Hospodárska politika štátu
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 1 415
Uložení: 93
Hospodárska politika štátu
- hospodárska politika: všetky opatrenia štátu, ktoré uskutočňuje v národnom hospodárstve a ktorými sleduje hlavné ciele. Hospodársku politiku štát zabezpečuje pomocou výkonného orgánu- vlády.
- Hlavné ciele sú:
- zamestnanosť
- cenová stabilita (inflácia)
- ekonomický rast (hrubý domáci produkt)
- rovnováha platobnej bilancie ( v zahraničnom obchode)
- spravodlivé rozdeľovanie dôchodkov (zabezpečenie sociálne slabších skupín peňažnými a nepeňažnými dávkami- zľavy, podpory, daňové úľavy)
- štát využíva na regulovanie 4 základné nástroje hospodárskej politiky:
- dôchodkovú politiku- prerozdeľuje dôchodky, ovplyvňuje vývoj príjmov
- zahraničnoobchodnú a menovú politiku- reguluje medzinárodný obchod, pohyb kapitálu.
- fiškálnu politiku- množstvo peňazí v obehu sa reguluje prostredníctvom štátneho rozpočtu. Štátny rozpočet je centralizovaný peňažný fond, ktorý má formu bilancie (porovnania), kde ľavú stranu tvoria príjmy a pravú stranu výdavky štátu. Hlavným zdrojom príjmov sú priame dane, nepriame dane (DPH a spotrebné dane), clá a ostatné poplatky. Pokiaľ ide o výdavky štátneho rozpočtu, tak najväčšiu časť tvoria výdavky na zabezpečenie obrany štátu, štátnej správy, zdravotníctva, školstva... Ak chce štát znížiť množstvo peňazí v obehu (znížiť podnikateľskú aktivitu), zvýši dane (a naopak).
- monetárnu politiku- reguluje množstvo peňazí v obehu. Na to využíva:
- Priame (administratívne) nástroje:
- regulácia investičnej činnosti- obchodné banky môžu v určitých prípadoch poskytovať podnikateľským subjektom úver len v tom prípade, keď sa za nich zaručí štát.
- regulácia spotrebného úveru- poskytovanie spotrebných úverov (väčšinou krátkodobé) môže regulovať štát tým, že stanový maximálnu dobu splatnosti úveru.
- nepriame (ekonomické) nástroje- tieto nástroje uplatňuje štát prostredníctvom:
- diskontná sadzba- NBS stanový najnižší úrok napr. 10%- komerčným bankám. Tie ponúkajú ľuďom úrok, aký si sami stanovia, ale nemôžu ísť pod hranicu, ktorú stanovila NBS (12% 15%...9% nie). Keď NBS stanoví nižší úrok- ľudia sa neboja požičať si peniaze- ľahko dostupné peniaze. Keď NBS stanový vysoký úrok- ľudia si nepožičiavajú peniaze- ťažko dostupné peniaze.
- minimálne bankové rezervy- NBS stanoví komerčným bankám minimálnu hodnotu bankovej rezervy- zo zvyšných peňazí, ktoré banky majú poskytujú úvery. Keď národná banka zdvihne MBR úroky narastú, ale úroky ktoré platia banky budú malé. Keď NBS zníži MBR- úroky klesnú a zvýšia sa úroky vyplácané bankou.
- integrácia krajín: medzinárodná ekonomická integrácia je výsledkom medzinárodnej deľby práce; je to proces zbližovania národných ekonomík, prehlbovanie ich vzájomnej závislosti.
- môže mať tieto formy:
- pásmo voľného obchodu- zrušenie ciel (clo) medzi krajinami (alebo zrušenie dovozných kvót; kvóta- určenie množstva výrobkov, ktoré je možné doviezť z inej krajiny, aby sa predávali aj domáce výrobky).
- colná únia- krajiny zrušia hranice (clá) medzi sebou, ale dohodnú sa na spoločnej cenovej politike voči ostatným krajinám.
- hospodárska únia- je to niečo podobné ako „colná únia“, ale jedná sa o spoločnú hospodársku politiku voči ostatným krajinám.
- menová únia- najvyššia forma- rôzne krajiny prechádzajú na spoločnú menu (u nás- EÚ).
