Zásobovacie činnosti podniku

Zásobovacie činnosti podniku

- zásoby: sú nevyhnutnou podmienkou plynulého procesu výroby.

- rozdelenie zásob:

- vo všeobecnosti sa zásoby rozdeľujú na: a, materiál- suroviny, pomocné látky, prevádzkové látky, náhradné súčiastky, obaly

a hmotný majetok.

b, zásoby vlastnej výroby- nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výroby, zvieratá

c, tovar- je všetko to, čo nakupujeme a v nezmenenom stave predávame ďalej

- suroviny- označujú sa ako základný materiál a tvoria podstatu nového výrobku.

- pomocné látky- sú súčasťou nového výrobku, ale netvoria jeho podstatu (farba, lak...).

- prevádzkové látky- nie sú súčasťou výrobku, ale sú pri jeho výrobe nevyhnutné (palivo, čistiace výrobky, mastivá...).

- náhradné súčiastky- slúžia na údržbu hmotného majetku.

- obaly- slúžia na ochranu a prepravu.

- hmotný majetok- obstarávacia cena menšia ako 30 000,- s dobou použiteľnosti viac ako 1 rok.

- z hľadiska spoločenského stravovania sa zásoby delia na: - vstupný materiál (mäso, zemiaky)

- polovýrobky (cestoviny, hranolky)

- tovar (dobošky, pivo)

- zásobovacie činnosti: úlohou zásobovacích činností je získanie hmotných vstupov pre podnikateľskú činnosť strediska spoločného stravovania. Hmotné vstupy delíme na vstupný materiál, polovýrobky a obchodný tovar.

Základnou úlohou zásobovania je zabezpečiť od dodávateľov potrebné množstvo zásob správnej kvality v požadovanom čase za efektívnu cenu. Rozhodovanie o cene nakupovaných zásob je veľmi dôležité, pretože vysoká cena vstupov môže zapríčiniť vysokú cenu výstupov, čo sa môže nepriaznivo odraziť v hospodárení podniku spoločného stravovania.

- základné zásobovacie činnosti sú:

• plánovanie zásob
• obstarávanie zásob
• príjem zásob na sklad
• skladovanie zásob
• výdaj zásob do spotreby
• plánovanie zásob- ide o činnosť, výsledkom ktorej je zaistenie takého množstva zásob, ktoré zabezpečí plynulú prevádzku, preto musia mať strediská spoločného stravovania zásoby primerané spotrebe. Pri plánovaní zásob rozoznávame:
  1. minimálnu zásobu- poistná zásoba- najmenšie množstvo zásob, ktoré je potrebné na zabezpečenie prevádzky strediska.
  2. bežnú zásobu- množstvo zásob medzi dvoma po sebe idúcimi dodávkami zásob
  3. maximálna zásoba- spojenie minimálnej a bežnej zásoby.
  4. dodávkový cyklus- je to dĺžka obdobia medzi dvoma bezprostredne po sebe nasledujúcimi dodávkami.

- na začiatku dodávkového cyklu má stredisko maximálnu zásobu a na jeho konci minimálnu zásobu.

- norma zásob- ide o priemerné množstvo zásob, ktoré má mať firma na zabezpečenie výroby. Pri jej výpočte sa vychádza z:

a, časovej normy zásobu – určuje sa v dňoch. Udáva na koľko dní priemerne môže mať stredisko spoločného stravovania

zásoby surovín a tovaru.

- čnz = p (poistná zásoba) + dc (dodávkový cyklus) / 2

b, priemernej dennej spotreby – priemernú dennú spotrebu (s) pri jednotlivých druhoch zásobu tovarov a surovín vypočítame

z minuloročnej alebo plánovanej spotreby (S): s = S / 360

- norma zásob sa potom vypočíta ako súčin časovej normy zásobu v dňoch a priemernej dennej spotreby: NZ = čnz x s

- obrátka zásob- za koľko dní sa zásoby v sklade spotrebujú

• obstarávanie zásob- podnik spoločného stravovania môže získavať zásoby nákupom od dodávateľa, alebo vlastnou činnosťou. Podľa organizácie zásobovania hovoríme o zásobovaní:
  1. na sklad- firma používa niekoľko druhov skladov
  2. bezskladové hospodárstvo- firma nepoužíva sklady
  3. náhodné zásobovanie- objednáva sa len vtedy, keď treba.

