Podnik a podnikanie, Životný cyklus podniku

Podnik a podnikanie

PODNIK - je základnou hospodárskou jednotkou v národnom hospodárstve (NH).

PODNIK - je samostatná hospodárska jednotka, ktorá využívaním výrobných vstupov vyrába výrobky alebo poskytuje služby (výstupy) určené na predaj.
Obchodný zákonník definuje podnik ako súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania.

Podnik tvoria 3 základné zložky:

• osobné (zamestnávatelia a zamestnanci podniku ( riaditeľ podniku, robotníci,...),
• hmotné (tzv. fyzický kapitál, budovy, stroje, prístroje, materiál, pôda, ...),
• nehmotné (napr. ochranná známka, patenty, licencie, softvér, obchodné meno, ...).

Ekonomická samostatnosť – znamená, že podnik sa rozhoduje sám o všetkých veciach, ktoré sa ho bezprostredne týkajú (napr. akú formu podnikania si zvolí, aký bude mať názov podniku, kde bude sídliť, čo bude vyrábať, ako si bude organizovať svoju výrobu, ako rozdelí hospodársky výsledok, s kým bude spolupracovať, odkiaľ získa prostriedky na podnikanie, ako bude propagovať svoje výrobky a pod. ).

Právna subjektivita – znamená, že štát priamo nezasahuje do činnosti podniku. Úlohou štátu je určiť všeobecné pravidlá, podľa ktorých sa môže uskutočňovať podnikanie (napr. podmienky na vznik podnikov, výška daní a pod.). Podnik samostatne a vo vlastnom mene vstupuje do právnych vzťahov s inými subjektami, preberá na seba záväzky a má zodpovednosť za ich plnenie. Právna subjektivita umožňuje podniku chrániť svoje záujmy podľa platných zákonov (napr. pri uzatváraní zmlúv s dodávateľmi, odberateľmi, so zamestnancami, s poisťovňami, bankami, apod.)

Okolie podniku – tvorí súhrn prvkov, ktoré sa nachádzajú mimo podniku a s ktorými má podnik vzťahy (dodávatelia, odberatelia, verejnosť, konkurencia, štát, finančné inštitúcie).

Funkcie podniku:

• ekonomická - spočíva vo výrobe statkov a poskytovaní služieb, zahŕňa funkciu – zásobovaciu, výrobnú, odbytovú, personálnu, finančnú, vedecko-technickú,
• mimoekonomická - nesúvisí priamo s hospodárskou činnosťou podniku, zahŕňa funkciu – sociálnu, bezpečnostnú, ekologickú, kultúrno-spoločenskú, vzdelávaciu.

Podniky môžeme členiť podľa viacerých hľadísk:

• podľa formy vlastníctva ,
• podľa zdrojov financovania,
• podľa charakteru výkonov (konečného výsledku),
• podľa veľkosti,
• podľa právnej formy podnikania.

1. podniky podľa formy vlastníctva

1. súkromné (majú presne určeného vlastníka, tvoria základ NH, je ich najviac v SR)
2. verejné (poskytujú väčšinou verejno-prospešné služby, sú to verejné štátne alebo samosprávne podniky, vlastníkom je štát alebo samosprávny celok – obec, kraj),
3. zmiešané (časť majetku vlastní štát a časť súkromná osoba).

1. Podniky podľa zdrojov financovania

1. ziskové organizácie (zameriavajú sa na vytváranie zisku, po splnení povinností zo zákona (úhrada daní) môžu zisk použiť na rozvoj podniku alebo osobnú spotrebu, sú to podniky prevažne v súkromnom vlastníctve),
2. neziskové organizácie (nie sú zamerané na tvorbu zisku, zameriavajú sa na služby pre obyvateľov, napr. zdravotné, vzdelávacie, sociálne, apod.)

1. podniky podľa charakteru výkonov (konečného výsledku)

1. výrobné (napr. podniky – ťažobné, poľnohospodárske, energetické, stavebné, strojárske, vyrábajúce spotrebné statky),
2. nevýrobné - podniky poskytujúce služby (napr. podniky – obchodné, banky a poisťovne, dopravné, stravovacie a ubytovacie, cestovné kancelárie, a iné).