- medzinárodné integračné zoskupenia:
- OPEC (organizácia krajín predávajúcich ropu)
- OSN (organizácia spojených národov)
- OECD (organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj- členom je aj SR)
- NAFTA (severoamerické pásmo voľného obchodu: USA, Kanada, Mexiko)
- EÚ
- História EÚ: EÚ oficiálne vznikla 18. apríla 1951 podpísaním zmluvy, ktorou bolo založené Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ.
Európska únia ako taká vznikla podpísaním Mastrichtskej zmluvy, 7. februára 1992 a účinnosť nadobudla 1.1 1993
- EÚ: Európska únia je jedinečné hospodárske a politické spoločenstvo 27 demokratických krajín Európy. Cieľ: Mier, prosperita a sloboda pre 495 miliónov občanov v spravodlivejšom a bezpečnejšom svete. Doterajšie výsledky: Voľné cezhraničné cestovanie a obchod, euro (jednotná európska mena), bezpečnejšie potraviny a zdravšie životné prostredie, lepšia životná úroveň v chudobnejších oblastiach, spoločné opatrenia v oblasti zločinu a terorizmu, lacnejšie telefonické hovory a cestovanie lietadlom, veľké množstvo príležitostí študovať v zahraničí ... a ešte oveľa viac.
- orgány EÚ:
- Európsky parlament- reprezentuje obyvateľov Európy a je nimi priamo volený. Európsky parlament pracuje na troch miestach: v Bruseli (Belgicko), Luxemburgu (Luxembursko) a Štrasburgu (Francúzsko). Má tri základné úlohy: Schvaľovanie európskych právnych predpisov, vykonáva demokratickú kontrolu nad ostatnými inštitúciami EÚ, rozpočtová právomoc.
- Rada Európskej únie- reprezentuje vlády jednotlivých krajín, je hlavným rozhodovacím orgánom EÚ. Summity Európskej rady sa konajú aspoň dva razy do roka vo Francúzsku alebo Fínsku.
Rada má šesť hlavných povinností:
- schvaľovanie európskych právnych predpisov – v mnohých oblastiach politiky spoločne s Európskym parlamentom
- koordinovanie hlavných hospodárskych politík členských štátov
- uzatvárať medzinárodné dohody EÚ s inými krajinami alebo medzinárodnými organizáciami
- schvaľovanie rozpočtu EÚ spolu s Európskym parlamentom
- Vypracúvať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ
- koordinovanie spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a policajnými zložkami v trestných veciach
- Európska komisia- je nezávislá od národných vlád, reprezentuje spoločné záujmy EÚ ako celku. Nová Komisia je menovaná každých päť rokov do šiestich mesiacov po voľbách do Európskeho parlamentu. Komisia „sídli“ v Bruseli (Belgicko), ale úrady má aj v Luxemburgu (Luxembursko), zastúpenia vo všetkých krajinách EÚ a delegácie v mnohých hlavných mestách celého sveta.
Európska komisia má štyri hlavné úlohy:
- predkladať návrhy právnych predpisov Parlamentu a Rade;
- riadiť a implementovať politiky a rozpočet EÚ;
- presadzovať európske právo (spoločne s Európskym súdnym dvorom);
- zastupovať Európsku úniu na medzinárodnej scéne, napríklad pri rokovaniach o dohodách medzi EÚ a inými krajinami.
- Súdny dvor európskych spoločenstiev- Sídli v Luxemburgu. Jeho úlohou je zabezpečiť, aby sa právne predpisy EÚ vykladali a uplatňovali rovnakým spôsobom vo všetkých krajinách EÚ, teda aby právo platilo rovnako pre všetkých. Súdny dvor taktiež zabezpečuje, aby členské štáty a inštitúcie EÚ konali v súlade s právnym poriadkom. Súdny dvor má právomoc riešiť právne spory medzi členskými štátmi EÚ, inštitúciami EÚ, podnikmi a jednotlivcami. Súdny dvor sa skladá z jedného sudcu z každého členského štátu, takže sú v ňom zastúpené právne systémy všetkých 27 štátov EÚ. Z dôvodu efektívnosti však Súdny dvor málokedy zasadá v úplnom zložení. Zvyčajne zasadá ako „veľká komora“ zložená z 13 sudcov alebo v komorách zložených z piatich alebo troch sudcov. Funkčné obdobie predsedu (ktorého si volí kolektív sudcov) trvá tri roky.
