Odbytová činnosť podniku

ODBYTOVÁ ČINNOSŤ PODNIKU

• odbytové stredisko,
• vybavenie odbytového strediska, 
• rozdelenie odbytových stredísk,
• druhy stravovacích/pohostinských zariadení,
• produkt – ponuka, jedálny a nápojový lístok,
• formy predaja produktu,
• zamestnanci odbytového strediska a organizácia ich práce,
• vyúčtovanie s hosťom

Organizácia odbytu

Odbytová činnosť je predaj jedál a nápojov v odbytových strediskách.

Dopyt po stravovacích službách sa obmedzuje prevažne na určitý denný čas (obed, večera), čo sťažuje organizáciu práce. Organizácia práce v odbytovom stredisku sa v súčasnosti formuje prevažne na základe predstáv a názorov vlastníka, prevádzkovateľa. Môže, ale nemusí zodpovedať tradičným formám organizácie, môže mať netradičnú podobu. Práca v odbytovom stredisku je fyzicky aj psychicky veľmi náročná, viac ako vo výrobnom stredisku. Kvalita práce v OS a spôsob zaobchádzania s hosťami vo veľkej miere ovplyvňujú návštevnosť zariadenia a výšku tržieb.

Organizácia práce závisí od:

• kapacity OS,
• rozsahu poskytovaných služieb,
• foriem predaja,
• snahy maximalizovať zisk, minimalizovať náklady,
• snahy obstáť v konkurencii stravovacích zariadení.

Prácu v OS riadi vedúci OS - hlavný čašník:

• organizuje prácu v OS tak, aby sa využili schopnosti a kvalifikácia pracovníkov,
• spolupracuje pri zostavovaní výrobného plánu (jedálneho lístka),
• operatívne usmerňuje pracovníkov počas prevádzky,
• je zodpovedný za dodržiavanie predpisov a cien.

Kvalifikačné predpoklady:

• je vyučený v odbore,
• má niekoľkoročnú prax,
• dobré organizačné schopnosti.

Pracovníci v OS (samostatný odborný čašník, vyučený čašník, pokladníčka):

• sú zodpovední za úpravu pracoviska pred začatím a po skončení prevádzky (príprava stolov, prestieranie, atď.),
• počas prevádzky vykonávajú všetky práce spojené s obsluhou hostí (usadenie, prevzatie objednávky, jej vybavenie a i.),
• musia dobre poznať ponúkaný sortiment a oboznámiť sa s dennou ponukou,
• dbajú na osobnú čistotu a poriadok na pracovisku, pri práci dodržiavajú hygienické predpisy,
• správne účtujú konzumáciu spotrebiteľov.

Členenie odbytových stredísk podľa funkcie a rozsahu činnosti:

1. OS so základnou stravovacou funkciou (raňajky, obedy, večere – reštaurácia, jedáleň so samoobsl.)
2. OS so spoločensko-zábavnou funkciou – príjemné posedenie, zábava, nápoje všetkých druhov, jedlo ako doplnkové stravovanie – kaviareň, piváreň, vináreň, nočný bar, dancing klub, biliard klub,...
3. OS s doplnkovou funkciou – dopĺňajú základné stravovanie (pizzeria, bagetéria, hostinec,...).

Druhy zariadení spoločného stravovania

V minulosti sa u nás zariadenia spoločného stravovania členili na kategórie a cenové skupiny podľa komfortu konzumácie a kvality obsluhy. Toto členenie zaniklo v roku 2001. Členenie stravovacích zariadení je v Európe, ale aj inde vo svete rôznorodé a je výsledkom historického vývoja. Sústavne zanikajú staršie druhy a vznikajú nové, s viac špecializovanými službami.

V našich podmienkach sa v praxi používa nasledujúca špecializácia zariadení reštauračného stravovania:

­ reštaurácia, ­ vináreň, viecha, pivnica,

­ motorest, ­ piváreň,

­ denný bar, aperitív bar, ­ nočný bar, varieté, dancing klub, disko klub,

­ pizzeria, biliard klub,

­ jedáleň so samoobsluhou, ­ hostinec, bistro,

­ kaviareň, espresso, libreso, ­ bufet.

