Národné hospodárstvo a jeho štruktúra

Národné hospodárstvo a jeho štruktúra

Národné hospodárstvo

• je to historický – vytvorený komplex jednotlivých oblastí ekonomických činností v určitej krajine.
• jednotlivé oblasti sú prepojené prostredníctvom spoločenskej deľby práce, t.j. hospodárstvo každej časti, napr. určitej firmy (napr. s firmy s potravinami) závisí od činnosti iných firiem (poľnohospodárske podniky, doprava, príprava predavačov v školstve...)

Národné hospodárstvo označujeme tiež pojmom národná ekonomika, t.j. ekonomikou príslušnej krajiny, napr. národné hospodárstvo (ekonomika) USA, národné hospodárstvo Českej republiky, Slovenskej republiky (od 1.1.1993) a pod.

Národné hospodárstvo:

• je teda súhrn všetkých individuálnych samostatných hospodárstiev,
• tvoria ho všetky subjekty trhu všetkých odvetví a sfér hospodárskeho a spoločenského života bez ohľadu na formu podnikania, alebo formu vlastníctva.

Medzi jednotlivými subjektmi národného hospodárstva existujú väzby a vzťahy, napr. obchod s textilom je závislý od spracovateľského textilného priemyslu a ten od strojárenského priemyslu a poľnohospodárskej prvovýroby, dôležité je i zdravotníctvo (stará sa o zamestnancov) a pod.

Medzinárodné vzťahy:

• vzťahy medzi národnými ekonomikami na báze vzájomnej hospodárskej spolupráce,
• často vyúsťujú až do ekonomickej integrácie.

Ekonomická integrácia:

• proces vzájomného približovania sa a spájania ekonomík do väčších celkov na základe spoločenských záujmov
• vedie k vytváraniu nadnárodných ekonomických zoskupení (Ázijské tigre?, EÚ...)

Svetové hospodárstvo:

• súhrn všetkých národných hospodárstiev na svete,
• jeho súčasťou je celý systém medzinárodných ekonomických vzťahov (medzi národnými ekonomikami) založený na medzinárodnej deľbe práce a fungujúcom svetovom trhu.

Jednotlivé časti národného hospodárstva možno spájať do skupín podľa spoločných znakov.

Tak možno národné hospodárstvo klasifikovať (triediť) z rôznych hľadísk:

• odvetvová štruktúra (výrobné...., nevýrobné...),
• sektorová štruktúra (primárny, sekundárny, terciárny, kvarciárny),
• podľa klasifikácie produkcie (poľnohospodárstvo, stavebníctvo, obchod...),
• územná (regionálna) štruktúra (kraje...)

Odvetvia národného hospodárstva, sektory

Odvetvová štruktúra národného hospodárstva - je to členenie ekonomiky podľa charakteru konečných výsledkov činností jednotlivých podnikov a organizácií

Odvetvie - tvoria ho podniky s rovnakým, alebo príbuzným zameraním

Odvetvia delíme na:

• výrobné,
• nevýrobné

Výrobné odvetvia:

• priemysel,
• poľnohospodárstvo,
• lesné hospodárstvo,
• stavebníctvo,
• nákladná doprava,
• výrobné služby

Nevýrobné odvetvia:

• školstvo,
• kultúra,
• zdravotníctvo,
• osobná doprava,
• nevýrobné služby

Sektorová štruktúra národného hospodárstva:

• primárny sektor
• sekundárny,
• terciárny,
• kvarciárny.

Primárny sektor:

•  najvýznamnejší sektor ekonomiky,
•  tvorený odvetviami produkujúcimi základné suroviny a materiály:
  • ťažobný priemysel,
  • poľnohospodárstvo,
  • lesníctvo,
  • energetika a pod.
•  nízke tempo vedecko-technického pokroku,
•  pomalý rast produktivity,
• vysoká investičná náročnosť,
•  relatívne malá ziskovosť výroby
•  malý záujem súkromného sektora

Sekundárny sektor:

•  nadväzuje na primárny,
•  patrí sem spracovateľský priemysel a stavebníctvo,
•  výrazne ovplyvňuje stupeň rozvoja ekonomiky i životnej úrovne obyvateľstva,
•  rýchle tempo zavádzania vedec.- technického pokroku,
•  rýchly rast produktivity práce
•  pomerne rýchla obmena sortimentu vyrábaných výrobkov
•  vysoká investičná náročnosť
•  neustále prehlbujúca sa deľba práce a užšia špecializácia
•  väčšia vzájomná závislosť jednotlivých výrobcov

