Podnikateľský plán, Prvé kroky začínajúcej firmy

PODNIKATEĽSKÝ PLÁN

Prvé kroky začínajúcej firmy. Budúci podnikatelia by malo zhodnotiť nasledujúce odporúčania:

• získať motiváciu a mať odhodlanie podnikať
• získať osobné predpoklady pre podnikanie
• objaviť podnikateľský nápad
• vyjasniť potrebu finančných zdrojov a pripraviť ZR ( zakladateľský rozpočet)
• zostaviť podnikateľský plán

Zakladateľský rozpočet - jeho súčasťou je určiť finančné prostriedky potrebné k začatiu podnikania. Máme zložky:

1. rozpočet potreby štartovacieho kapitálu – prepočet potrebnej výšky finančných prostriedkov môžeme rozdeliť na:

Finančné prostriedky potrebné k založeniu firmy : napr. výpis z registra trestov, poplatky, poplatok za vydanie živnostenského listu, návrh loga a výroba pečiatky, reklama na internete, web-stránka.

Finančné prostriedky na zabezpečenie DHM a DNM : napr. kúpa pozemkov, budov, zariadení,...atď. Je však možné, že časť týchto prostriedkov majiteľ vlastní.

Finančné prostriedky na nákup krátkodobého majetku – zásob : je zložité určiť výšku týchto finančných prostriedkov nakoľko táto výška je závislá napr. od počtu dní ktoré sú zásoby na sklade, od dĺžky výrobného cyklu , od doby splatnosti FA,...

Finančné prostriedky na začatie podnikateľskej činnosti : ide o financovanie prevádzky do výroby než bude financovať podnikanie zo svojich tržieb. Ide napr. o poplatky zamestnancov, za energiu,... Pri začínajúcej firme nie je možné vyhnúť sa niektorým prevádzkovým nákladom napr. zabezpečenie požiarnej ochrany, preškolenie pracovníkov, signalizačné zabezpečenie proti krádeži,...

1. rozpočet nákladov, výnosov a ziskov - ide o plánovanie nákladov, výnosov a zisku aj na niekoľko rokov dopredu. V rozpočte je potrebné uviesť návrh na rozdelenie zisku, prípadne umorenie straty. Nie je nič výnimočné , že pri začatí podnikateľskej činnosti je vytvorená strata. Zostavenie zakladateľského rozpočtu neprebieha izolovanie pre výnosy a náklady.

PODNIKATEĽSKÝ ZÁMER A PODNIKATEĽSKÝ PLÁN

Pri zakladaní podniku, prípadne rozširovaní už existujúceho podniku či rozbiehaní nových podnikateľských aktív v podniku je potrebné zodpovedať veľa otázok, ktoré súvisia s tým, aké výrobky prípadne služby chce podnik poskytovať. Akej kvality, aký bude potrebovať kapitál, aké sú možností jeho získania, aké je očakávané hodnotenie kapitálu kde bude podnikateľská jednotka umiestnená,...Riešenie týchto otázok tvorí ťažisko podnikateľského zámeru.

Podnikateľský zámer – zahŕňa a rieši vecno-technickú, právne organizačnú a ekonomickú stránku podnikania.

Vecno-technická stránka podnikania- rieši oblasť podnikania, t. j. aké výrobky alebo služby chce podnik poskytovať trhu. Vtedy je potrebné zvoliť správnu technológiu, materiálne zabezpečenie ako aj zabezpečenie z hľadiska ľudského činiteľa.

Právna forma podniku- rieši výber organizačno-právnej formy podniku. Každá právna forma má svoje výhody i nevýhody a rozhodnutia o právnej forme je spojené s úvahami, ktorých sa zvažujú výhody a nevýhody jednotlivých právnych foriem pre naplnenie podnikateľského zámeru. V tejto súvislosti je potrebné riešiť i otázky organizácie podniku t.j. aká bude deľba práce vnútri podniku, aká bude OŠ podniku, či sa podnik bude členiť na menšie podnikateľské jednotky a aké budú medzi nimi vzťahy. S tým súvisí aj rozhodovanie o lokalizačnom podniku.

Ekonomická stránka podnikania- skúma, či bude podnikateľská činnosť rentabilná. Vypracovaný podnikateľský zámer sa konkretizuje do podnikateľského plánu.

Podnikateľský plán BUSINESS plán – je nástrojom riadenia podniku, pri zabezpečovaní jeho zámery a cieľov jeho rozvoja.

