Živnostenské podnikanie

Živnostenské podnikanie

1. Charakterizujte pojem podnikanie a jeho ciele

Podnikanie je sústavná činnosť, vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnuť zisk.

Podnikanie v SR upravujú tieto základné právne normy:
- Obchodný zákonník
- Zákon o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon)
- Občiansky zákonník

Podľa Obchodného zákonníka má podniaknie tieto znaky:
- sústavnosť (podnikanie je pravidelná, opakujúca sa činnosť)
- samostatnoť (podnikateľ sa sám rozhoduje o svojom podnikaní)
- konanie vo vlastnom mene (podnikateľ používa obchodné meno, alebo svoje meno)
- vlastná zodpovednosť (podnikateľ nesie zodpovednosť za svoje konanie)
- dosiahnutie zisku (zisk je hlavným motívom podnikateľa)

2. Definujte subjekty podnikania podľa právnych foriem podnikania

Podnikateľ môže byť fyzická, alebo právnická osoba.

Fyzická osoba je každý človek (občan). Má spôsobilosť na právaa povinnosti.
- Spôsobilosť na práva a povinnosti vzniká u fyzickej osoby narodením a zaniká smrťou
(napr. právo na lekárske ošetrenie, povinnosť absolvovať základnú školskú dochádzku)

Aby mohol človek podnikať musí mať aj spôsobilosť na právne úkony. Túto spôsobilosť nezískava fyzická
osoba automaticky narodením.

- Spôsobilosť na právne úkony znamená, že fyzická osoba môže svojim konaním nadobúdať práva a brať
na seba povinnosti (napr. právo prihlásiť sa do autoškoly s cieľom získať vodičské oprávnenie na auto,
povinnosť dodržiavať zmluvu). Túto spôsobilosť získava človek až plnolestosťou, t.j. dovŕšením 18 rokov
života. Spôsobilosť na právne úkony môže byť obmedzená len rozhodnutím súdu (napr. z dôvodu duševnej
poruchy človeka).

Fyzické osoby: majiteľka kaderníckeho salónu, zamestnanec stolárskej dielne, neplnoletý dedič, žiak
základnej školy a pod.
Rozlišujeme podnikateľskú a nepodnikateľskú súkromnú fyzickú osobu. V podnikovej ekonomike sa
zaoberáme podnikateľskou fyzickou osobou.

Právnická osoba je spoločenským útvarom, ktorý vytvoril jednotlivec, alebo jednotlivci, prípadne
organizácia.

Právnická osoba vzniká dňom, ku ktorému je zapísaná do obchodného registra, alebo iného, zákonom určeného registra. Právnická osoba má právnu subjektivitu, ktorá má dve zložky: spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony.
 
Právnické osoby: obchodné spoločnosti, družstvá, občianske združenia, politické strany, cirkvi, záujmové združenia, nadácie, fondy, vyššie územné celky, obce, štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie a iné.

Rozlišujeme tieto právne formy podnikania:
A) Základné právne formy podnikania s právnou subjektivitou
1. Verejné podniky (štátne a samosprávne)
a) ziskové (zamerané na podnikateľskú činnosť)
b) neziskové (zamerané na verejnoprospešnú činnosť)
2. Podniky jednotlivcov
a) živnosti (podniky živnostníka)
b) ostatné súkromné podniky (slobodné povolania, samostatne hospodáriaci roľníci)
3. Obchodné spoločnosti
a) osobné (v.o.s., k.s.)
b) kapitálové (s.r.o., k.s.)
4. Družstvá – výrobné, obchodné, spotrebné, bytové

B) Osobitné formy spoločného podnikania bez právnej subjektivity
1. Tiché spoločenstvo – zmluva o tichom spoločenstve
2. Združenie osôb na spoločné podnikanie – zmluva o združení

C) Podnikanie zahraničných osôb
a) Fyzická, alebo právnická osoba – so sídlom mimo územia SR
b) Európske spoločnosti
c) Európske družstvá

3. Charakterizujte živnosť, všeobecné a osobitné podmienky na prevádzkovanie živnosti

Živnosť je najrozšírenejšou formou podnikania v SR. Živnosti sú prevažne malé a stredné podniky, ktoré pôsobia v oblasti obchodu, remesiel a služieb. Podnikateľ (živnostník) vlastný podnik zvyčajne riadi a neobmedzene ručí celým svojim majetkom za záväzky podniku a prípadné straty,

Základnou právnou normou, ktorá upravuje živnosti, je zákon o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon).

