktu Nemecka.

Čistý domáci produkt, čistý národný produkt a národný dôchodok

Čistý domáci produkt – ČDP – predstavuje vlastne hrubý domáci produkt zmenšený o amortizáciu.

ČDP = HDP – A

Amortizácia predstavuje hodnotu spotrebovaných a opotrebovaných kapitálových (investičných) statkov (stroje, zariadenia...). Amortizácia sa prenáša do hodnoty (ceny) výrobku. Výrobok ako nákladová položka a vyjadrujeme ju prostredníctvom odpisov.

Čistý národný produktČNP – vypočítame ako rozdiel hrubého národného produktu a amortizácie.

ČNP = HNP – A

Národný dôchodokND – predstavuje celkový dôchodok, ktorý získali vlastníci výrobných faktorov.

ND je súhrn všetkých dôchodkov, ktorý plynie z využívania výrobných faktorov za jeden rok (z VF - renta, mzda, úrok, zisk)

Metódy výpočtu hrubého domáceho produktu

Na výpočet hrubého domáceho produktu možno použiť tieto metódy:

  1. a) výdavková
  2. b) dôchodková

VÝDAVKOVÁ METÓDA VÝPOČTU HDP:

  • výdavky domácnosti na osobnú spotrebu ( C ),
  • súkromné hrubé investície podnikov ( I ),
  • výdavky štátu na nákup tovarov a služieb ( G ),
  • čistý export (Nx).

HDP = C + I + G+ Nx

àVýdavky, ktoré vynakladajú domácnosti na spotrebu:

- výdavky domácnosti na nákup predmetov krátkodobejspotreby (potraviny, odevy, obuv, drogéria),

- výdavky domácnosti na nákup predmetov dlhodobejspotreby (spotrebiče, nábytok, autá, mobil),

- výdavky domácnosti na službyvšetkéhodruhu (voda, plyn, energie, telekomunikačné služby, nájom, internet, opravy, čistiarne, kaderníctvo, jazykové školy, tanečné školy).

Spotreba tvorí najväčšiu časť hrubého domáceho produktu a preto jej výkyvy môžu ovplyvniť všetky rozhodujúce makroekonomické veličiny.

àSúkromné hrubé investície (tvorba hrubého fixného kapitálu) zahŕňajú (I):

  1. a) čisté - rozšírenie podniku (napr. získame nových odberateľov, ale nie sme schopní také množstvo vyrobiť, tak kúpime nový stroj )
  2. b) obnovovacie - vymeníme opotrebovaný stroj za stroj

- výdavky vynaložené na výstavbu rodinných domov a bytov,

- výdavky na nákup kapitálových statkov (tvorba fixného kapitálu - slúžia na výrobu ďalších statkov, napr. stroje)

- výdavky do zásob – predstavujú investície iba vtedy, ak znamenajú zvýšenie stavu zásob (zmena stavu zásob)

àŠtátne nákupy tovarov a služieb (konečná spotreba štátu – štátnej správy) (G) obsahujú:

- výdavky štátu na nákup finálnej produkcie – zahŕňajú výdavky na tovary a služby, ktoré štát kupuje od súkromného sektora (napr. notebooky pre poslancov, vybavenie kancelárii, uniformy pre vojakov)

- výdavky na nákup investičných statkov – výdavky na výstavbu ciest, diaľnic a pod.,

- výdavky, ktoré sú určené na bezpečnosť (polícia, armáda)

- výdavky na školstvo, zdravotníctvo,

- výdavky určené na vedu a výskum,

- výdavky určené na legislatívu a pod.

Súčasťou výdavkov nie sú transferové platby (rodinné prídavky, štipendiá, sociálne dávky - nevracajú sa)

àČistý export (NX) – je rozdiel medzi exportom a importom, to znamená vývoz mínus dovoz. Z toho vyplýva, že je dôležité rozlišovať medzi tým, čo sa v danej krajine vyrobí a tým, čo sa z danej krajine nakúpi a spotrebuje.

