Trhový systém a makroekonomické ukazovatele

Trhový systém a makroekonomické ukazovatele

NÁRODNÉ HOSPODÁRSTVO

- historicky vzniknutá sústava hospodárskych subjektov a eko vzťahov medzi nimi, ktoré sú pospájané do relatívne stabilného celku na území určitej krajiny

CIELE A ÚROVEŇ NH

Ciele:

1. uspokojovanie materiálnych a duchovných potrieb členov spoločenstva – snahou je z jestvujúcich zdrojov dosiahnuť max. efekt
2. prekonanie živelnosti trhu – na základe vplyvu ponuky a dopytu sa formuje vzťah medzi výrobou a spotrebou
3. spôsob privlastňovania vytvorených hodnôt – formy vlastníctva – súkromné, štátne, družstevné, komunálne

Úroveň NH: - ukazovateľ, ktorým sa meria výkonnosť eko a vyjadruje akou mierou je NH schopné uspokojovať potreby členov spoločnosti, meria sa prostredníctvom makroek. ukazovateľov na 1 obyv. – HDP, národný dôchodok

Výkonnosť eko sa meria na základe fungovanie vzťahov medzi jednotl. sektormi a vypočíta sa podľa makroekonom. ukazovateľov. To, čo sa v eko za rok vyrobí sa môže merať:

• tokom T a S – výdavková metóda
• tokom príjmov – príjmová metóda
• metódou pridaných hodnôt – nepresná, nepoužíva sa

SUBJEKTY NH A VZŤAHY MEDZI NIMI

1. VÝROBNÝ – zabezpečuje T a S
2. SPOLOČENSKÝ (neziskový) – zabezpečuje politické, kultúrne, výchovné, zdravotné a sociálne funkcie
3. VLÁDNY – koordinácia a proporcionalita vývoja
4. FINANČNÝ – sprostredkúva znovurozdeľovanie hodnôt, financovanie (banky, sporiteľne)
5. RODINNÝ (domácnosti) – formuje spotrebu, poskytuje prácu

Vzťahy: 1. HODNOTOVÉ (ekvivalentné) – dane, mzdy

1. DôCHODKOVÉ – sociálne dávky, podpory
2. REGULAČNÉ – štát reguluje, kontroluje, plánuje, koordinuje eko prostr. hosp. politiky
3. FINANČNÉ – úspory a ich použitie na dotácie a úvery

ŠTRUKTÚRA NH

1. ODVETVOVÁ – výrobné odvetvia – priemysel, poľnohospodárstvo, lesníctvo, stavebníctvo, služby výrobného char.

nevýrobné odvetvia – školstvo, kultúra, zdravotníctvo, veda, obrana

1. SEKTOROVÁ – primárny sektor (prvovýroba, ťažba, rybolov), sekundárny sektor (spracovateľský priem., potr., textilný), terciálny (služby pre výrobu aj obyvateľstvo – osobná doprava, veda a výskum – vynájdená a už sa aplikuje), kvarciálny (veda, výskum – základná veda)

TYPY HOSPODÁRSTVA

Každá ekonomika rieši 3 ekonomické problémy:

1. Čo vyrábať? – aké T a S vyrábať, aby toto rozhodnutie zodpovedalo optimálnym výr. možnostiam a súč. potrebám spoločnosti
2. Ako vyrábať? – aké výrobné technológie použiť, aby sa vynaložili min. N a dosiahol max. zisk
3. Pre koho vyrábať? – kto bude mať úžitok z vyrobených statkov a služieb

3 otázky sú spoločné pre všetky ekonomiky, ale každá ich rieši rôzne, preto 4 typy:

1. Primitívna – o 3 otázkach rozhodujú zvyky a tradície, ktoré prechádzajú z generácie na generáciu. Niekedy sú tradície schopné zabezpečiť zákl. funkciu eko, niekedy nie a sú neproduktívne
2. Príkazová – vláda rozhoduje o výrobe, rozdeľovaní a spotrebe, vyrobená produkcia sa delí bez dostatoč. využitia cien a trhu

– najhorší variant je systém s centrálnym rozhodovaním – zostavujú sa nereálne plány a výrobné kvóty a spotreba – tieto systémy neumožňujú zabezpečiť efekt. využitie výr. zdrojov a riešiť eko problémy

1. Trhová – riešenie otázok je zabezpečené pomocou systému cien, trhov, stimulácie a odmien. Firmy vyrábajú T, ktoré prinášajú zisk, pri výrobe používajú technológie s min. N a o spotrebe rozhodujú ľudia tým, čo si kúpia. Tento systém môže existovať iba pri dokonalej konkurencii
2. Zmiešaná – s prvkami trhu, príkazov a zvykov. Štát vydáva zákony pre eko život a väčšina rozhodnutí sa realizuje na trhu, kde sa určuje cena a množstvo T a S.

