Náklady, výnosy, výsledok hospodárenia

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: filomena (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 27.09.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 049 slov
Počet zobrazení: 1 139
Tlačení: 93
Uložení: 85

Náklady, výnosy, výsledok hospodárenia

Podnik pri svojej činnosti vynakladá výrobné faktory, ktoré sa spotrebujú aby mohol vyrobiť výrobky (služby práce).

Podnik plní určité ciele predovšetkým ekonomické ciele:

  • dosahovanie zisku
  • zabezpečenie finančnej stability a likvidity podniku (podnik má dosť peňažných prostriedkov na úhradu záväzkov)
  • efektívnosť výrobnej činnosti podniku- je to vzťah medzi vstupmi a výstupmi (môže ísť o minimalizáciu vstupov alebo maximalizáciu výstupov) optimalizácia vstupov a výstupov

Aby podnik dosiahol svoje ciele má väčšina jeho vstupov formu nákladov a väčšina jeho výstupov formu výnosov.

NÁKLADY SPOTREBA VÝNOSY

Náklady- predstavujú spotrebu výrobných faktorov vyjadrenú v peňažných jednotkách (napr. spotreba múky na výrobu chleba)

  • takmer každý náklad vedie v konečnom dôsledku:
  • a) k výdavkom- zníženie majetku
  • b) k výdajom- zníženie majetku

Výdavok- úbytok peňažných prostriedkov (za múku musíme dodávateľovi zaplatiť)

Výdaj- fyzický úbytok majetku (úbytok múky zo skladu)

Výkony- sú výsledky výrobnej, obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti

  • vyjadrujú sa v peniazoch
  • majú formu výrobkov, polotovarov vlastnej výroby, prác alebo služieb
  • objem výkonov vyrobený vo výrobnom podniku za určité obdobie (za 1 rok) sa označuje ako objem výroby
  • vedú v konečnom dôsledku k zvýšeniu majetku podniku, je nutné rozlíšiť výkony od výnosov
  • stávajú sa výnosmi až vtedy, keď sa realizujú čiže predajú

Časové rozlíšenie nákladov a výdavkov

V účtovníctve sa sledujú oddelene výdavky a s nimi súvisiace náklady, preto môže vzniknúť časový a vecný nesúlad medzi vznikom nákladov výdavkov.

Aby sme správne vyčíslili výsledok hospodárenia za dané obdobie (1rok) musíme porovnávať len tie nálady výnosy, ktoré časovo s týmto obdobím súvisia, preto je nutné odstrániť časový nesúlad medzi vznikom nákladu a výdavku v dvoch rôznych obdobiach (rokoch) časovým rozlíšením nákladov.

Poznáme takéto prípady časového nesúladu medzi nákladmi a výdavkami:

  1. najskôr vznikne výdavok, potom (v budúcich obdobiach) náklad =náklady budúcich období

Podnik pracuje v prenajatých priestoroch v roku 2012 zaplatil nájomné na 3 roky dopredu vo výške 60 000 €.

Rok 2012 20 000 €

 
  1. Najskôr vznikne náklad, neskôr (v budúcich obdobiach) výdavok = výdavky budúcich období

Podnik má do roku 2014 prenajatú garáž, ktorej garážuje vlastné auto podľa dohody s prenajímateľom mu zaplatí nájomné 3 000 € až po uplynutí 3 rokov čiže na konci roka 2014.

Ak náklady a výdavky vzniknú v tom istom roku nie je nutné ich časovo rozlišovať, pretože vznikli v tom istom období (v tom istom roku)

Členenie nákladov

  • podľa druhov – druhové členenie
  • základné členenie nákladov v každom podniku
  • vyjadrujú spotrebu výrobných faktorov pri vstupe do podniku
  • sú to prvotné náklady (vznikli pôvodne ako náklad)
  • vznikajú v podniku pri styku s okolím preto ich nazývame aj externé náklady
  • každý nákladový druh tvorí jeden celok preto ich považujeme za jednoduché náklady
  • neprihliada sa na to, kde náklady vznikli (v ktorom útvare) ani na to na aký účel sa vynaložili (výkon)
  1. náklady podľa druhov