Terciárny sektor:

•  všetky druhy služieb (platené aj neplatené) - obchod, doprava, spoje,
•  najrýchlejšie sa rozvíjajúci vo vyspelých krajinách,
•  relatívne najnižšia investičná náročnosť,
•  vysoké tempo zavádzania vedec.- technického pokroku,
•  vysoký rast produktivity,
•  v dôsledku prehlbujúcej sa deľby práce sa mnohé činnosti presúvajú zo sekundárneho do terciálneho
  sektora,

Kvarciárny sektor:

•  tvorí ho oblasť vedy a techniky, školstvo, zdravotníctvo jeho osamostatnenie si vyžiadal rýchly rozvoj vedy a techniky, rast vzdelanosti, zvyšovanie kvalifikácie a rozvoj zdravotníckej starostlivosti
•  na rozvoji tohto sektora sa najviac podieľa štát – finančne náročné

Štrukturálne zmeny vo vyspelých ekonomikách charakterizuje:

•  rozvoj terciárneho a kvarciárneho sektora,
•  nárastom zamestnanosti v terc. a kvar. sektore,
•  pomalší rozvoj primárneho a sekundárneho sektoru,
•  pokles zamestnanosti v prim. a sekund. sektore

Štruktúra národného hospodárstva z hľadiska klasifikácie produkcie

1. Pôdohospodárska produkcia:

• p. poľnohospodárstva,
• p. poľovníctva,
• p. lesníctva,
• p. chovu rýb a rybolovu.

Rozhodujúci znak – rastlinný, alebo živočíšny pôvod, produkty vznikajúce v biologickom procese sú zatiaľ priemyselne nespracované.

1. Priemyselná produkcia:

• potravinárske výrobky, nápoje,
• tabak a tabakové výrobky,
• všetky textílie a textilné výrobky,
• koža, drevo, papier,
• chemické výrobky,
• stroje a zariadenia,
• optické a dopravné zariadenia

1. Produkciastavebníctva:

• stavebné práce – nové, rekonštrukcia, modernizácia...

1. Obchod:

• veľko a maloobchod,
• veľko a maloobchodné služby,
• predaj, údržba a oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru
• predaj a údržba predmetov osobnej spotreby a potrieb pre domácnosť

1. Hotelové a reštauračné služby:

• ubytovacie služby + strava v hoteloch
• domovy mládeže, internáty,
• centrálne vývarovne,

nepatrí sem charitatívne vydávanie stravy

1. Doprava a spoje:

• všetky druhy dopravy + pomocné a vedľajšie služby s ňou súvisiace
• prenajímanie dopravných prostriedkov s vodičom

1. Peňažníctvoa poisťovníctvo:

• banky,
• poisťovne a
• ostat. peňažné inštitúcie

1. Služby v oblasti nehnuteľností:

• reklama, predaj nehnuteľností a prenajímanie
• prenájom hnuteľného majetku
• počítačové služby
• služby výskumu a vývoja
• iné obchodné služby – prieskum trhu, poradenstvo, účtovníctvo...

1. Verejná správa:

• činnosť štát. správy,
• obrana, súdnictvo, polícia,
• povinné sociálne zabezpečenie

1. Školstvo:

• predškolská výchova, základné, stredné, vysoké školy
• vzdelávanie dospelých,
• ostatné vzdelávanie (autoškoly, jazykové školy...)

1. Zdravotníctvo:

• služby pre ľudské zdravie
• doplnkové zdravotnícke služby
• charitatívne služby

1. Ostatné služby:

• čistenie odpadových vôd a nakladanie s odpadom
• podnikateľské a zamestnávateľské organizácie
• politické strany, mládežnícke združenia, cirkevné organizácie,
• rekreačné, kultúrne, športové činnosti

1. Súkromnédomácnosti:

• súkromné domácnosti
• najatý domáci personál

Oblastná štruktúra národného hospodárstva:

Kraje:

• Bratislavský,
• Nitriansky,
• Trnavský,
• Trenčiansky,
• Banskobystrický,
• Žilinský,
• Košický,
• Prešovský

Od 1.7.1996:

• 8 základných územno-správnych celkov (kraje)
• 79 okresov

Reprodukčný proces – subjekty reprodukčného procesu, výstupy

Subjekty makroekonomického (národohospodárskeho) reprodukčného procesu:

• štát,
• podniky - firmy,
• domácnosti,
• zahraničie – vonkajší subjekt (vývoz, dovoz)