DOCHODKOVÁ METÓDA výpočtu HDP

Použitie dôchodkovej metódy výpočtu hrubého domáceho produktu znamená, že výkonnosť ekonomiky sa meria a vyjadruje pomocou dôchodkov (príjmov):

- mzdy a iné zamestnanecké príjmy, t. j. hrubé mzdy,

- čisté úroky, ktoré predstavujú rozdiel získaných úrokov a platených úrokov,

- renty – dôchodky vlastníkov pôdy,

- zisk podnikov pred zdanením – hrubý zisk,

- dôchodok tých, čo sú zapísaní v živnostenskom registri (dôchodky živnostníkov) a iné dôchodky ako príjmy slobodných povolaní, dôchodky roľníkov a pod.,

- amortizácia,

- nepriame dane (zaplatené - DPH, spotrebné dane)

Osobný a disponibilný príjem

Údaje o hrubom domácom produkte sa v praxi využívajú nielen na to, aké množstvo finálnych statkov a služieb ekonomika vyprodukuje. Ekonómovia využívajú tento ukazovateľ aj na posúdenie blahobytu obyvateľov danej krajiny.

Niekedy sa zjednodušene predpokladá, že keď rastie hrubý domáci produkt, rastie aj blahobyt obyvateľstva. Väčšina obyvateľov však nezaujíma veľkosť hrubého domáceho produktu, ale aký je ich individuálny blahobyt.

Individuálny blahobyt obyvateľstva môžeme posúdiť pomocou dvoch ekonomických kategórií:

- osobný dôchodok

- disponibilný dôchodok

-Osobný dôchodok – predstavuje hrubý príjem jednotlivca. To znamená, že obsahuje dôchodky z výrobných faktorov, ale aj transferové platby. Osobný dôchodok je príjem, ktorý domácnosti skutočne za určité obdobie dostanú. Rozhodujúcim zdrojom osobného dôchodku sú príjmy domácností, ktoré im plynú za využívanie výrobných faktorov vo forme miezd, úrokov, renty a zisku. Druhú časť osobného dôchodku prestavujú transferové platby.

- Disponibilný dôchodok – predstavuje takú sumu peňazí, s ktorou už jednotlivec môže disponovať podľa vlastného uváženia a rozhodnutia. Disponibilný dôchodok vypočítame, keď od osobného dôchodku odpočítame priame dane, ktoré platí jednotlivec.Disponibilný dôchodok je vlastne osobný dôchodok, ktorý po zaplatení daní zostáva k dispozícii domácnostiam.

NOMINÁLNY A REÁLNY HDP

NOMINÁLNY HDP - predstavuje celkovú peňažnú hodnotu statkov a služieb vyrobených v danom roku a ocenených cenami daného roku. t. j. v bežných trhových cenách. Nominálny HDP zistíme, keď produkciu (služby, výrobky) bežného roka vyjadríme v bežných cenách, t. j. produkciu v roku 2012 oceníme cenami z roku 2012.

Ak chceme zistiť ako sa zvýšil HDP reálne, t. j. bez vplyvu rastu cien, musíme produkciu oceniť v cenách predchádzajúceho roka (2011). Reálny HDP zistíme tak, že produkciu bežného roka oceníme v stálych cenách (v cenách určitého minulého roka). Stále ceny zohľadňujú aj vplyv inflácie

Prečo zisťujeme reálny HDP?

Nominálny HDP odráža rast produkcie i cien.

Reálny HDP odráža len rast produkcie.

STATOK

MNOŽSTVO r. 2012 (1)

CENA r. 2012 (2)

CENA r. 2011 (3)

Množstvo x cena (1x2)

Množstvo x cena (1x3)

CHLIEB

500 000 000 kg

1 €

0,90 €

50 000 000 €

450 000 000

PECE

3000 ks

2100 €

2000 €

6 300 000 €

6 000 000

Nominálny HDP

     

506 300 000

 

Reálny HDP

       

456 000 000

Deflátor = 11 %

Vzťah medzi Nominálnym a Reálnym HDP daného roku vyjadruje tzv. deflátor. Vyjadruje o koľko percent sa zvýšila alebo znížila cenová hladina ekonomických statkov.

deflátor = nominálny HDP x 100

reálny HDP

Čistý ekonomický blahobyt (čisté ekonomické bohatstvo)