Sú:

  • za celý podnik
  • externé
  • rovnorodé
  • jednoduché

Slúžia na:

  • vyčíslenie výsledku hospodárenia podniku
  • na porovnanie štruktúry nákladov
  • zostavenie plánov alebo rozpočtov
  • na hodnotenie efektívnosti činnosti podniku

Náklady podľa druhov sa členia:

  • spotrebované nákupy
  • služby
  • osobné náklady
  • dane a poplatky

Pr.) V roku 2011 boli celkové náklady 1390 € z toho spotreba materiálu činila 500 €. Vypočítajte štruktúru.

500/1390 * 100 = 35,97 % Podiel materiálu na celkových nákladoch je 35,97 %.

  1. b) druhotné náklady

Sú:

  • interné- vznikajú vo vnútri podniku
  • zložené- môžeme ich deliť na nákladové druhy
  • náklady ktoré poskytuje jeden útvar v podniku druhému

Slúžia na:

  • majú význam pri riadení vnútropodnikových útvarov

Pr.) podnik má závody A,B, C každý z nich je v inom meste. Zo závodu A sa prevádza materiál do závodov B a C. Výkon, ktorý vzniká v meste A v súvislosti s prepravou materiálu (účet 622) je nákladom v závodoch B, C je to druhotný náklad zložený zo spotreby benzínu a mzdy vodiča.

  • v závislosti od objemu výroby
  • niektoré náklady veľmi závisia od objemu výkonov iné zasa menej
  • podľa miery závislosti od objemu výkonov členíme náklady na:
  1. fixné
  2. variabilné

Fixné náklady- so zmenou objemu výroby sa celkovo nemenia, ale mení sa ich podiel pripadajúci na jednotku výkonu (náklady na osvetlenie, kúrenie, odpisy DM, na výskum)

  • hovoríme im že sú nepružné, pevné náklady

Pr.) vyrábame kompóty v júni 80 000 ks, v júly 70 000 ks , v auguste 90 000 ks. Náklady na osvetlenie haly sú 6 000. Vypočítajte sumu fixných nákladov na jeden kompót v jednotlivých mesiacoch.

Jún: 6000/80000= 0,075 Júl: 6000/70000= 0,076 August: 6000/90000= 0,067

Variabilné náklady- premenlivé, pružné, menia sa so zmenou objemu výroby

Môžu byť:

  1. proporcionálne
  2. progresívne
  3. degresívne
  4. regresívne

Proporcionálne náklady- rastú rovnako rýchlo ako objem výkonov, vyvíjajú sa v tom istom smere ako objem výkonov (spotreba priameho materiálu na jednotku výkonu)

Progresívne, degresívne a regresívne náklady sa vyvíjajú neproporcionálne čiže iným smerom ako objem výkonom

Progresívne náklady- sú také náklady, ktorých celková výška rastie rýchlejšie ako objem výkonov (v prípade, že objem výkonov rastie) klesá pomalšie ako objem výkonov (ak objem výkonov klesá)

  • vznikajú v súvislosti s neplánovanými výkonmi v podniku (napr. mzdové zvýhodnenia za prácu nad čas, vo sviatok, náklady na nepodarky a pod.)

Degresívne náklady- náklady, ktorých celková výška rastie pomalšie ako objem výkonov (ak objem výkonov rastie) a klesá rýchlejšie ako objem výkonov (ak objem výkonov klesá)

  • náklady na opravu dlhodobého majetku, náklady na pomocný materiál a pod.