Základné národohospodárske ukazovatele

Hrubý domáci produkt (HDP):

• makroekonomický ukazovateľ, ktorým meriame ekonomickú výkonnosť národného hospodárstva
• trhová produkcia všetkých tovarov a služieb vyprodukovaných za jeden rok výrobnými faktormi na území danej krajiny

HDP možno zistiť:

• spotrebnou metódou
• dôchodkovou metódou
• výrobnou metódou

1) Spotrebná metóda:

• výdavky všetkých spotrebiteľov na nákup tovarov a služieb,
• HDP bude vyjadrený v trhových cenách
• HDP = spotreba + hrubé investície + vládne výdavky + čistý export

2) Dôchodková metóda:

• meranie výkonnosti ekonomiky pomocou príjmov (dôchodkov) jednotlivých subjektov
• HDP = mzdy + čisté úroky + renty + amortizácia + nepriame dane + zisky
  • mzdy – hrubé mzdy a iné zamestnanecké príjmy,
  • čisté úroky = prijaté úroky – platené úroky
  • renty = dôchodky za pôdu
  • zisky = zisky firiem pred zdanením (=hrubé zisky)
  • amortizácia = opotrebenie majetku vyjadrené v odpisoch
  • nepriame dane = DPH, spotrebné dane

3) Výrobná metóda:

• HDP sa vypočíta spočítaním pridanej hodnoty jednotlivých výrobcov a nepriame dane
  • pridaná hodnota = rozdiel medzi tržbami a nákladmi na nákup medziproduktov

HDP rozlišujeme:

• nominálny – v bežných, trhových cenách príslušného obdobia
• reálny – v stálych cenách – zohľadňuje infláciu

Hrubý národný produkt:

• produkcia tovarov a služieb vyprodukovaných národnými výrobnými faktormi (nezáleží na území ktorého štátu sa nachádzajú)

Čisté ekonomické bohatstvo:

• hrubý domáci produkt +
• produkcia tieňovej ekonomiky +
• hodnota voľného času +
• produkcia domácej výroby –
• náklady zo škôd na životnom prostredí –
• výdavky na zdravotnú starostlivosť –
• náklady na ochranu životného prostredia

Index rozvoja človeka:

• slúži na porovnanie ekonomickej úrovne jednotlivých krajín sveta

• reálny ročný HDP na obyvateľa v USD
• percentuálna gramotnosť dospelého obyvateľa
• priemerná dĺžka života obyvateľstva

Externality:

• vedľajšie efekty fungovania trhu, vedľajšie efekty výroby, alebo spotreby
• pozitívne – ak subjekt dosiahne výhodu ktorú nehradí
• negatívne – prejavujú sa ako dodatočné náklady jedného subjektu z dôvodu ekonomickej aktivity iného

Porovnanie spotrebnej a dôchodkovej metódy výpočtu HDP

Nezamestnanosť – miera nezamestnanosti, inflácia – miera inflácie

Nezamestnanosť- časť práceschopného obyvateľstva je nezamestnaná.

Miera nezamestnanosti – počet nezamestnaných / počet pracovných síl (*100)

Pracovné sily – zamestnaní (v pracovnom pomere) + nezamestnaní

Obyvateľstvo mimo pracovných síl (cca 40 % obyvateľov krajiny):

•  študujúca mládež,
•  dôchodcova,
•  tí, čo sa nezaujímajú o prácu

Príčiny nezamestnanosti:

• strata zamestnania z dôvodu štrukturálnych alebo organizačných zmien
• nemožnosť návratu do zamestnania (po predĺžení materskej)
• zmena bydliska–strata pracovnej príležitosti
• nemožnosť nájsť si primeranú prácu (absolventi)
• dobrovoľná nezamestnanosť
• nezáujem pracovať

Inflácia:

• makroekonomický jav, pri ktorom ceny z roka na rok rastú
• zvyšovanie množstva peňazí v obehu, čím sa zvyšuje aj celková (všeobecná) cenová hladina
• mierna, cválajúca, hyperinflácia

Inflácia – je makroekonomický jav, ktorý sa prejavuje rastom cenovej hladiny tovarov a služieb a zároveň trvalým znižovaním kúpnej sily peňazí. Na meranie inflácie sa používajú cenové indexy, ktoré porovnávajú úroveň cien tovarov v dvoch porovnávaných obdobiach.

Príčiny inflácie: tlak odborov na zvyšovanie miezd, deficit štátneho rozpočtu, rast štátneho dlhu, tempo rastu množstva peňazí v obehu je väčšie ako tempo rastu HDP, rast ceny ropy na svetových trhoch, drahé vstupy do výroby...