Mnohí ekonómovia spochybňujú vypovedaciu schopnosť HDP ako makroekonomického ukazovateľa výkonnosti ekonomiky aj miery bohatstva. Je to preto, lebo HDP neobsahuje niektoré položky, ktoré prispievajú k zvyšovaniu ekonomického blahobytu alebo zápory, ktoré ekonomický blahobyt znižujú. Na korigovanie týchto nedostatkov ekonómovia vytvorili ukazovateľ, ktorý sa nazýva čistý ekonomický blahobyt. Pri výpočte ČEB vychádza z HDP, ku ktorému treba pripočítať položky zvyšujúce blahobyt a odpočítať položky, ktoré ho znižujú.

Pripočítateľné položky k HDP:

  1. a) statky a služby produkované v domácnosti (netrhová produkcia domácnosti) – sú to statky a služby, ktoré produkujeme pre seba, svoju domácnosť alebo príbuzných, nerealizujú sa prostredníctvom trhu, preto nie sú obsiahnuté v HDP ale zvyšujú ekonomický blahobyt.

napr. pestovanie ovocia, zeleniny, varenie, upratovanie, žehlenie

  1. b)produkcia tieňovej ekonomiky v tieňovej ekonomike pôsobia 2 základné skupiny aktivít:

- ilegálne aktivity – obchod s drogami, obchod so zbraňami, bielym mäsom, vraždy na objednávku,

- poloilegálne aktivity – patria sem daňové úniky podnikateľov (podnikateľ sa usiluje vyhnúť zdaneniu, preto sa všetky aktivity nepriznávajú), či aktivity typu urob si sám (ide o aktivity poskytované bezplatne, alebo za protislužbu, prípadne za určitú nezdanenú sumu peňazí, tzv. fušky)

  1. c)rast kvality úžitkových vlastností – statkov a služieb – rast kvality zvyšuje ekonomický blahobyt, napr. ceny PC, DVD prehrávačov, mobilov poklesli, ale ich výkonnosť, množstvo a kvalita používaných funkcií sa zvyšovali.
  2. d)hodnota voľného času – nie je súčasťou HDP, ale rast voľného času zvyšuje ČEB, voľný čas môže niekomu poskytnúť väčšie uspokojenie ako samotné tovary. (napr. radšej pôjdem na dovolenku ako by som si mala niečo kúpiť)

Odpočítateľné položky od HDP:

  1. a) znečistenie ŽP

napr. choroby, ktoré vznikajú v dôsledku znečistenia a následky v súvislosti so znečisteným ŽP (náklady, ktoré vznikajú s odstraňovaním škôd na ŽP
napr. autá znečisťujú ovzdušie, my nie sme chránení a zvyšujú sa náklady na zdravotníctvo
napr. havária kamióna spôsobí znečistenie vody, pôdy ... a náklady na odstránenie

b)iné negatívne aktivity – napr. zločinnosť (vandalizmus, krádeže majetku)

Základné ekonomické zákony

Hranice produkčných (výrobných) možností

Rozhodujúca väčšina statkov, ktoré ľudia spotrebúvajú nie sú voľné statky, ale vzácne ekonomické statky. Zdroje spoločnosti sú obmedzené, t. j. vzácne a tým utvárajú hranice výrobných možností spoločnosti.

Spoločnosť sa musí rozhodnúť ako zdroje, ktoré má k dispozícii využije na výrobu ekonomických statkov. To znamená, musí sa rozhodnúť, ktoré ekonomické statky bude vyrábať a v akom množstve. Musí sa rozhodnúť či bude vyrábať len spotrebné predmety (napr. obuv, zošity, oblečenie – slúžia nám na konečnú spotrebu) alebo aj kapitálové statky (slúžia na výrobnú spotrebu a slúžia na výrobu), ktoré v budúcnosti umožnia vyrábať viac spotrebných i kapitálových statkov.

Príklad:

Predpokladajme, že spoločnosť má k dispozícii výrobné zdroje, ktoré sa rozhodne v plnom rozsahu využiť na výrobu 2 ekonomických statkov, napr. na výrobu áut a na výrobu potravín. Pri plnej zamestnanosti, plnom využití výrobných zdrojov, použití dostupnej techniky má takúto možnosť alternatívnej voľby medzi súčasným množstvom výroby áut a potravín.

