Potreby, statky a služby

POTREBY, STATKY A SLUŽBY

Ekonómia – „vedenie domácností“. Veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne (obmedzené) zdroje na výrobu statkov a služieb a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí.
Delenie: mikroekonómia – skúma správanie jednotlivých podnikov, domácností (čo budú vyrábať a za akú cenu)

makroekonómia -  skúma celú ekonomiku, celé národné hospodárstvo (nezamestnanosť, celkový vývoz ...)

Ekonomika – napr. oblasť – územie (ekonomika domácností, podniku, krajiny), kde prebieha hospodársky proces. Môžeme chápať aj ako činnosti, ktoré v hospodárstve prebiehajú (zásobovanie, výroba...)

Potreby – vrodené alebo získané požiadavky ľudského organizmu, ktoré si človek uvedomuje ako pocity nedostatku a snaží sa ich odstrániť.

Druhy: 1. podľa významu základné – biologické potreby u ľudí (jesť, piť, spať)

vyššie – luxusné (určitý stupeň životnej úrovne – auto, byt...)
– kultúrne (duševné požiadavky – kniha, kino...)

1. podľa subjektu individuálne – týkajú sa jednotlivcov (kúpiť korčule, motorku)

kolektívne – týkajú sa skupiny ľudí

1. podľa charakteru fyzické (materiálne) – potreba bývania, stravovania

duševné – šport, kultúrne vyžitie

sociálne – potreba lásky, porozumenia

Počet potrieb neustále rastie a mení sa ich štruktúra. Závisí to od veku, vzdelania, záujmov a ekonomickej úrovne spoločnosti. Potreby uspokojujeme statkami (jedlo) a službami (bufet).

Statky – prostriedky, ktoré slúžia na uspokojovanie potrieb. Sú výsledkom výroby alebo prírody.

Druhy: 1. podľa spôsobu získania voľné (voda, vzduch)

vzácne – obmedzené množstvo, potraviny, nábytok

1. podľa účelu použitia spotrebné – spotrebúvajú jednorázovo alebo dlhodobo

kapitálové – na výrobu ďalších statkov a služieb

1. podľa charakteru hmotné – materiálny charakter (výrobky, suroviny)

nehmotné – nemateriálny charakter (softvér, žiarenie)

Služby – cudzie činnosti, ktoré uspokojujú potreby svojím priebehom (ošetrenie u lekára, opravovňa, osobná doprava).

Druhy: 1. vecné – viažu sa na statky (oprava obuvi, čistiareň)

1. osobné – viažu sa na jednotlivca (zdravotnícke služby, vzdelávanie)

Výrobné faktory – Väčšinu potrieb uspokojujeme pomocou vzácnych statkov, ktoré musíme najskôr vyrobiť. Na ich vytvorenie musíme zabezpečiť vstupy, ktoré označujeme ako výrobné faktory (inputy). Tie sa v procese výroby menia na výstupy (outputy).

- prírodné zdroje + pôda - výrobný proces - statky

- práca - služby

- kapitál

Výroba je činnosť, pri ktorej sa menia vstupy na výstupy. Výsledkom výrobnej činnosti sú výkony, ktoré majú podobu statkov alebo služieb.

Výrobok je hmotný statok, ktorý je výsledkom výroby. Je určený na vlastnú spotrebu podniku alebo na ďalšie použitie vo výrobe.

Tovar sú statky a služby, ktoré sú určené na predaj.

Práca je cieľavedomá činnosť ľudí zameraná na tvorbu statkov a služieb, ktoré uspokojujú potreby.

Prírodné zdroje predstavujú všetko to, čo človek získava z prírody a využíva pri výrobe statkov a poskytovaní služieb.

Kapitál sú všetky statky, ktoré slúžia na výrobu ďalších statkov a služieb. Jeho súčasťou sú aj peniaze potrebné na výrobu.

fyzický kapitál – statky, ktoré slúžia na výrobu ďalších statkov a poskytovaní služieb

peňažný kapitál – peniaze, za ktoré sa nakúpi fyzický kapitál

Vlastnosti VF: 1. sú vzácne – ich množstvo je obmedzené (suroviny, pitná voda)

1. majú alternatívne použitie – môžu sa použiť na rôzny účely

Musia sa využívať hospodárne. Vlastníctvo VF prináša majiteľom príjmy (dôchodky).

Výrobný faktor Dôchodok

1. práca 1. mzda
2. kapitál 2. zisk, úrok
3. pôda, prír. zdroje 3. renta, zisk

Každá ekonomika musí odpovedať na 3 základné ekonomické otázky:

1. čo vyrábať? – odpoveď dávajú spotrebitelia svojím rozhodovaním čo si kúpia a čo nie. Rozhodujú sa najmä na základe svojich potrieb a výšky príjmov. Výrobcovia budú vyrábať výroky, o ktoré majú spotrebitelia záujem, lebo len vtedy výrobky predajú a dosiahnu zisk.
2. ako vyrábať? – tu rozhodujú ostatní výrobcovia a konkurenti. Každý chce dosiahnuť zisk, preto sa snaží znížiť vstupy (napr. zavedením nových výrobných postupov).
3. pre koho vyrábať? – rieši sa to na trhu výrobných faktorov. Každý trh stanovuje svoju cenu. Otázka rieši, ako sa budú rozdeľovať výsledky výroby, kto bude spotrebiteľom.

Typy ekonomík:

1. tradičná – otázky rieši na základe inštinktov, zvykov a tradícií. Málo rozvinutý typ ekonomiky (existoval najmä v prvotno-pospolnej spoločnosti)
2. príkazová – rozhoduje tu štát. Základnými znakmi sú štátne vlastníctvo, centrálne plánovanie, tvorba cien z centra (bývalé ČSSR, terajšia Čína, severná Kórea).
3. trhová – rozhoduje tu trh. Základnými znakmi sú súkromné vlastníctvo, trhový mechanizmus, voľná tvorba cien, konkurencia.
4. zmiešaná – rozhoduje tu trh aj štát. Základnými znakmi sú trhový mechanizmus a štátne zásahy (riešenie nezamestnanosti, ochrana životného prostredia). SR má zmiešanú ekonomiku.

Deľba práce – proces rozdelenia práce medzi jednotlivcom alebo skupinou ľudí.

Historické formy: prirodzená – ľudia si rozdelili prácu podľa osobných predpokladov

spoločenská – poľnohospodárstvo a pastierstvo

– poľnohospodárstvo a pastierstvo + pastierstvo

– poľnohospodárstvo a pastierstvo + pastierstvo + obchod

Súčasné formy: Rôzni ľudia vykonávajú rôznu prácu, nikto nerobí všetko.

špecializácia – zameranie ľudí alebo podnikov na určitý druh práce

kooperácia – spolupráca niekoľkých osôb alebo skupín zameraná na dosiahnutie cieľa

1. vnútropodniková deľba práce: vnútri podniku sa jednotlivé úlohy rozčleňujú na čiastkové pracovné úlohy, ktoré vykonávajú jednotlivé úrady a zamestnanci (automobilka).
2. medzipodniková deľba práce: každý podnik sa špecializuje na výrobu určitých statkov alebo služieb.
3. a) vnútroodvetová – prebieha v rámci jedného odvetvia (priemysel – chemický, strojársky...)
4. b) medziodvetová – prebieha medzi rôznymi odvetviami
5. národná deľba
6. medzinárodná deľba