- Európsky dvor audítorov- Sídli v Luxemburgu. Hlavnou úlohou Dvora audítorov je kontrolovať, či sa správne plní rozpočet EÚ – inými slovami, či sú príjmy a výdavky EÚ oprávnené a v súlade s predpismi, a zabezpečiť riadne finančné hospodárenie.
- Európska centrálna banka- má sídlo vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko).Jej úlohou je riadiť euro – jednotnú európsku menu.ECB je zodpovedná aj za vytváranie a implementáciu hospodárskej a menovej politiky EÚ.
- výhody a nevýhody integrácie krajín: - výhod a nevýhody vstupu do EÚ:
+ rast objemu vzájomného obchodu
+ voľný pohyb tovarov
+ voľný pohyb pracovnej sily
+ rozvoj spolupráce v strategických oblastiach (doprava, životné prostredie)
+ nenávratné prostriedky v európskych fondov
+ spoločná mena
+ zvýšenie medzinárodného kreditu krajiny (SR)
+ zvýšenie konkurencie
- zvýšenie konkurencie
- povinnosť prispôsobiť sa európskym normám
- odliv kvalifikovanej pracovnej sily
- zníženie príjmov štátneho rozpočtu (odbúrali sa clá)
- povinnosť prispievať do európskych fondov
- rast nezamestnanosti
- podmienky pre vstup Slovenska do Európskej menovej únie:
Maastrichtské kritériá: Ide o päť kritérií, ktoré určujú, či je krajina EÚ pripravená prijať euro. Týkajú sa týchto oblastí:
Cenová stabilita:
Miera inflácie by nemala prekročiť priemernú mieru, ktorá existovala v troch krajinách EÚ s najnižšou mierou inflácie v uplynulom roku, o viac ako 1,5 percentuálneho bodu;
Rozpočtový deficit:
Výraz, ktorý znamená rozdiel medzi vládnymi príjmami a výdavkami v neprospech príjmov. Všeobecne musí byť nižší ako 3 % hrubého domáceho produktu;
Verejný dlh:
zadlženosť krajiny by nemala presiahnuť 60% HDP, avšak aj krajiny s vyššou úrovňou zadlženia môžu prijať euro, ak sa táto úroveň stabilne znižuje;
Úrokové sadzby:
Dlhodobé úrokové sadzby by nemali byť nad mierou, ktorá existovala v troch krajinách EÚ s najnižšou infláciou v uplynulom roku, viac ako o 2 percentuálne body;
Stabilita výmenného kurzu:
Výmenný kurz národnej meny by mal počas dvoch rokov zostať v rozmedzí určitých vopred stanovených hraníc fluktuácie.
- výhody Eura: - hospodárska stabilita, cenová stabilita, zjednodušený systém pohybu kapitálu a z toho vyplývajúce jednoduchšie obchodovanie a investovanie v rámci EMU: to môže znamenať prílev zahraničného kapitálu. Pre občana je výhodou to, že už nie je potrebné si pri cestovaní v rámci Európy nakupovať zahraničnú menu a vyhne sa tak problémom s kurzovou nestabilitou.
- nevýhody Eura: najviac sa spomína strata významného ekonomického nástroja nástroja národných vlád na možnosti stimulácie výkonnosti národného hospodárstva. Odteraz budú môcť vlády na tento účel používať len fiškálne opatrenia (teda rozpočtové).
- strata národnej identity.
- zahranično-obchodná politika:
- zahraničný obchod je časť obehu tovarov, ktorá prekračuje hranice daného štátu a spája jeho národné hospodárstvo so svetovým hospodárstvom.
- zahraničný obchod- týka sa len jednej krajiny alebo skupiny krajín k ostatným krajinám
- medzinárodný obchod- zahŕňa zahraničný obchod niekoľkých krajín
- svetový obchod- súhrn zahraničných obchodov všetkých krajín, zapojených do medzinárodnej deľby práce
- význam zahraničného obchodu pre národné hospodárstvo:
- ekonomický význam:
- zabezpečuje dovoz statkov a služieb, ktoré sa z rôznych dôvodov v krajine nevyrábajú (nie sú na to podmienky alebo sa dajú vyrobiť len s vysokými nákladmi)
- umožňuje využiť výhody z rastúcich výnosov. Výnosy rastú so zvyšovaním rozsahu výroby a zahraničný obchod vytvára možnosti odbytu pre tieto výrobky
- umožňuje krajinám špecializovať sa na výrobu a vývoz tých výrobkov, pre ktoré majú lepšie podmienky
- poskytuje informácie o výrobkoch a službách vyrábaných a predávaných v zahraničí, umožňuje porovnávať úroveň vlastnej výroby so zahraničnou.