Podnikateľský plán:

• stanovuje ciele podniku na určité časové obdobie
• zahŕňa všetky aktivity a opatrenia podniku zamerané na dosiahnutie týchto cieľov
• slúži ako podklad, ktorej podnik predkladá banke v rámci poskytovania úveru ako dôraz schopnosti a pripravenosti podnikateľských zámerov a svojej budúcej podnikateľskej aktivity.

Podnikateľský plán pozostáva s nasledujúcich častí:

• prehľad- súhrnná charakteristika
• charakteristika podniku
• ciele podniku
• trhy a konkurencia
• marketing
• výroba
• organizácia, manažment
• finančné hospodárenie
• dodatky a prílohy

PODSTATA PODNIKATEĽSKEJ ČINNOSTI A JEJ CIELE

Hybnou silou trhovej ekonomiky je podnikanie. T. j. sústavná, samostatná, pod vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť pravidelne sa opakujúca činnosť podnikateľa ktorej cieľom je ZISK.

Je to umenie neustálej inovácie:

• výrobkov a služieb
• motivácie ľudí
• vytvárania a využívania ekonomických príležitosti na trhu s cieľom zvýšiť prosperitu podniku

Základným cieľom podnikateľských aktivít je zisk. Ako dôsledok efektívneho využitia priestoru na trhu v prospech podniku ktorého záujmy podnikateľ zastáva.

Podnikateľ- je človek schopný rozpoznávať a využívať perspektívne podnikateľské príležitosti. Má k dispozícií kapitálna investovanie a je priamo zainteresovaný na zisku. Za svoju činnosť nesie svoju zodpovednosť a aj primerané riziko. Takto chápané podnikateľské aktivity sa vyžadujú, aby podnikateľ:

• mal ideovú predstavu o ekonomickej príležitosti, ktorú poskytuje súčasný a budúci trh.
• zvolil správny časový okamih pre vstup na trh
• bol technicky, technologicky, profesionálne, materiálne, informačne a finančne vybavený potrebnými zdrojmi
• mal pripravený podnikateľský plán pre zvolenú podnikateľskú aktivitu.

Podnik- je hospodárska jednotka, ktorá využívaním výrobných zdrojov vyrába výrobky alebo poskytuje služby na predaj. Firma je obchodný názov podniku.

K subjektívnym predpokladom podnikania patria

najmä osobné vlastnosti podnikateľa:

1. Špecifické schopnosti (schopnosť pozitívne a moderne myslieť, mať kvalifikáciu a odborné vedomosti, schopnosť neustále sa vzdelávať, správne rozhodovať, prijímať riziko, dobré vyjadrovanie rokovacie schopnosti a sebaovládanie/osobné čaro/)
2. Dobrý vzťah k zákazníkom a mať osobný kontakt zo zamestnancami
3. Obchodnú morálku a spoločenskú zodpovednosť
4. Dobrú orientáciu v právnych predpisoch a normách.

K objektívnym predpokladom podnikania patrí:

K týmto predpokladom patria tie, ktoré stimulujú podnikanie v trhovej ekonomike.

1. Slobodná a otvorená ekonomika umožňujúca rovnaký prístup k využitiu podnikateľských príležitostí. Patrí sem aj ochrana súkromného vlastníctva, právne záruky a dlhodobá stabilita týchto podmienok – vonkajšia podnikavosť – vnútorná podnikavosť(ide o tvorivé aktivity v oblasti inovácií, racionality a kvality podnikových činností dokonalejšieho využívania budov, plôch, stavieb, strojov, ale aj zásob a pracovníkov.

Prvou úlohou zakladateľa nového podniku je objavenie podnikateľskej príležitosti – teda nápadov a myšlienok (ideí) .

Základnú myšlienku je možno objaviť :

• v technickej oblasti – jedná sa o technické inovácie, nové technologické postupy, pokrokové výrobky
• v oblasti trhu – jedná sa o potreby súčasných i novo sa formujúcich kupujúcich ( budúcich zákazníkov).

Bariéry podnikania

Sú faktory ktoré spôsobujú, že človek nechce, nevie alebo nemôže podnikať. Môžeme ich rozdeliť na:

INTERNÉ

• človek nechce podnikať ak – nemá motív k podnikaniu, ma obavy z rizík podnikania, ma osobné vlastnosti ( nedostatok cieľavedomosti, výdrže, preferovanie pokoja, nechuť viesť ľudí, riešiť konflikty).
• človek nevie podnikať ak nemá – predmet podnikania ( nápad), znalosti základných požiadaviek súvisiacich s podnikaním, dostatočné predpoklady pre výkon úlohy podnikateľa a to manažérske schopnosti či jednanie s obchodnými partnermi.
• Človek nemôže v prípade že – nedisponuje s potrebnými zdrojmi ( kapitálom), nedisponuje s vhodnými priestormi, nemá podporu okolia (dôvera rodiny, potencionálnych spoločníkov, peňažných ústavoch).