Podľa podmienok podnikania sa stravovacie zariadenia členia na stále a sezónne. V rámci jednotlivých druhov zariadení sa môžu zriaďovať sezónne zariadenia – terasy, záhrady, salóny a pod,. ktoré môžu byť súčasťou pôvodného zariadenia alebo môžu tvoriť samostatné strediská.

Jedálny a nápojový lístok

Ponuka jedál a nápojov sa zabezpečuje jedálnym a nápojovým lístkom, ktorý plní viac funkcií:

• je nástrojom ponuky, dáva spotrebiteľovi prehľad, podľa ktorého si môže voliť a objednávať jedlá a nápoje,
• je cenníkom jedál a nápojov a nástrojom kontroly zo strany spotrebiteľov a kontrolných orgánov,
• plní funkciu propagačného prostriedku na ovplyvnenie spotrebiteľského dopytu,
• zrýchľuje a uľahčuje prácu obsluhujúcich pracovníkov.

Zloženie ponuky sortimentu jedál a nápojov v zariadení spoločného stravovania ovplyvňujú najmä tieto činitele:

• druh zariadenia, charakter prevádzky,
• sezóna,
• výrobná a odbytová kapacita,
• zásobovanie možnosti.

Na jedálnych lístkoch sú uvedené všetky jedlá určené na predaj. Jedlá sa uvádzajú podľa gastronomických pravidiel a musia mať správne názvy. Veľkú pozornosť treba venovať úprave a vzhľadu jedálneho lístka. Predpokladom účinnosti jedálneho lístka je jeho formálna, gramatická a estetická úprava.

Každý jedálny lístok obsahuje tieto náležitosti:

• názov Jedálny lístok,
• názov zariadenia, príp. odbytového strediska,
• dátum vystavenia alebo doba platnosti,
• zoznam jedál podľa gastronomického poradia a tieto údaje

- názov jedla aj s prílohou

- hmotnosť porcie v gramoch,

- cenu jedla, prípadne tiež použitej prílohy,

• mená pracovníkov, ktorí jedlá pripravili,

ktorí jedlá kalkulovali a zodpovedajú za správnosť cien,

• meno vedúceho zariadenia,
• kontaktné údaje – číslo telefónu, e-mailovú adresu, adresu internetovej stránky a pod.

Ďalej môžu jedálne lístky obsahovať stručné charakteristiky menej známych pokrmov, energetickú hodnotu jednotlivých pokrmov, fotografie jedál a pod.

Reštauračné jedálne lístky môžu byť stále, denné a kombinované.

Stály lístok sa používa najmä v zariadeniach s vyššou úrovňou obsluhy a jeho obsah sa mení štvrťročne alebo polročne. Je vytlačený na kvalitnom papieri a je graficky upravený.

Denný lístok sa používa v bežných reštauráciách. Spravidla je napísaný na stroji alebo počítači, môže byť s ponukou raňajok, obedov a večerí.

Kombinovaný lístoksa skladá zo stáleho lístka, doplneného „dennou vložkou“. Umožňuje zaraďovať sezónne pokrmy, meniť ponuku špecialít a reagovať na momentálnu situáciu na trhu.

Ďalej poznáme jedálne lístky kaviarenské, vinárenské, barové, detské, špeciálne a pod. V strediskách cestovného ruchu musia byť k dispozícii aj cudzojazyčné jedálne lístky.

Menu

• je osobitnou formou ponuky,
• je to pevná zostava pokrmov, doplnená vhodnými nápojmi zostavená podľa zásad správnej výživy, gastronomických pravidiel a je vkusne farebne zladená,
• pre menu sa neuvádza cena jednotlivých chodov, ale vyjadruje sa jednou sumou.