TRHOVÝ MECHANIZMUS

- je založený na neúmyselnej koordinácií výrobcov a spotrebiteľov prostredníctvom cien a trhov, podmienky fungovania:

1. existencia tovarovej výroby
2. deľba práce
3. samostatne hospodáriace subjekty

- každá T a S má svoju cenu a hlavné rozhodnutie o cene a množstve tovarov sa uskutočňuje na trhu

- tvoria ho 3 procesy: proces tvorby ponuky, dopytu, cien

- neustálym prispôsobovaním sa K a P prostr. trhu, ponuky, dopytu a cien sa tu riešia 3 eko otázky

trh – miesto, kde sa stretávajú K a P a kde si vymieňajú T a S za peniaze, typy:

1. PODĽA MIESTA – miestny, národný, európsky (kontinentálny), celosvetový
2. PODĽA POČTU PREDANÝCH T a S – čiastkový (1 druh), agregátny
3. PODĽA PREDMETU KÚPY A PREDAJA – trh výrobných faktorov (práca, pôda, kapitál), trh spotrebných predmetov (T a S), finančný
4. PODĽA ORGANIZOVANOSTI – formálne organizovaný (trhovisko, obchod), organizovaný (burza)

Subjekty trhu:

• Spotrebiteľ – jednotlivec, domácnosť, ktorí nadobúdajú T a S na konečnú spotrebu, na trhu nakupujú T a S a predávajú výrobné faktory
• Výrobca – na trhu predáva vyrobené T a S a od domácností nakupuje výrobné faktory
• Štát – špeciálny – raz vystupuje ako výrobca, raz ako spotrebiteľ a vydáva zákony, ktorými sa ovplyvňuje trh

PROCES TVORBY DOPYTU, PONUKY A CENY

Dopyt – množstvo T a S, ktoré sú spotrebitelia ochotní kúpiť za určitú cenu, je to súhrn jednotl. rozhodnutí spotrebiteľa, faktory ovplyvňujúce dopyt:

• cena
• dôchodky spotrebiteľa
• preferencie
• substitučné tovary – nahraditeľné
• komplementárne T – ak zdražie 1 druh tovaru, tak tovar, ktorý sním súvisí sa bude menej predávať
• počet domácností a veľkosť trhu

- vzťah medzi cenou a požadovaným množstvom vyjadruje krivka dopytu – má klesajúcu tendenciu a vyjadruje že ak klesajú ceny T a S, rastie po nich dopyt, vyjadruje ochotu spotrebiteľov kúpiť za určitú cenu množstvo T a S

Ponuka – množstvo T a S, ktoré sú výrobcovia ochotní predať za určitú cenu, súhrn jednotl. rozhodnutí výrobcu, faktory:

• cena T a S
• cena výrobných faktorov
• vzťah medzi N a V – dosahovanie zisku

- vzťah medzi cenou a ponúkaným množstvom vyjadruje krivka ponuky – má stúpajúcu tendenciu a vyjadruje: s rastom cien rastie aj ponúkané množstvo T a S

spoločné faktory, ktoré ovplyvňujú ponuku a dopyt:

• ekonomické – cena T a S, výška dôchodku, cena výr. faktorov
• neekonomické – kvalita, značka, reklama, pol. situácia

Cena

Cena trhovej rovnováhy (E) – vzniká na trhu, ak cena za ktorú sú ochotní výrobcovia predať T a S sa rovná cene, za ktorú sú ochotní spotrebitelia tieto T a S kúpiť

Trhová cena – cena T a S pri aktuálnom vzťahu ponuky a dopytu na trhu

KOLOBEH MAKROEKONÓMIE

- v ekonomike sú 4 sektory: Domácnosti – nakupujú od podnikov T a S na trhu spotrebných predmetov a na trhu výr. faktorov predávajú výr. faktory.