- rozvíja konkurenciu v národnej ekonomike. Dovoz zahraničných výrobkov zabraňuje monopolnému postaveniu výrobcov v domácej ekonomike.
- umožňuje získať devízy
- zvyšuje pracovné príležitosti v exportujúcej krajine
- rozširuje ponuku- sortiment statkov a služieb
- politický význam:
- upevňuje priateľské vzťahy medzi štátmi
- zvyšuje vzájomnú závislosť, čo vedie k posilneniu mieru vo svete
- kultúrny význam:
- umožňuje spoznať spôsob života, kultúru, umenie v iných krajinách
- nevýhody zahraničného obchodu:
- dovážané tovary konkurujú domácemu trhu, sťažujú rozvoj domácich odvetví, podnikov (najmä začínajúcich, ktoré nie sú schopné konkurencie)
- pri jednostrannom zameraní na jednu krajinu v dovoze alebo vývoze sa všetky negatívne javy v jej hospodárstve a politike prejavia aj v krajine, ktorá s ňou obchoduje
- pri zameraní vývozu na jeden druh tovaru sa pokles jeho dopytu alebo ceny na zahraničnom trhu prejaví negatívne a v domácej ekonomike
- formy zahraničného obchodu:
- export (vývoz)
- priamy- tuzemský výrobca predá svoj tovar zahraničnému obchodníkovi alebo výrobcovi
- nepriamy- tuzemský výrobca predá svoj tovar tuzemskému obchodníkovi (sprostredkovateľovi) a ten ho predá do zahraničia
- import (dovoz)
- priamy- tuzemský výrobca, alebo obchodník kúpi tovar od zahraničného dodávateľa
- nepriamy- tuzemský výrobca alebo obchodník kúpi tovar od tuzemského dovozcu (sprostredkovateľa), ktorý ho kúpil v zahraničí
- reexport (vývoz dovozu)- tranzit
- priamy- reexportér kúpi tovar v určitej krajine a predá ho do inej krajiny bez toho, aby tovar prešiel cez jeho územie.
- nepriamy- reexportér, ktorý kúpil tovar v jednej krajine, ho predá do druhej krajiny, ale najprv ho privezie do svojej krajiny.
- dôvody reexportu:
obchodno-politické prekážky: medzi štátom, v ktorom sa tovar kúpi a štátom kam, sa predáva, môžu byť obchodno-politické prekážky (vysoké clá, množstevné obmedzenia, zákaz dovozu...)
ekonomické dôvody: pri nákupe tovaru vo veľkom množstve zaplatí reexportér nižšiu cenu a následne tovar predáva do iných krajín za vyššiu cenu
kompletizácia vývozu reexportéra: reexportér využíva dovezený tovar na kompletizáciu svojich výrobkov a tým rozširuje svoju ponuku
- subjekty zahraničného obchodu:
- Podľa Obchodného zákonníka môže vykonávať zahranično-obchodné operácie fyzická alebo právnická osoba (slovenská alebo zahraničná). Zahraničnou osobou sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba so sídlom mimo územia SR.
- obchodná bilancia: zachytáva hodnotu vývozu a dovozu tovarov za určité obdobie, spravidla za jeden rok. Nezachytáva platby za tovar.
- platobná bilancia: zachytáva peňažné príjmy zo zahraničia a peňažné výdavky do zahraničia, ktoré prechádzajú cez hranice štátu.
- saldo:
- v obchodnej bilancii: je to rozdiel medzi hodnotou vývozu a dovozu
- v platobnej bilancii: je to rozdiel medzi peňažnými príjmami zo zahraničia a peňažnými výdavkami do zahraničia
- aktívne saldo: vývoz > dovoz ( príjmy > ako výdavky)
- pasívne saldo: vývoz < dovoz ( príjmy < ako výdavky)
- vyrovnaná bilancia (saldo): vývoz = dovoz ( príjmy = výdavky)
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Hospodárska politika | Referát | 483 slov | |
Pojem hospodárska politika štátu | Učebné poznámky | 239 slov | |
Hospodárska politika | Maturita | 942 slov | |
Hospodárska politika | Ostatné | 966 slov |