Živnosť je:
- sústavná činnosť
- uskutočňovaná samostatne
- vo vlastnom mene
- na vlastnú zodpovednosť
- za účelom dosiahnutia zisku
- za podmienok ustanovených živnostenským zákonom.

Každá podnikateľská činnosť nie je živnosťou. Existujú činnosti, ktoré spĺňajú znaky podnikania, ale na ich vykonávanie nie je potrebné živnostenské oprávnenie a osoby, ktoré ich vykonávajú nie sú živnostníkmi. Ide o tzv. neživnostenské podnikanie. Patria sem napr. činnosť lekárov, lekárnikov, advokátov, daňových poradcov, činnosť bánk a poisťovní, zdravotnícke, vzdelávacie a sociálne služby a iné.
Živnosť môžu zakladať fyzické a právnické osoby. Živnostník, ktorý chce podnikať, musí splniť predpísané podmienky.

Podmienky prevádzkovania živnosti
a) všeobecné (musí ich splniť každý bez ohľadu na druh živnosti)
- dosiahnutie veku 18 rokov – platným OP
- spôsobilosť na právne úkony – človek nesmie byť duševne chorý, ktorý je zbavený spôsobilosti súdom
- bezúhonnosť – výpisom registra trestov

b) osobitné (líšia sa podľa jednotlivých druhov živností)
- predpísaná odborná spôsobilosť – dokladmi o vzdelaní a praxi (výučným listom, maturitným vysvedčením
a inými dokladmi)
- iná spôsobilosť – osobitná odborná spôsobilosť (napr. na predaj zbraní)
- u FO musí osobitné podmienky spĺňať aj zodpovedný zástupca, ak si ho živnostník určil; ak o živnosť
požiada aj PO, aj štatutárny orgán (napr. konateľ v obchodnej spoločnosti). 

4. Rozdeľte živnosti a charakterizujte ich v zmysle Zákona o živnostenskom podnikaní

Živnosti
1. podľa spôsobu získania živnostenského oprávnenia
a) ohlasovacie (remeselné, viazané, voľné)
b) koncesované
2. podľa predmetu podnikania
a) obchodné
b) výrobné
c) poskytujúce služby

5. Charakterizujte druhy ohlasovacích živností

Ohlasovacie živnosti sú činnosti, ktoré sa môžu prevádzkovať na základe ohlásenia na odbore živnostens-
kého podnikania príslušného obvodného úradu.

a) remeselné – vyžadujú si odbornú spôsobilosť získanú vyučením v odbore a najmenej 3-ročnú prax
v odbore. Záujemca sa preukáže výučným listom a dokladom o vykonaní praxe. Ak dosiahne vyššie
vzdelanie, preukáže sa inými dokladmi (napr. maturitným vysvedčením, vysokoškolským diplomom)
a skracuje sa aj požadovaná doba praxe. Príklady: zámočníctvo, stolárstvo, hodinárstvo, kožušníctvo,
oprava obuvi, kamenárstvo a iné.

b) viazané – sú náročnejšie činnosti. Odborná spôsobilosť na ich vykonávanie je upravená osobitnými
predpismi. Zákon určuje podmienky osobitne pre každú viazanú živnosť. Príklady: prevádzka autoškoly,
revízia a skúšky kotlov, bezpečnostno-technické služby, vykonávanie ohňostrojových prác, očná optika,
zubná technika, zlievanie drahých kovov, sprievodca cestovného ruchu, pedikúra, masérske služby a iné.

c) voľné – sú činnosti, pri ktorých sa nevyžaduje preukázanie odbornej spôsobilosti a stačí splniť
všeobecné podmienky (vek 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť). Príklady: kúpa
tovaru na účel ďalšieho predaja, podomový obchod, upratovacie práce, prekladateľská činnosť, činnosť
hostesiek a iné.