Podniky – na trhu spotrebných predmetov predávajú T a S a na trhu výr. faktorov nakupujú (na 1 trhu im vznikajú tržby na druhom N)

Štát – špecifický, príjmy do ŠR sa tvoria z daní domácností a podnikov. Domácnostiam vypláca transferové platby a podniky dostávajú rôzne dotácie

Zahraničie – nakupuje a predáva T a S a výr. faktory – dovoz a vývoz

MAKROEKONOMICKÉ UKAZOVATELE

HDP – trhová hodnota všetkých T a S, ktoré boli vyrobené v danej ekonomike za rok výr. faktormi nachádzajúcimi sa na území danej krajiny, bez ohľadu na to, kto ich vlastní

HNP – trhová hodnota všetkých T a S, ktoré boli vyrobené v ekonomike za rok výr. faktormi, ktorých vlastníkmi sú občania príslušnej krajiny, nezáleží na tom kde žijú

ČDP (ČNP) = HDP (HNP) – amortizácia

ČEB – zaviedol sa kvôli kritike HDP, lebo v eko existujú T a S, ktoré neprechádzajú trhom a HDP ich nezahŕňa, sú to:

• tieňová eko – LEGÁLNE ČINNOSTI – príjmy, ktoré sa v plnej výške nepriznali za účely zdanenia (fušky) NELEGÁLNE – nežiadúce, nebezpečné javy – drogy, zbrane
• voľný čas – poskytuje priestor na regeneráciu prac. sily, poskytuje rovnaké psychické uspokojenie ak T a S
• nepeňažná produkcia – svojpomocné aktivity vykonávané v domácnosti bezúplatne alebo za protislužbu
• škody na ŽP, ktoré vznikajú eko činnosťou – znečistenie pôdy, vody, ovzdušia a majetku a majú negatívny vplyv na zdravie obyvateľstva a tiež opatrenia, ktoré majú zabrániť ďalšiemu znečisteniu

Výpočet ČEB: HDP + tieň. eko + voľný čas + dom. nepeňaž. produkcia – škody na ŽP – výdavky na opatrenia pri ďalšom znečistení – výdavky na zdrav. starostlivosť pred následkami znečisteného ŽP

Príklad:

Vypočítajte výšku HDP a ČDP dôchodkovou a výdavkovou metódou

Výdavková – výdavky spotrebiteľov na nákup T a S:

1. výdavky dom. na os. spotrebu (C) – nákup predmetov krátkodobej spotreby, dlhodobej spotreby, služby vš. druhu
2. hrubé domáce investície (I) – obytné domy, investície do fixného výr. kapitálu (haly, zariadenia), investície do zásob
3. výdavky štátu (G) – na nákup T a S, štátne investície
4. čistý export (Ex-Im) – rozdiel medzi vývozom a dovozom

HDP = C + I+G + (Ex-Im)

Dôchodková – príjmy domácností za rok, ktoré plynú z vlastníctva výr. faktorov

nár. dôchodok – HPD vypočítaný dôchodkovou metódou, súhrn vš. príjmov domácností za rok bez ohľadu na to, či tieto príjmy naozaj dostali, zahŕňa:

1. mzdy a platy – zc
2. renta – z prenájmu pôdy ako výr. faktoru
3. čisté úroky – rozdiel medzi 662 a 562
4. nepriame dane – DPH, spotrebné
5. amortizácia – odpisy v cene výrobkov
6. dôchodky podnikateľov – ktorí nie sú zapísaní v OR, príjmy slobodných povolaní, firmy 1 majiteľa
7. zisky korporácií pred zdaň. – určené na dividendy a daň zo zisku
8. vykázaný zisk – rozdiel medzi V a N, zdanený zisk
9. dôchodok – príjmy domácností, ktoré skutočne dostanú za rok, veľkú časť tvoria príjmy z výr. faktorov, 2. časť sú TRANSFEROVÉ PLATBY (výška vyplýva zo zákona)

OD = nár. dôchodok + transferové platby – platby do fondov soc. zabezp. (13,4%) – daň zo zisku korporácií – nerozdelený zisk

Disp. dôchodok = OD – daň z príjmu