1. podniky podľa veľkosti - väčšinou ich členíme podľa počtu zamestnancov v podniku

1. mikropodniky (od 0 – 9 zamestnancov, pôsobia v oblasti remesiel, obchodu)
2. malé podniky (10 – 49 zamestnancov, podniky remesiel, obchodu, malovýrobe),
3. stredné podniky (50 – 249 zamestnancov, malé podniky pôsobiace v rovnakých oblastiach alebo v odvetviach spracovateľského priemyslu, napr. potravinárstvo),
4. veľké podniky 250 a viac zamestnancov, väčšinou akciové spoločnosti, pôsobia napr. v strojárstve, hutníctve, energetike, ťažbe surovín, ...).

1. podniky podľa právnej formy

1. podnik jednotlivca (podnik živnostníka),
2. obchodné spoločnosti (v.o.s., k.s., s.r.o., a.s.),
3. družstvá (výrobné, spotrebné, bytové, jednotné, ...),
4. osobitné formy podnikania (tiché spoločenstvo, združenie osôb na spoločné podnikanie).

Existencia podniku ako podnikateľského subjektu je časovo ohraničená začiatkom a ukončením jeho podnikateľskej aktivity. Obdobie od vzniku až po zánik sa nazýva životným cyklom podniku. Životný cyklus môže byť dlhý alebo krátky. Obdobie medzi vznikom a zánikom nemusí vždy obsahovať všetky fázy životného cyklu, môže napr. prísť ku kríze, resp. zániku skôr, ako organizácia dosiahne stabilizáciu. Na priebeh životného cyklu vplývajú vnútorné a vonkajšie podmienky pre podnikanie, napr. podnikateľská aktivita konkurenčných firiem, fiškálna politika štátu, inovačná politika organizácie, kvalifikácia pracovníkov, nákladovosť logistických činností, nákladovosť transformačného procesu, kvalita manažmentu, atď. Životný cyklus vypovedá aj o stupni rozvoja organizácie, jeho postavenia na trhu a tvorí východiskové informácie pre prognózovanie budúcej existencie a vývoja organizácie.

Fázy životného cyklu podniku tvorí 5 fáz:

1.) založenie podniku,
2.) rast,
3.) stabilizácia,
4.) sanácia,
5.) zánik alebo ďalší rast.

1. Založenie a vznik podniku

Založenie podniku spočíva vo výbere organizačno-právnej formy podnikania, vypracovaní potrebnej dokumentácie a splnení všetkých náležitosti v zmysle Obchodného zákonníka.

Podnik vzniká zápisom do OR. Pri zakladaní sa odporúča odpovedať si na niekoľko otázok , napr:

• V čom budeme podnikať?
• Komu budem predávať a ponúkať? Za akú cenu?
• Aká je konkurencia?
• Mám dostatok kapitálu? Ako veľký bude podnik? Akú zvolím distribúciu? 

Pri vzniku podniku treba vypracovať podnikateľský zámer, ktorý vyjadruje stratégiu podniku.

Táto stratégia má tieto časti:

• stručná analýza okolia Pozri kapitolu : Podnikateľský plán
• silné a slabé stránky podniku – ich analýza
• vízia podniku, formulácia strategických vrcholových cieľov, apod...

1. Rast podniku

Podnik sa začína presadzovať na trhu. Vybudoval si už pevné postavenie, čo vedie k jeho rastu. Typickými znakmi sú:

• stúpajúci počet zákazníkov a opakovaných nákupov, stúpajúci obrat,
• zvyšovanie počtu zamestnancov, majetku,
• výrazne stúpajúci zisk.

Aby sa organizácia udržala vo fáze rastu a plynule sa dostala do fázy stabilizácie, je potrebné rozvíjať ďalšie podnikateľské aktivity, napr.:
- uskutočňuje dôslednú analýzu trhu a volí vhodnú cenovú stratégiu,
- zvyšuje kvalitu výrobkov a zavádza nové – inovované výrobky na trh,
- realizuje viaceré aktivity na podporu predaja, čo vyžaduje vysoké marketingové náklady.