- nákup od dodávateľa zahŕňa:

1. zabezpečenie dodávky- zistenie situácie na trhu, výber najvhodnejšieho dodávateľa; nie ten najbližší je vždy ten najlepší. Berieme do úvahy kvalitu a cenu obstarávanej zásoby. Po výbere dodávateľa nasleduje nadviazanie obchodného vzťahu s dodávateľom, uzavretie obchodnej zmluvy.
2. uskutočnenie dodávky- dodanie objednanej zásoby, dopravu môže zabezpečiť: - firma, ktorá zásobu objednala

- firma, ktorá zásobu dodáva

- iná firma / prepravca

1. príjem zásoby na sklad

• príjem zásob na sklad- pri prevzatí sa kontroluje podľa príslušného dokladu (dodacieho listu) kompletnosť dodávky, množstvo, kvalita, úplnosť, poškodenia...Ak všetko súhlasí, prevezme sa zásoba na sklad a vypíše sa príjemka. Osobitne musíme prijať na sklad niektoré druhy tovarov, a to tie, o ktorých sa účtuje samostatne vo faktúre ako o samostatnom tovare. Firma, ktorá zásobu objednala je povinná za danú zásobu zaplatiť hotovosťou, prevodným príkazom...

Robíme fyzickú previerku (skontrolujeme, či dané množstvo súhlasí s množstvom uvedeným na dodacom liste) a dokladovú previerku (preberieme dodací list).

• skladovanie zásob- počas skladovania (od prijatia zásoby na sklad až po jej vydanie do spotreby) musíme zásoby evidovať. Evidencia zásob sa uskutočňuje na skladových kartách- eviduje sa na nich pohyb zásob. Vzhľadom na to, že vstupná cena sa

môže pri jednotlivých príjmoch líšiť (v halieroch) používame na výpočet spotreby 2 metódy.

a, fifo- „prvý prišiel, prvý odišiel“

b, vážený aritmetický priemer

- doklady pri skladovaní zásob:

ponuka / dopyt → objednávka → faktúra dodávateľa odberateľovi → dodací list → príjemka → skladová karta → výdajka / prevodka

↓ ↓

odberateľ zaplatí závesný štítok (na regáli pri umiestnení tovaru)

• výdaj zásob- do spotreby- výdajka

- do iného skladu- prevodka

- sklady: úlohou skladovania je ochrana úžitkových vlastností skladovaného druhu potravy. V strediskách spoločného stravovania sa podľa vyhlášky č 214 z r. 2003 ministerstva zdravotníctva SR o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania zriaďujú základné sklady na potraviny:

1. suchý sklad: je to sklad s teplotou podľa druhu potravín a relatívnou vlhkosťou vzduchu najviac 70%; sypké potraviny, niektorá zelenina a ovocie, pekárske výrobky.
2. chladný sklad: s teplotou 8 – 10 C a s relatívnou vlhkosťou 80 – 90%; ovocie, zelenina, konzervy a nealko.
3. chladený sklad: s teplotou 2 – 6 C a s relatívnou vlhkosťou 80 – 90%; rýchlokaziace sa potraviny, mäso, mlieko, vajcia, tuky, ovocie, víno a pivo.
4. mrazené sklady: sklad s teplotou po 0 C a nižšou; mrazené výrobky.

Sklady musia byt vybavené zariadením umožňujúcim kontrolu teploty a vlhkosti. Veľkosť skladu potravín musí umožňovať uloženie na hygienicky vyhovujúcich podložkách v regáloch alebo zavesením, prúdenie vzduchu okolo uložených potravín a manipuláciu pri ich kontrole.

Okrem základných skladov sa zriaďujú aj pomocné sklady, ktoré sú súčasťou výrobných a odbytových stredísk a uchovávajú sa v nich zásoby na 1 deň, na 1 smenu a pod.

Rozdelenie a rozsah skladov závisí od veľkosti strediska spoločenského stravovania. Pri uložení a skladovaní zásob je potrebné dodržiavať bezpečnostné a protipožiarne predpisy.

- inventúra a inventarizácia: podľa zákona o účtovníctve sa musí vykonávať:

a, riadna- k 31.12.

b, mimoriadna- živelné pohromy, krádež...