Regresívne náklady- náklady, ktoré sa vyvíjajú nepriamoúmerne s objemom výkonov to znamená, že ich celková výška pri zvýšení objemu výkonov klesá a pri poklese objemu výkonov stúpa (mzdy za prestoje)

  • kalkulačné členenie nákladov- pri kalkulačnom členení nákladov ide o priradenie príslušnej časti každého nákladového druhu a vnútropodnikového nákladu na konkrétny výkon (na 1 ks)
  • činnosť spojená s týmto priraďovaním sa nazýva kalkulovanie
  • výsledkom kalkulovania je kalkulácia nákladov na kalkulačnú jednotku = výkon (kus...)
  • základným znakom podľa ktorého sa členia náklady v kalkulácii je účel to znamená ako nálady súvisia s kalkulačnou jednotkou ako ich môžeme ku kalkulačnej jednotke priradiť
  • podľa toho ako ich vieme priradiť môžu byť:
  1. priame- vzťahujú sa priamo na kalkulačnú jednotku
  • vieme ich presne vyčísliť na kalkulačnú jednotku
  1. b)nepriame- hovoríme im aj režíjne náklady

- súvisia so spoločným zabezpečením, obsluhou a riadením výroby a sú spoločné pre všetky výkony (napr. odpisy budov v ktorých sa vyrábajú výrobky, plat riaditeľa firmy...)

Náklady na kalkulačnú jednotku sú usporiadané v kalkulačnom vzorci, ktorý obsahuje kalkulačné položky:

  • priamy materiál
  • priame mzdy
  • ostatné priame náklady 35,2 % zo mzdy

PRIAME NÁKLADY

  • výrobná réžia

VLASTNÉ NÁKLADY VÝROBY

  • správna réžia

VLASTNÉ NÁKLADY VÝKONU

  • odbytové náklady

ÚPLNÉ VLASTNÉ NÁKLADY VÝKONU

  • zisk

PREDAJNÁ CENA BEZ DPH

  • priamy materiál
    • vstupuje priamo do výrobku, tvorí jeho podstatu napr. látka na šaty
    • patrí tam aj materiál, ktorý je nevyhnutnou zložkou pri zhotovení výrobku (napr. gombíky, šnúrky....)
  • priame mzdy
  • sú to mzdy výrobných robotníkov za odpracovaný čas alebo určitý výkon, ktoré sa dajú presne určiť na kalkulačnú jednotku (mzda krajčírky za ušitie šiat)
  • ostatné priame náklady
  • ZSP 35,2 %
  • Náklady na licencie, patenty
  • výrobná réžia
  • spoločné výrobné náklady, ktoré súvisia s riadením a obsluhou výrobného procesu a nemožno ich určiť priamo na kalkulačnú jednicu (spotreba energie, odpisy strojov v dielni, oprava DM, mzda majstra vo výrobe)
  • správna réžia
  • spoločné náklady celého podniku, ktoré súvisia s riadením a správou podniku (mzdy zamestnancov správy + ZSP, čistiace prostriedky, kancelársky materiál, spotreba energie mimo výrobných priestorov)
  • odbytové náklady
  • náklady vynaložené na skladovanie hotových výrobkov a ich predaj, reklamu, propagáciu, expedíciu

Vyčíslenie nákladov v kalkulácii sa robí kalkulačnými metódami. Najčastejšie: metóda delením a prirážková kalkulácia.

Kalkulácia môže byť:

  1. predbežná- v ktorej si podnik plánuje výšku nákladov na jednotlivé výrobky
  • zostavuje sa pred začatím výroby, je to podklad pre zostavenie ceny
  1. výsledná- zostavuje sa po výrobe a zisťujú sa skutočné náklady, ktoré boli pri výrobe vynaložené
  • členenie nákladov v účtovníctve

Podľa toho, ako sa sledujú náklady v účtovníctve rozlišujeme:

  1. náklady na hospodársku činnosť (50-55) – prevádzkové náklady, ktoré súvisia s predmetom podnikania
  2. finančné náklady (56) – tieto náklady vznikajú pri finančných operáciách uskutočňovaných v podniku (562, 563, 568)
  3. mimoriadne náklady (58) – náklady, ktoré nesúvisia s bežnou činnosťou
  • nepravidelné, neplánované (živelné pohromy)