Rozlišujeme:

• Jednoduché menu - komplet jedál na obed alebo večeru pozostávajúcich najčastejšie z 2-3 chodov
  • polievka + hlavný chod,
  • studený predkrm + hlavných chod,
  • polievka + hlavný chod + múčnik.

• Rozšírené menu - skladá sa z viac chodov, môže byť doplnené o aperitív, kávu a pod.

Nápojový lístok

Nápojový lístok je zoznam ponúkaných nápojov. Je stály, zostavuje sa na dlhšie obdobie. Môže mať neštandardný formát, vyrobený je z kvalitného papiera. Pri jeho zostavovaní platia rovnaké zásady ako pri zostavovaní jedálneho lístka. Nápoje sa uvádzajú v ustálenom gastronomickom poradí. Osobitne majú byť uvedené alkoholické a nealkoholické nápoje s uvedením množstva a ceny za jednotku. V zariadeniach na vyššej úrovni sa predkladá spolu s jedálnym lístkom, v zariadeniach na nižšej úrovni na požiadanie a napr. v pohostinstvách sa môže nahradiť vývesným cenníkom. Za správnosť cien uvedených v jedálnom a nápojovom lístku zodpovedá vedúci zariadenia, za správnosť účtovaných cien účtujúci pracovník.

Originál jedálnych a nápojových lístkov sa uschováva v zariadení najmenej 1 rok.

Obsluhujúci pracovníci musia poznať jedlá uvedené na jedálnom lístku, aby mohli spotrebiteľom poradiť. Mali by si pamätať obľúbené jedlá a nápoje stálych hostí, a ak sú pripravené, upozorniť na ne hosťa.

Gastronomické poradie jedál Gastronomické poradie nápojov

studené predjedlá aperitívy

polievky miešané nápoje

teplé predjedlá biele vína

jedlá z rýb červené vína

jedlá z hydiny (zveriny) šumivé vína

detské jedlá dezertné vína

jedlá na objednávku likéry

špeciality prevádzkovej jednotky destiláty

bezmäsité jedlá nealkoholické nápoje

prílohy, kompóty, šaláty pivo

múčniky teplé nápoje

Náležitosti nápoja:

• objemová jednotka, na ktorú je cena kalkulovaná,
• vína – kalkulačná jednotky v litroch (0,5 l, 0,7 l),
• likéry, destiláty – v centilitroch (2, 4, 5)
• nealko – fľaša, 1 dl,
• cena nápoja.

Formy predaja v odbytovom stredisku

1. Predaj s obsluhou – najmä v reštauráciách, kaviarňach, vinárňach a pod.,
2. Samoobslužný predaj – v jedálňach so samoobsluhou, zariadeniach rýchleho občerstvenia a pod.,
3. Pultový predaj – v bufetoch, výčapoch piva, stánkoch a pod.,
4. Predaj pomocou automatov – vybrané výrobky, nápoje a jedlá,
5. Stánkový predaj – na staniciach, kúpaliskách, štadiónoch,
6. Pochôdzkový predaj – vo vlaku, v lietadle, pri športových akciách a pod.

1. Predaj s obsluhou

Najčastejšie spôsoby využívané pri predaji s obsluhou

• Predaj podľa jedálneho a nápojového lístka (à la carte) je u nás najčastejšie používaný spôsob predaja. Hosť má možnosť voľného výberu a samostatnej voľby. Nevýhodou tohto systému sú časové straty hostí a obsluhujúcich pri výbere jedál a nápojov. Rozmanitosť objednávok komplikuje pri zvýšenej prevádzke prácu výrobných zamestnancov.

• Predaj podľa menu – jedálny lístok obsahuje ucelenú zostavu pokrmov, prípadne doplnenúnápojmi za pevne stanovenú cenu (menu). Na jedálnom lístku môže byť uvedených niekoľko druhov menu, ktoré sa od seba líšia množstvom a druhmi pokrmov i cenou. Tento spôsob predaja má niekoľko výhod: urýchľuje výber pokrmov, menu je zostavované odborníkmi, hosť pozná vopred výšku účtu. Nevýhodou pre hosťa je to, že väčšinou nie je možné jednotlivé chody v menu meniť.