6. Vymenujte charakteristické znaky podnikateľa

Podnikateľ: (7)
- je právnym subjektom (má právo vstupovať do právnych vzťahov, napr. uzatvoriť kúpnu zmluvu
s obchodným partnerom, uzatvoriť pracovnú zmluvu so zamestnancom)
- vykonáva činnosť sústavne (ide o súvislé, alebo pravidelne opakované činnosti, príležitostná
zárobková činnosť nie je podnikaním)

- vykonáva činnosť samostatne (samostatne sa rozhoduje o podnikateľskej činnosti)
- určuje predmet podnikania (čiže rozsah podnikateľskej činnosti)
- nesie podnikateľské riziko a podniká na vlastný účet (je zodpovedný za zisk, ale aj za stratu)
- hospodári s majetkom (pri podnikaní využíva majetok)
- jeho základným cieľom je dosahovanie zisku.

7. Definujte živnostenský list a koncesnú listinu

Živnostenský list je doklad, ktorý osvedčuje splnenie podmienok na prevádzkovanie ohlasovacej živnosti a oprávňuje podnikateľa vykonávať príslušnú ohlasovaciu živnosť.
Živnostenské oprávnenie pri ohlasovacích živnostiach vznikne dňom ohlásenia, alebo dňom začatia živnosti
(ak je uvedený neskorší dátum).
Náležitosti ohlásenia živnosti:
- občiansky preukaz
- výpis z registra trestov
- doklady o vzdelaní a praxi
- ohlásenie živnosti
- kolok

Na základe ohlásenia vydá odbor živnostenského podnikania živnostenský list, resp. pri koncesovanej živnosti koncesnú listinu.

Koncesované živnosti sú činnosti, ktoré sa môžu prevádzkovať na základe koncesie. Koncesia je úradné povolenie na vykonávanie koncesovaných živností. Príklady: nákup, predaj, prenájom, alebo úschova zbraní a streliva, prevádzkovanie strelnice, taxislužba, prevádzkovanie pohrebiska, zmenáreň a iné.

Záujemca o podnikanie požiada odbor živnostenského podnikania o koncesiu a vydanie koncesnej listiny. Okrem odbornej spôsobilosti sa skúma aj spoľahlivosť záujemcu o koncesiu, resp. jeho zodpovedného zástupcu. Spoľahlivosť sa posudzuje vo vzťahu k predmeetu podnikania, pričom sa berie ohľad na ochranu života, zdravia, majetkových a iných práv a verejných záujmov. Koncesia môže byť časovo, alebo územne obmedzená. Za vydanie koncesnej listiny sa platí poplatok.

Živnostenské oprávnenie vznikne dňom doručenia koncesnej listiny.

Koncesná listina je doklad, ktorý osvedčuje splnenie podmienok na prevádzkovanie koncesovanej živnosti a oprávňuje podnikateľa vykonávať príslušnú koncesovanú živnosť.

8. Charakterizujte Živnostenský register

Živnostenský register je verejný zoznam živnostníkov v danom územnom obvode. Zapisujú sa do neho všetky dôležité údaje o živnostníkoch. Živnostenské registre vedú odbory živnostenského podnikania podľa miestnej príslušnosti.
Miestna príslušnosť je určená:
- u FO trvalým bydliskom
- u PO sídlom podnikania

Živnostenský register má:
- verejnú časť –do nej môže nahliadnuť každý človek a požiadať o výpis z registra
- neverejnú časť – tvoria ju osobné údaje podnikateľa a zodpovedného zástupcu.

9. Vysvetlite význam stránky www.zrsr.sk

Možnosť nahliadnuť do verejnej časti živnostenského registra ak nepoznáme živnostníka, resp. ak s ním uzatvárame zmluvy, či je živnostenské oprávnenie platné, či nie je zrušené a pod.

10. Vysvetlite voči ktorým orgánom vznikne ohlasovacia povinnosť podnikateľovi pri nadobudnutí právoplatnosti živnostenského listu, alebo koncesnej listiny

Orgány, voči ktorým vznikne podnikateľovi ohlasovacia povinnosť:
daňový úrad, sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, banka, komerčná poisťovňa

11. Definujte, ktorý zákon upravuje spôsob vedenia účtovníctva fyzických osôb

Zákon o účtovníctve č. 431/2002 Zb. Z. (Zákon č. 198/2007).

12. Charakterizujte akým spôsobom vedie účtovníctvo fyzická osoba, ktorá podniká na základe živnostenského listu, koncesnej listiny, alebo podniká na základe osobitných predpisov

FO nemusí viesť jednoduché účtovníctvo ako živnostník, ak si uplatňuje 40% paušálne výdavky, inak vedie jednoduché účtovníctvo, PO vedie podvojné účtovníctvo.