1. Stabilizácia (fáza zrelosti)

Fáza stabilizácie - zrelosti znamená, že firma prestáva rásť, dostáva sa na vrchol svojich možností, je to vyspelá, zrelá firma, ktorá podáva vysoké výkony, má vysoký viac menej uzatvorený okruh zákazníkov, stabilný zisk. Každá firma sa snaží dosiahnuť čo najskôr fázu zrelosti a udržať sa v nej čo najdlhšie. Firma musí vedieť rozpoznať príznaky situácie, kedy jej stratégia stráca silu, prestáva vyhovovať zmenám na trhu, nestačí na konkurenciu. Je potrebné včas pripraviť novú, či zlepšiť súčasnú stratégiu, inak hrozí, že sa dostane do fázy poklesu. Preto úspešné firmy svoju stratégiu neustále sledujú, prehodnocujú a včas menia.

1. Fáza nasýtenia, sanácia

Po úspešných fázach sa môže podnik dostať do poklesu hospodárskych výsledkov, klesá objem výroby, obratu, rentability, podnik sa dostáva do platobnej neschopnosti. V tomto prípade treba urobiť hĺbkovú analýzu a na jej základe urobiť sanačné opatrenia. Sanácia predstavuje uskutočnenie takých opatrení, kt. majú odstrániť príčiny nepriaznivého vývoja podniku, ozdraviť ho a dosiahnuť aspoň minimálnu rentabilitu. Podnik sa snaží odstrániť stratu. Ak je situácia bezvýchodisková podnik bankrotuje.

1. Zánik podniku

Podnik zaniká dňom výmazu z OR. Zániku podniku predchádza jej zrušenie, a to buď likvidáciou (rozhodnutím súdu) alebo bez likvidácie. Podnik sa môže rušiť z rôznych príčin, napríklad:

• uplynutím doby, na ktorú bol podnik založený,
• splnením cieľa, na ktorý bol podnik založený,
• rozhodnutím podnikateľa o dobrovoľnom zrušení podniku,
• smrťou podnikateľa,
• súdnym rozhodnutím,
• vzájomnou dohodou spoločníkov,
• dobrovoľným zrušením pre dlhodobé straty,
• núteným rozhodnutím na základe vstupu podniku do konkurzu.

Základné právne normy, ktoré upravujú podnikanie sú:

• Obchodný zákonník
• Živnostenský zákon
• Občiansky zákonník

Podnikateľmi môžu byť fyzické alebo  právnické osoby.

FO – ľudia ako prirodzení nositelia práv a povinností. Spôsobilosť podnikať nadobúdajú dovŕšením 18 rokov.

PO – útvary vytvorené ľuďmi, ktoré sú považované podľa zákona za samostatné právne subjekty, t.j. môžu nadobúdať práva a záväzky a sú zapísané v obchodnom registri (rôzne organizácie, spoločnosti, družstvá, ...).

1. osoba zapísaná v obchodnom registri,
2. osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
3. osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
4. FO, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Charakteristické znaky podnikateľa:

• právny subjekt – vstupuje do právnych vzťahov vlastným menom,
• vykonáva činnosť samostatne,
• vymedzuje si predmet podnikania,
• nesie podnikateľské riziko,
• hospodári s majetkom,
• podniká na vlastný účet,
• základným cieľom podnikateľa je dosahovanie zisku.

O b c h o d n é m e n o- je názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti (meno pod ktorým podniká a vystupuje smerom k zákazníkom, dodávateľom, obchodným partnerom apod.) .Obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa.

FO (samostatný súkromný podnikateľ) - podniká pod svojím vlastným menom, ku ktorému môže pripojiť napr. označenie druhu činnosti,, ktorým sa odlišuje od obchodného mena inej osoby

PO(organizácia) - podniká pod menom firmy, ku ktorej sa pripája označenie, o aký druh PO sa jedná

O b c h o d n ý r e g i s t e r - je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú dôležité údaje o podnikateľoch (názov, sídlo, predmet podnikania, právna forma podnikania, identifikačné číslo organizácie (IČO), a pod.). 

OR vedie každý okresný súd pre podniky, ktoré majú sídlo v jeho obvode.