• Skupinový predaj – používa sa pri stravovaní väčších uzavretých spoločností ako sú turistické zájazdy, kurzy, slávnostné hostiny a pod. Predpokladom pre uplatnenie skupinového predaja je objednávateľom dopredu zadaná objednávka. Ku charakteristickým znakom skupinového predaja patrí: jednoduché menu pre celú spoločnosť, jednotná doba podávania menu, spoločnáúhrada účtu. Z prevádzkových dôvodov je vhodné, aby sa skupinový predaj uskutočňoval oddelene od bežnej prevádzky.

• Table d’hôte ([ubl dhot] z franc. = spoločný obed) – je to pôvodná forma obsluhy, používa sa v reštauračných prevádzkach pri obsluhe turistických skupín, v penziónoch, v kúpeľoch, v rekreačných strediskách, teda tam, kde sa hostia zdržujú dlhšiu dobu. V súčasnosti sa tento spôsob servírovania a predaja stále častejšie uplatňuje v hotelových reštauráciách po celom svete, ale rôznym spôsobom. V pevne stanovenú dobu sa podáva jednotné menu, za ktoré je stanovená pevná jednotná cena, ktorú hosť pred a lebo po konzumácii zaplatí. Hosť si voľne vyberá z ponuky studených a teplých jedál vystavených na bufetových stoloch a odnáša si vybrané pokrmy k pripravenému a prestretému stolu. Obsluhujúci mu ponúka chlieb alebo pečivo, ktoré sú započítané v cene a nápoje, ktoré si hosť platí zvlášť.

Systémy obsluhy používané pri predaji s obsluhou

Hostia sú obsluhovaní pracovníkmi obsluhy. Poznáme tri systémy obsluhy:

• systém hlavného čašníka,
• rajónový systém,
• francúzsky systém.

• Systém hlavného čašníka – predstavuje tímovú prácu skupiny obsluhujúcich, ktorú vedie najskúsenejší pracovník, t. j. hlavný čašník – vedúci odbytového strediska. Víta a uvádza hostí, prípadne prijíma objednávky, dozerá na obsluhu a robí zúčtovanie s hosťami, rozlúči sa s nimi, dozerá na prácu ostatných pracovníkov OS. V pracovnej smene s ním pracujú 2 – 3, prípadne viacerí pracovníci. Čašník – nosič jedál zastupuje hlavného čašníka počas jeho neprítomnosti, prijíma od hostí objednávky jedál, ktoré im aj podáva. Čašník – polievkar plní príkazy vrchného čašníka, prijíma od hostí objednávky polievok a roznáša ich. Čašník – nápojár – zabezpečuje ponuku, objednávanie a servis nápojov. Skutočný počet pracovníkov a ich rozdelenie do funkcií závisí od prevádzkových podmienok a veľkosti strediska. Tento systém nie je vhodný pre veľké OS.

• Rajónový systém – jeho podstatou je samostatná práca a zodpovednosť jedného čašníka zaobsluhu na určitom vymedzenom úseku – rajóne. Najčastejšie sa tento systém používa

 v reštauráciách, v strediskách s jednoduchým sortimentom a veľkým počtom hostí. Čašník vo svojom rajóne prijíma objednávky, obsluhuje hosťa, robí vyúčtovanie, debarasuje. Výhodou rajónového systému je, že hostia prichádzajú do styku iba s jedným obsluhujúcim, objednávka sa uskutočňuje naraz a obsluhujúci má s hosťom lepší kontakt a má absolútny prehľad . Zvyšuje sa aj zodpovednosť čašníkov. Hlavnou nevýhodou rajónového systému je značná náročnosť na organizačné schopnosti čašníkov a fakt, že čašník prichádza do styku s jedlami aj peniazmi (nie sú dodržané zásady hygieny).