EXTERNÉ

Sú nezávislé od podnikateľa a sú spôsobené:

• právnym prostredím – zákony
• ekonomickým prostredím – účtovné, cestovné, colné požiadavky
• podnikateľskou infraštruktúrou – trhové, poisťovacie, poradenské služby, banky
• verejnou bankou- všeobecná atmosféra a názory na podnikanie a podnikateľov.

Dôvody podnikania – človek chce podnikať ak ide o:

a, nezamestnanosť

b, snaha zvýšiť si svoje príjmy ( podnikanie popri zamestnaní)

c, pokračovanie vo vedení firmy ( rodinný podnik)

d, snaha o nezávislosť ( hlavne mladí ľudia a absolventi škôl)

e, zamestnanec opúšťa firmu využívajúc poznatky a kontakty získané zamestnávateľom

f, podnikanie ako poslanie

PODNIKATEĽSKÉ RIZIKO – POJEM A DRUHY

Neoddeliteľnou súčasťou každej podnikateľskej činnosti je určité riziko. Pojem riziko pochádza z arabského slova ,,risk'' a pôvodne toto slovo označovalo priaznivú aj nepriaznivú udalosť v živote človeka. Neskôr sa jeho používanie obmedzilo len na nepriaznivé udalosti. Všeobecne možno pojem riziko vysvetliť ako synonymum možností očakávanej straty niečoho.

Druhy rizika rozdeľujeme na:

1. Základné druhy rizika – a,podnikateľské riziko – je to základné riziko, za ktoré považujeme riziko v zmysle nebezpečenstva, neúspechu ale aj nádej na úspech. Je to tzv. celkové riziko a môžeme ho chápať ako neoddeliteľnú súčasť ekonomickej aktivity. Pojem podnikateľské riziko možno charakterizovať ako určitý druh nebezpečenstva, že výsledky ktoré dosiahli budú odlišné od výsledkov ktoré predpokladali. Podnikateľské riziko je spojené s podnikateľským neúspechom, ktorého najčastejším dôsledkom je strata ako HV podnikania. Podnikateľské riziko má podnikateľský subjekt dve stránky a to pozitívnu a negatívnu. Pozitívna – stránka pôsobí motivačne na podnikateľský subjekt. Spája sa s nádejou na úspech s úspešným uplatnením na trhu s dosiahnutím vysokého zisku, s budúcnosťou podniku a jeho ďalším rozvojom. Negatíva- stránka podnikateľského rizika je spojená s obavami zo straty prípadne až zániku podniku.

b, prirodzené riziko – (čisté) riziko, pri ktorom existuje možnosť vzniku nepriaznivých situácií neovplyvniteľných činnosťou človeka, ktoré sa vo väčšine prípadov nedajú dopredu stanoviť(havárie, prírodné katastrofy,...)

1. 2. Riziká podľa vecnej náplne –a,technicko-technologické riziko- je spôsobené

uplatňovaním vedecko-technického rozvoja. Súvisí s poruchovosťou zariadení.

b,výrobné riziko – riziko, ktoré môže ohroziť priebeh výrobného procesu a jeho

výsledku. Ide predovšetkým o nedostatok materiálno pracovných síl. c, ekonomické

riziko – (cenné riziko) ide o vplyv zmeny cien vstupov a vplyv cien inflácie. d,trhové

riziko – je riziko spojené s úspešnosťou uplatnenia sa výrobkov na daných trhoch resp.

u zákazníka. e,finančné riziko - riziko spojení s formou financovania projektov. Toto

riziko vplýva z ceny úveru, dostupnosti zdrojov a záruk. f,sociálne riziko – je spojené

zo zmenami makroekonomickej hospodárskej a sociálnej politiky štátu a tiež

s požiadavkami zamestnancov firmy. g, prestížne riziko – je spojené s imidžom firmy.

Toto ovplyvňuje politika podniku vo vzťahu k cenám, výrobkom, zákazníkom a okoliu

podniku.

1. Rizika podľa ovplyvniteľnosti : a, ovplyvniteľné– sú to hlavne špecifické riziká, ktoré

firma pozná a môže ho znížiť alebo eliminovať. b, neovplyvniteľné- sú to riziká

z vyššej moci, ktorým sa trhový subjekt musí podriadiť a akceptovať ich.

1. Rizika z hľadiska poistiteľnosti : a, poistiteľné – napr. zásob, strojov a zariadení

zamestnancom,... b, nepoistiteľné – napr. riziko presadenia sa na nových trhoch a iné.