ALTERNATÍVA

Autá v tisícoch ks

Potraviny v miliónoch kg

 

15

0

B

14

1

C

12

2

D

9

3

E

5

4

F

0

5

Všetky alternatívne možnosti zobrazíme pomocou grafu, kde na os X budeme nanášať potraviny a na os Y autá.

BOD A, F = BOD A predstavuje situáciu, keď sa vyrábajú len autá a žiadne potraviny. BOD F zas predstavuje situáciu, keď sa vyrábajú len potraviny a žiadne autá.

Medzi nimi sa nachádzajú ďalšie možnosti. Ak sa spoločnosť rozhodne vzdať produkcie nejakého množstva áut, potom môže súčasne vyrábať autá aj potraviny (body B, C, D, E). Takéto možnosti vyjadrujú situácie vyznačené bodmi B, C, D, E. Keď na úkor výroby áut sa súčasne vyrábajú aj potraviny. Spojením bodov A, B, C, D, E, F vznikne krivka výrobných možností. Ukazuje alternatívne výrobné možnosti, t. j. že určitému objemu výroby áut zodpovedá maximálne množstvo výroby potravín. Napr. BOD C hovorí, že pri produkcií 12 tisíc áut môžeme maximálne vyrobiť 2 milióny kg potravín.

Body, ktoré by ležali na vonkajšej strany krivky vyjadrujú nereálne situácie, pretože výroba sa v takomto rozsahu nemôže pre nedostatok zdrojov realizovať. Body, ktoré by ležali vo vnútri krivky predstavujú situácie pri realizácii ktorých by sa úplne nevyužívali zdroje, ktoré má spoločnosť k dispozícii, výroby by bola neefektívna.

Význam krivky výrobných možností:

- určuje krajnú hranicu výrobných možností (aké maximálne množstvo môže vyrobiť),

- poukazuje na to, o koľko sa musí znížiť výroba jedného druhu, aby sa zvýšila výroba iného druhu ekonomických statkov,

- hovorí o tom, že výroba je efektívna len vtedy, keď je na hranici výrobných možností,

- body, ktoré sa nachádzajú na vonkajšej strane krivky sú nereálne a nesplniteľné (nedostatok VF),

- body, ktoré sa nachádzajú vo vnútri krivky, t. j. že výrobné zdroje sa úplne nevyužili a výroba by bola neefektívna.

Zákon vzácnosti

Odráža základný problém ekonómie a to vzácnosť a obmedzenosť zdrojov, ktorý núti jednotlivcov a celú spoločnosť stále uskutočňovať rozhodovania o ich použití, t. j. ktoré relatívne vzácne statky sa budú vyrábať a v akom množstve. Vyplýva to z nesúladu zdrojov a potrieb spoločnosti (spôsobené vedecko-technickým rastom). Vynaloženie zdrojov na jeden účel znamená, že musíme obetovať iné zámery. Dôsledkom pôsobenia zákona vzácnosti je obetovaná príležitosť. Keď sa rozhodujeme, ktorú príležitosť obetujeme a ktorú vyberieme, musíme poznať čo nás toto rozhodnutie bude stáť, aké budú naše náklady obetovanej príležitosti. Tieto náklady obetovanej príležitosti sú alternatívne náklady.

Alternatívne náklady predstavujú hodnotu statku alebo služby, ktorého sme sa vzdali v prospech iného statku. Napr. ak sa rozhodujeme či študovať ekonómiu, ísť si zarobiť alebo ísť na diskotéku. Vždy musíme brať do úvahy, čo nás toto rozhodnutie bude stáť, teda čo obetujeme a aká je hodnota obetovanej príležitosti.

Zákon klesajúcich výnosov

Vyjadruje vzťah medzi vstupmi a výstupmi vo výrobnom procese. Tento zákon vyjadruje, že ak postupne zvyšujeme množstvo nejakých vstupov v rovnakých dávkach, pričom ostatné vstupy zostávajú konštantné, zväčší sa celkový výstup, ale množstvo dodatočných výstupov bude po určitom čase klesať.