• Francúzsky spôsob obsluhy – používa sa pri zložitej obsluhe v zariadeniach s vyššou úrovňou služieb. Je založený na deľbe práce vysoko kvalifikovaných čašníkov. V podstate ide o rozšírený systém hlavného čašníka. Pre jednotlivé funkcie sa používa pôvodné francúzske označenie:

• Maitre d´hôtel [métr dotel] – je vedúcim strediska, je zodpovedný najmä za spoločenskú stránku prevádzky, t. j. za rezerváciu stolov, privítanie a usádzanie hostí, predkladanie jedálnych a nápojových lístkov, pomoc pri výbere, lúči sa s hosťami. Má dokonalé vystupovanie, ovláda viacero cudzích rečí. Na rozdiel od systému hlavného čašníka nevystavuje hosťom účty a tiež nezabezpečuje odvod tržieb.
• Chef de rang [šéf d rán] – je rajónový (úsekový)vrchný čašník (chef de rang) – preberá objednávky od hostí, odovzdáva ich svojmu pomocníkovi (commis de rang). Zabezpečuje odbornú a dokonalú obsluhu, dokončuje jedlo pred hosťom. Chef de rang sa stále zdržuje v reštaurácii, prekladá jedlo z misy na tanier, prípadne ho ešte dochucuje a predkladá hosťom. S ním aj vyúčtováva, prinášajúc vyúčtovanie z pokladnice. Použitý riad odnáša pomocník (commis debarasser).
• Demi chef de rang [demi šéf d rán] táto funkcia sa používa vtedy, keď je potrebné veľký rajón rozdeliť na menšie úseky. Je to vlastne zástupca úsekového vrchného čašníka.
• Commis de rang [komi d rán] – pomocník, podľa okolností plní funkciu nosiča polievok, nosiča jedál alebo nápojára. Prijíma objednávky od úsekového vrchného čašníka a objednáva jedlá alebo nápoje v príslušných strediskách. Potom ich prináša na keridón a spolu s úsekovým vrchným čašníkom zodpovedá za odbornosť obsluhy.
• Sommelier [somelijé] alebo wine butler [vajn batler] – nápojár, na zverenom úseku zabezpečuje ponuku aperitívov, nápojov a digestívov. Musí sa dôkladne oboznámiť so všetkými druhmi nápojov, ktoré má závod k dispozícii. Podľa potreby má pripravený nápojový vozík na ponuku aperitívov; musí ovládať i prípravu miešaných nápojov.
• Buffetier [bufetijér] - ponúka výrobky podľa denného sortimentu studenej kuchyne.
• Trancheur [tranšér] - porcovač mäsa. Na pojazdnom vozíku alebo na krájacom stolíku rozdeľuje – krája na porcie mäso, ryby, hydinu – a podáva hosťom na tanieri aj s vhodnými prílohami.
• Commis debarasser [komi debarasér] zberač, zbiera použitý inventár a odnáša ho do umyvárne. Túto prácu vykonávajú predovšetkým učni a noví neskúsení čašníci.
• Caissier [kasijé] – pokladníčka – má pracovisko priamo v reštaurácii. Vykonáva kontrolnú funkciu. Eviduje všetky objednávky čašníkov, vedie účty jednotlivých stolov a na požiadanie hosťa ich vystavuje. Účet odovzdáva hosťovi obsluhujúci čašník (chef de rang), a to na podnose, na ktorom je pod plátenným obrúskom položený účet. Hosť vyrovná účtovanú čiastku. Ak treba, pokladníčka vydá späť potrebnú sumu peňazí, ktoré opäť chef de rang prináša na tácni.

Výhodou tohto systému je, že obsluhujúci, resp. účtujúci pracovníci vôbec neprichádzajú do styku s peniazmi.