- inventúra- zisťovanie skutočného stavu: - fyzická- meria, váži, počíta sa

- dokladová- zisťuje sa len v dokladoch, či je všetko zaplatené

- inventarizácia: porovnávanie skutočného stavu so stavom účtovným:

SS = ÚS v poriadku

SS > ÚS prebytok- prijíma sa na sklad ako mimoriadny príjem

SS < ÚS manko

- manko do normy- norma prirodzeného úbytku- čo môže chýbať v dôsledku rezania, vysušenia, prášenia. Každá firma si normu prirodzeného úbytku stanoví sama.

- manko nad normu- dáva sa k náhrade (nad 3-násobok mzdy = trestný čin).

- o výsledku inventúry a inventarizácie musíme vyhotoviť písomný doklad v ktorom uvedieme inventúrny súpis (v ňom všetko, čo sme zistili pri inventúre) a výsledky inventarizácie. Tieto sa musia po dobu 10-tich rokov archivovať.

- účtovanie zásob: - pri obstaraní zásob záleží na tom, či firma účtuje spôsobom „A“ alebo „B“.

- spôsob „A“- týmto spôsobom účtujú všetky účtovné jednotky (firmy), ktoré podliehajú auditu- tzn., že musia mať účtovnú uzávierku overenú auditom. Firmy, ktoré podliehajú auditu musia spĺňať 2 z 3 podmienok: - obrat vyšší ako 40 mil.

- obchodné imanie viac ako 20 mil.

- viac ako 20 zamestnancov.

- spôsob „B“- týmto spôsobom určujú ostatné jednotky, ktoré musia viesť podrobnú skladovú evidenciu a na konci roku zaúčtovať na sklad skutočné stavy zásob zistené pri inventúre.

1. nákup v hotovosti, alebo na faktúru:

a, obstaranie materiálu 111/ 321, 211 „B“

b, prevzatie na sklad 112 / 111 spotreba materiálu 501 / 321, 211

c, spotreba materiálu 501 / 112

1. obstaranie vlastnou výrobou:

a, obstaranie materiálu 111/ 621 „B“

b, prevzatie na sklad 112 / 111 spotreba materiálu 501 / 621

c, spotreba materiálu 501 / 112

1. bezplatne (darovaním)

a, obstaranie materiálu 111/ 413 „B“

b, prevzatie na sklad 112 / 111 spotreba materiálu 501 / 413

c, spotreba materiálu 501 / 112

- dispozičné riešenie: - to ako bude objekt rozvrhnutý je podmienené nielen fantáziou majiteľa, alebo architekta...túto problematiku upravujú aj zákony: vyhláška 533 / 2007 ( predtým 298 / 2006 alebo 214 / 2003) o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania a vyhláška 419 / 2001 o kategorizácií ubytovacích zariadení.

- predmetom dispozičného riešenia je:

• rozvrhnutie zariadenia na hlavné prevádzkové časti (ubytovacia, stravovacia- odbytová, výrobná, technicko-prevádzková a časť pre doplnkové služby)
• stanovenie potrebných plôch jednotlivých častí
• rozvrhnutie jednotlivých prevádzkových častí na jednotlivé miestnosti vrátane komunikácií (chodby)
• stanovenie potrebných plôch miestností priestorov a komunikácií
• vyriešenie optimálnej nadväznosti miestností priestorov a komunikácií
• usporiadanie vo vnútri každej jednotlivej miestnosti

- najdôležitejším činiteľom ovplyvňujúcim dispozičné riešenie je kategorizácia ubytovacích zariadení (419 / 2001), ktorá určuje niektoré povinné priestory, minimálne plošné štandardy a povinnú výbavu niektorých priestorov.

- rozvrhnutie ubytovacej časti:

1. úsek príjmu hosťa- vstup: vstupná hala, recepcia, vrátnica
2. lôžková časť: izby, chodby, sklady

- rozvrhnutie odbytového strediska:

1. offis
2. vlastné odbytové stredisko
3. sklady
4. WC
5. komunikácie

- rozvrhnutie výrobného strediska:

1. kuchyňa (veľkosť závisí od kapacity- vybavenie je uvádzané vo vyhláške 533 / 2007 ( predtým 298 / 2006 alebo 214 / 2003) o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania.
2. komunikácie
3. sklady

- rozvrhnutie skladových priestorov: sklady bývajú prispôsobené jednotlivým strediskám (každá prevádzková časť má svoje sklady)

1. hlavné sklady- v pivniciach
2. pomocné (príručné)- v blízkosti strediska