Znižovanie nákladov

Plánovanie nákladov v podniku

  • je to činnosť ktorou sa dopredu stanovujú jednotlivé položky nákladov dôležité pre podnik na dosiahnutie cieľov
  • plán nákladov predstavuje prehľad nákladových položiek v predpokladaných sumách, predpoklad pre jeho zostavenie je PLÁN VÝKONOV
  • metodiku plánovania nákladov si stanoví každý podnik sám a snaží sa hľadať možnosti ako znižovať náklady

Rezervy znižovania nákladov

  • lepšie využitie obežného majetku
  • skracovanie doby obratu
  • lepšie využitie výrobnej kapacity DM
  • zvyšovanie kvality výkonov
  • voľba vhodného sortimentu výroby

Prostriedky znižovania nákladov

  • sú to konkrétne opatrenia, ktoré sa používajú na využitie zistených rezerv
  • zlepšenie organizácie práce a riadenia
  • zavedenie novej modernej techniky a zvyšovanie vzdelávania pracovníkov = rekvalifikácia

Charakteristika výnosov

Poznáme 2 prístupy

  • z hľadiska podniku ako celku- sú to výkony vyjadrené v peniazoch
  • výnosy z vnútropodnikového hľadiska

Výkon sa môže realizovať 2 spôsobmi

  1. predajom- realizácia výkonu mimo podniku = vznikajú tržby
  2. odovzdaním- realizácia výkonu vnútri podniku = vznikajú vnútropodnikové výnosy

Pri predaji n faktúru ide o bezhotovostný platobný styk vzniká tržba a pohľadávka.

Príjem- prírastok peňažných prostriedkov, vzniká pri úhrade tržieb v hotovosti alebo pri úhrade pohľadávky

Členenie výnosov

  • druhové členenie výnosov- podľa účtových skupín v osnove
  1. tržby sa vlastné výkony a tovar
  2. zmena stavu vnútroorganizačných zásob
  3. aktivácia materiálu a tovaru
  4. iné výnosy z hospodárskej činnosti
  5. zúčtovanie niektorých položiek z hospodárskej činnosti
  6. finančné výnosy
    • tržby z predaja CP
    • prijaté úroky (kreditné)
  7. mimoriadne výnosy- náhrady škôd od poisťovne
  • členenie výnosov, ktoré vznikajú pri realizácii výkonov
  1. tržby
  2. vnútropodnikové výnosy
  • členenie výnosov v účtovníctve (nadväzuje na členenie nákladov v účtovníctve)
  1. výnosy z hospodárskej činnosti
  2. finančné výnosy
  3. mimoriadne výnosy

Tržba- suma peňažných prostriedkov získaná z predaja tovarov, vykonané práce alebo poskytnuté služby

Výnos- prírastok statkov priraditeľný hospodárskej jednotke

  • peňažné čiastky, ktoré podnik získal zo svojich činností za určité obdobie bez ohľadu na to či v tomto období došlo k ich úhrade

Výsledok hospodárenia

  • základný ukazovateľ úspešnosti podnikania
  • môže byť zisk alebo strata
  • je to rozdiel medzi výnosmi a nákladmi

VH z bežnej činnosti = VH z hospodárskej činnosti + VH z finančnej činnosti

VH z mimoriadnej činnosti = výnosy z mimoriadnej činnosti – náklady na mimoriadnu činnosť

VH z bežnej činnosti pred zdanením= daň z príjmov z bežnej činnosti = VH z bežnej činnosti po zdanení + VH z mimoriadnej činnosti po zdanení = VH po zdanení = disponibilný VH

Pr.) v podniku VETO, a. s. boli v roku 2011 takéto náklady a výnosy

Náklady na hospodársku činnosť 10 000

Finančné náklady 8 000

Mimoriadne náklady 3 000

Výnosy z hospodárskej činnosti 20 000

Finančné výnosy 5 000

Mimoriadne výnosy 4 000

Daň z príjmov z bežnej činnosti 1 330

Daň z príjmov z mimoriadnej činnosti 190

Úloha: vypočítajte výsledok hospodárenia podľa jednotlivých zložiek aj celý výsledok hospodárenia po zdanení