Nevýhodou francúzskeho systému obsluhy je predovšetkým nákladnosť - veľký počet pracovníkov, veľké požiadavky na ich odborné vedomosti a zručnosť, z toho vyplývajú vysoké mzdové náklady. Kladú sa veľké nároky na priestor, štýlové zariadenie, vybavenosť kvalitným inventárom – tenké sklo, nerez, strieborný príbor.

1. Samoobslužný predaj

Vytvára sa pri vysokej frekvencii hostí v centrách miest, na autobusových alebo železničných staniciach, všade tam, kde je nevyhnutná rýchlosť obsluhy. Časť úkonov, ktoré pri individuálnej obsluhe zabezpečuje čašník, sa pri samoobsluhe prenáša na spotrebiteľa, časť zabezpečuje technické zariadenie a časť vykonávajú obsluhujúci pracovníci. Na princípe samoobsluhy pracujú zvyčajne zariadenia účelového stravovania, jedálne so samoobsluhou, niektoré zariadenia rýchleho občerstvenia a pod. V OS so širokým sortimentom teplých jedál je umiestnená výdajná linka. V nej je uložený ponúkaný sortiment jedál a nápojov. Jestvujú tri systémy:

1. priebežný systém - spotrebiteľ prechádza s podnosom pozdĺž výdajnej linky, vyberá si jedlá a nápoje a na konci linky pri pokladnici zaplatí. S ponukou oboznamuje spotrebiteľa ponukový lístok umiestnený na dobre viditeľnom a prístupnom mieste;
2. systém konzumačných lístkov – v predajni je jeden vstup a jeden výstup. Pri vstupe dostane každý hosť konzumačný lístok, na ktorý mu pracovníci zapisujú každý jeho výber jedál a nápojov. Jedlá a nápoje si odnáša sám. Po konzumácii odchádza k východu, kde sedí reštauračná pokladníčka, ktorá mu na základe konzumačného lístka vystaví účet a zinkasuje platbu;
3. rýchlo-obslužný predaj – uplatňuje sa v posledných desaťročiach. Je to spojenie pultového predaja a konzumácie v priestore predaja alebo mimo neho, napr. hamburgery, hot-dogy, hranolky, bagety,...

1. Pultový predaj

Uplatňuje sa najmä v OS doplnkového stravovania (bufet, predaj polotovarov, občerstvenie). Predávaný sortiment pracovníci vydávajú pri predaji cez pult a spotrebitelia si nákup odnášajú. Konzumácia sa uskutočňuje buď mimo odbytového strediska alebo priamo v stredisku pri stoloch, v stoji alebo v sede. Vyúčtovanie vykonáva pracovník za pultom. To je nevýhoda, že manipuluje aj s jedlami aj s peniazmi.

1. Predaj pomocou automatov

Výhoda – predaj sa uskutočňuje 24 hodín. Automaty na predaj teplých a studených nápojov a drobného obchodného tovaru sa umiestňujú na vysokofrekventované miesta – stanice, centrá miest, nemocnice, školy, vestibuly administratívnych centier,..).

1. Stánkový – ambulantný predaj

 Je spojený s predajom mimo podniku pri rôznych príležitostiach, napr. kultúrne, športové podujatia, výstavy, veľtrhy, oslavy a pod. alebo sa predaj uskutočňuje sezónne. Je však náročný na organizačnú a riadiacu prácu.

1. Pochôdzkový predaj

sa najčastejšie uskutočňuje na športových, kultúrnych, spoločenských podujatiach, prípadne v hromadných dopravných prostriedkoch. Predávajúci chodí pomedzi ľudí a ponúka jedlá a nápoje, vyúčtuje, inkasuje.