Príklad:

Fixným vstupom bude pôda a variabilným vstupom práca a kapitál. Predpokladajme existenciu podnikateľa ktorý podniká na 5 hektároch pôdy a pestuje obilniny.

Rok podnikania

Počet hektárov

Jednotky práce a kapitálu

Produkcia (celkový výstup)

Prírastok produkcie

0

0

0

0

0

1

5

10

30

30

2

5

12

40

10

3

5

14

48

8

4

5

16

53

5

5

5

18

55

2

Príklad:

Vypočítajte HDP a ČDP výdavkovou a dôchodkovou metódou za predpokladu, že fiktívna krajina X vykázala tieto štatistické údaje v miliónoch €.

- čisté investície boli 1200 €, pričom predstavovali 60 % z hrubých investícií (zvyšnú časť hrubých investícii predstavovali obnovovacie investície, t. j. amortizácia),

- spotreba domácnosti bola vo výške 2975,

- vyplatené mzdy a platby boli spolu 3660,

- celková úroveň prijatých úrokov bola 920 a platené úroky boli vo výške 380,

- objem dovozu bol 1000 a objem vývozu 900,

- renta za prenajatie pôdy predstavovala 25,

- na nepriamych daniach bolo zaplatených 460,

- vládne výdavky na školstvo 425, zdravotníctvo 400, obranu a bezpečnosť 325 a iné vládne výdavky 100,

- zisky firiem pred zdanením boli 690.

Výdavková metóda

HDP = 3975 + 2000 + 425 + 400 + 100 + 325 – 50 = 6175 mil. €

ČDP = 6175 – 800 = 5 375 mil. €

Dôchodková metóda

HDP = M + Ú + R + Dn + Z + A

HDP = 3660 + (920-380) + 25 + 460 + 690 + 800 = 6175 mil. €

ČDP = 6175 – 800 = 5375 mil. €

PRAVÝ EKONOMICKÝ ROZVOJ

Pravý ekonomický rozvoj zohľadňuje vplyvy, chyby a deformácie reálnej trhovej ekonomiky. Ide o deformácie, ktoré znižujú ekonomický blahobyt, ako drogová závislosť, terorizmus, rozklad rodiny, strata voľného času, strata osobnej identity a pod.

Program organizácie národov pre rozvoj na medzinárodné porovnávanie pri porovnávaní ekonomickej úrovne jednotlivých krajín sveta používa index rozvoja človeka. Index rozvoja človeka berie do úvahy tieto faktory:

- reálny ročný HDP pripadajúci na jedného obyvateľa vyčíslený v dolároch,

- percentuálnu gramotnosť dospelého obyvateľstva danej krajiny,

- priemernú dĺžku života obyvateľstva danej krajiny.

SPOTREBA, ÚSPORY A INVESTÍCIE

- Spotreba je najväčšou položkou HDP. Zahŕňa konečnú spotrebu domácností a konečnú spotrebu štátu. Ak rastie dôchodok, rastie aj spotreba (dopyt po spotrebných statkoch).

- Úspory predstavujú tú časť dôchodku, ktorá sa nespotrebovala. Vypočítame ich ako rozdiel medzi disponibilným príjmom a spotrebou.

- Investície, ktoré tvoria časť HDP, chápeme ako reálnu kapitálovú tvorbu. Investíciou sa chápe tvorba reálneho kapitálu. Ide o premenu peňažných prostriedkov na hmotný a nehmotný majetok. Rozlišujeme čisté a obnovovacie investície.

V dôsledku investícií vznikajú v národnom hospodárstve dva efekty:

- dôchodkový efekt - rast investícii spôsobuje rasť agregátneho dopytu a tým aj rast HDP, zamestnanosti a dôchodkov.

- kapacitnotvorný efekt - rast investícií vytvára novú výrobnú kapacitu, ktorá zvyšuje akumuláciu (hromadenie) kapitálu, úroveň potenciálneho produktu a ekonomický rast.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#výpočet hrubý domáci produkt v trhových cenách


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.045 s.
Zavrieť reklamu