VH z hospodárskej činnosti= 20 000 – 10 000 = 10 000 zisk z hospodárskej činnosti

VH z finančnej činnosti = 5 000 – 8 000 = - 3 000 strata z finančnej činnosti

VH z bežnej činnosti= 10 000 – 3 000 = 7 000 zisk z bežnej činnosti

VH z mimoriadnej činnosti = 4 000 – 3 000 = 1 000 zisk z bežnej činnosti

Zisk z bežnej činnosti – daň z príjmov z BČ = 7 000 – 1 330 = 5 670 VH z BČ po zdanení

Zisk z mimoriadnej činnosti – daň z príjmov z MČ= 1 000 – 190 = 810 VH z MČ po zdanení

VH z BČ po zdanení + VH z MČ po zdanení = 5 680 + 810 = 6480 Disponibilný VH = zisk

Ukazovatele rentability

  • najdôležitejší ekonomický ukazovateľ je výsledok hospodárenia, ktorý sa sleduje a plánuje v každom podniku
  • tento ukazovateľ nemá dostatočnú vypovedaciu schopnosť o efektívnosti činnosti podniku, preto sa vo firmách alebo podnikoch používajú rôzne ukazovatele, v ktorých sa udáva do pomeru zisk s inými absolútnymi ukazovateľmi
  • ide o ukazovatele rentability

Najčastejšie používané ukazovatele rentability sú:

  • rentabilita vložených prostriedkov= zisk/ vložené prostriedky * 100
  • vložené prostriedky to je celkový majetok podniku alebo kapitál
  • tento ukazovateľ sa volá aj rentabilita celkového kapitálu
  • tento ukazovateľ znamená, že 1 € vloženého kapitálu vyprodukovalo x centov zisku
  • rentabilita vlastného imania = zisk / vlastné imanie * 100
  • vlastné imanie- nárok majiteľa na majetok podniku, pretože sa skladá z toho čo majitelia vložili do podnikania ZI a z toho čo sa dosiahlo činnosťou podniku VH a jeho rozdelenie do fondov
  • na 1 € vloženého VI sa vyprodukovalo x centov zisku
  • rentabilita výnosov = zisk / výnosy * 100
  • 1 € výnosov prinieslo x centov zisku
  • rentabilita tržieb= zisk / tržby * 100
  • na 1 € tržieb pripadá x centov zisku

Pr.) na základe nasledujúcich údajov z podniku vypočítajte jednotlivé ukazovatele rentability a ekonomicky ich interpretujte.

Čistý zisk = 30 000 €

Celkový majetok = 250 000 €

Vlastné imanie = 50 000 €

Výnosy = 270 000 €

Tržby (ako súčasť výnosov) = 200 000 €

Rozdelenie výsledku hospodárenia

Výsledok hospodárenia, ktorý dosiahne v bežnom roku sa vždy rozdeľuje až v nasledujúcom roku (ak je to zisk). V prípade straty hovoríme o jej vyrovnaní.

Zisk sa rozdeľuje v závislosti od typu podniku (a. s., s. r. o., ...) a podľa zákona.

Rozdelenie a použitie zisku v a. s. a s. r. o. musí schváliť valné zhromaždenie napr. a. s. môže byť použitý zisk takto:

  1. povinný odvod dane
  2. možné použitie disponibilného zisku
  1. povinný prídel do rezervného fondu (10 % - 20 % zo ZI)
  2. výplata dividend a tantiém
  3. úhrada straty z minulých rokov
  4. na rozvoj podniku
  5. ponechaný ako nerozdelený zisk

Vyrovnanie sa so stratou

  • tiež závisí od typu spoločnosti

Možnosti vyrovnávania sú:

  • úhrada straty z nerozdeleného zisku z minulých rokov
  • zo ZRF
  • v s. r. o. ju môžu uhradiť spoločníci
  • prevedie sa do nasledujúceho roka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.019 s.
Zavrieť reklamu