Vyúčtovanie s hosťom

V strediskách s obsluhou sa vyúčtovanie s hosťom uskutočňuje:

1. vystaveným účtu – účet vystavuje hlavný čašník alebo iný pracovník pomocou elektronickej registračnej pokladnice-
2. inkasom- inkaso robí hlavný alebo rajónový čašník. V zariadeniach s jednoduchou obsluhou je obvyklé, že hlavný čašník vystaví účet a súčasne inkasuje peniaze. Pracovník, ktorý robí vyúčtovanie musí hosťovi predložiť účet (doklad z pokladnice)

Účet má obsahovať:

• Názov zariadenia
• Daňový kód pokladnice
• DIČ
• IČDPH
• Poradové číslo dokladu od poslednej dennej uzávierky
• Dátum vystavenia
• Druh jedla al. nápoja
• Cena za jednotku množstva
• Účtovaná suma spolu
• Meno účtujúceho čašníka
• Označenie MF

Vyúčtovanie tržieb a ich odvod

Tržby za predaný tovar, výrobky a služby sa musia denne vyúčtovať a zaznamenať do predpísanej evidencie.

Všetky zariadenia spoločného stravovania musia na evidenciu tržieb používať elektronickú registračnú pokladnicu, ktorá musí mať certifikát od štátnej skúšobne. Pred zavedením pokladnice do prevádzky ju treba nahlásiť na príslušnom daňovom úrade, ktorý jej pridelí kód zapísaný do knihy pokladnice.

Cez registračnú pokladnicu sa musí evidovať celá tržba, ktorá môže byť:

• hotovostná – v eurách,
• bezhotovostná – stravovacie poukážky, stravné lístky, voucher (= poukážka na stravovacie, ubytovacie služby), faktúra.

Evidencia tržieb sa vedie na základe dennej a mesačnej uzávierky vyhotovenej pokladnicou pomocou denného a mesačného výkazu obratov osobitne za každú pokladnicu, ak je ich viac (v každom odbytovom stredisku).

Denná uzávierka sa vyhotovuje len za tie dni, v ktorých malo zariadenie príjem. V prípade nočných prevádzok zodpovedný pracovník vyhotovuje dennú uzávierku po skončení alebo po striedaní zmien.

Môžu sa realizovať tri typy denného vyúčtovania:

1. najstarší typ – tržby sa zisťujú z počítadla kontrolnej registračnej pokladnice tak, že hmotne zodpovedná osoba odpíše stav počítadla na začiatku zmeny (je potrebný kľúč), aj na konci zmeny. Rozdiel medzi stavom na konci zmeny a na jej začiatku je denná tržba.
2. novší typ – počítadlo sa dá vynulovať. Vynuluje ho hmotne zodpovedná osoba na začiatku zmeny a na jej konci odpíše stav počítadla = denná tržba.
3. najmodernejší typ – pokladnica je napojená na PC, z ktorého sa priamo zisťuje denná tržba.

Mesačná uzávierka sa vyhotovuje raz za mesiac a to najneskôr k prvému dňu nasledujúceho mesiaca. K tomuto dňu sa pripoja do výkazu pásky denných uzávierok a páska mesačnej uzávierky.

Vyúčtovanie tržieb sa robí na predpísanom tlačive, ktoré obsahuje prehľad tržieb podľa jednotlivých stredísk.

Pracovníci poverení inkasom odovzdávajú a vyúčtujú tržbu spôsobom, ktorý si určí zariadenie spoločného stravovania samo v stanovenom čase. Odovzdanie peňazí sa robí písomne na základe podpisu o odovzdaní a prevzatí na určenom tlačive.

Zodpovedný pracovník musí zabezpečiť odvod tržbyna účet v banke v stanovenom čase denne. Hotovosť, ktorá v pokladnici zostane, nesmie presiahnuť stanovený pokladničný limit. Pracovník, ktorý tržby odvádza, musí bankovky a mince roztriediť, urovnať podľa hodnôt a zapísať do dokladu – pokladničnej zloženky banky. Odvádza ich osobne alebo ak v sídle podniku nie je banka, tak poštou na účet v banke – doklad poštová poukážka typu U. Prevádzková jednotka dostane výpis z bankového účtu o prijatí peňazí na účet.

V stravovacom zariadení sa tržba odovzdáva 1x alebo 2x denne – poobede dopoludňajšia zmena,

• ráno poobedná zmena.