Infláciu meriame pomocou ukazovateľa miera inflácie:

Cenová hladina meraná Cenová hladina meraná

ISC v danom roku - ISC v minulom roku

Miera inflácie v % = ^{___________________________________________________________________________}

Cenová hladina meraná

ISC v minulom roku

Druhy inflácie:

1. Podľa príčin vzniku:
2. a) dopytovú – keď rast cien je spôsobený nadmerným dopytom,
   b) nákladovú - keď rast cien je spôsobený zvyšovaním cien vstupov, materiálov, surovín,

energie....

1. Podľa intenzity:
2. a) miernu – ktorá je charakterizovaná ako jednociferné ročné tempo rastu cenovej hladiny (do

9 %), ľudia v tomto prípade ešte dôverujú peniazom.

1. b) cválajúca – ide už o dvoj – trojcifernú (od 10 % do 999 %) infláciu, ktorá spôsobuje značné ťažkosti v peňažnom obehu. Peniaze strácajú svoju hodnotu veľmi rýchlo, ľudia nedržia väčšie množstvo peňazí, kupujú nehnuteľnosti, zlato,.... Vznikajú ekonomické poruchy (výroba), ale ekonomický život ešte funguje.
2. c) hyperinflácia – ide o štvor – viaccifernú infláciu, ktorá znamená rozpad peňažného obehu a hospodárskych väzieb. Ceny rastú obrovským tempom, často dokonca chaoticky. Hospodárstvo sa naturalizuje, začínajú sa vymieňať tovary za tovary ako v dávnej minulosti (je to stav kde je vojna, alebo vzniká chaos).
3. Z hľadiska viditeľnosti (prejavu):
4. a) otvorená – ak je ekonomická nerovnováha spojená s rastom cien, hovoríme aj o viditeľnej inflácii.
5. b) skrytá – ktorá sa prejavuje najmä nerealizovaným dopytom (spotrebitelia majú peniaze, ale nemajú ich kde a za čo minúť – nie sú tovary, alebo cena tovaru sa nemení, mení sa veľkosť, váha, napr. chlieb minulý rok stal toľko ako tento rok, ale jeho váha sa znížila, 1 € platíme nie za 1 kg chleba ale za 900 g).
6. c) blokovaná (potlačená) - je regulovaná štátom, liečená opatreniami štátu, zastaví sa rast cenovej hladiny

1. Podľa očakávania:
2. a) očakávaná (anticipovaná) – je to inflácia, ktorá sa predvída, obyvateľstvo ju očakáva a prispôsobuje sa jej. Nemusí spôsobiť vážnejšie poruchy.
3. b) neočakávaná (neanticipovaná) – hovoríme o nej vtedy, keď sa inflácia vyvíja veľmi nerovnomerne, nedá sa predvídať. Obyvateľstvo sa na jej dôsledky nemôže pripraviť.
4. Podľa proporcionality:
5. a) proporcionálna – v reálnom živote neexistuje, ceny a mzdy rastú rovnakým tempom, v ekonomike sa nič mimoriadne nedeje
6. b) neproporcionálna – reálna, tradičná inflácia keď rastú ceny, mzdy nie ...

Dôsledky inflácie – ovplyvňuje všetky sféry ekonomického života a vyvolávajú sociálne napätie:

• Inflácia postihuje skupiny so stálymi príjmami štátnych zamestnancov, dôchodcov, výška ich príjmov sa nemení, kúpyschopnosť klesá, riešením je valorizácia príjmov
• Inflácia znehodnocuje vklady napr. ak je miera inflácie 9 % a úroková sadzba z vkladov 5 %, potom hodnota reálneho vkladu reálne klesne o 4 %
• Inflácia postihuje veriteľov, veritelia pri inflácii strácajú
• Inflácia nahráva dlžníkom, lebo vracajú veriteľom menšie čiastky peňazí
• Inflácia mení štruktúru spotreby, rastú výdavky na životne dôležité potreby a klesajú výdavky na predmety dlhodobej spotreby
• Inflácia nepostihuje vlastníkov nehnuteľností, cena nehnuteľností rastie

Na odstránenie inflácie sa používa reštriktívna hospodárska politika.

Deflácia je opačný jav inflácie, je tiež prejavom ekonomickej nerovnováhy v krajine, jej vonkajším prejavom je pokles cenovej hladiny, vyskytuje sa veľmi zriedkavo