Manažment definícia

Manažment

slovo manažment je odvodené z angl.slova „to manage“ -viesť, radiť, vznikol v 19.st v USA

Definícia: je to umenie riadiť P čin. al. umenie dosahovať stanovené ciele P, Má 2 podoby:

1.Inštitucionálna: kladie dôraz na manažérov P, jednotlivé vnútropodn. útvary a vedúcich oddelení (kto riadi?)

2.Funkčnú: kladie dôraz na proces riadenia P, prostredn. rôznych prístupov, metód a techník riadenia (ako riadi?)

Manažérske funkcie: základné úlohy pre činnosť manažérov

1.Plánovanie: proces stanovenia cieľov v P, prostriedkov a spôsobov na ich dosiahnutie

Delenie: dlhodobé nad 5r, strednodobé 2-4r a krátkodobé do 1r

Prostriedky na dosiahnutie cieľov: musia byť vzájomne vyvážené: pracovné (manažéri, vedúci útvarov, robotníci), materiálové (M, suroviny, polovýr), kapacitné (stroje, zariadenia), finančné (zisk, úver, kapitál)

2.Organizovanie: zahŕňa tvorbu organizácie, v kt. ľudia vedia čo, kde, kedy majú robiť, za akú odmenu, kto ich riadi, kto s kým spolupracuje, aké majú práva a povinnosti

K O patrí: 1.tvorba hierarch. vzťahov: najvyšší stupeň riadenia, je zameraný na koncepčné a strategické ciele P 2.tvorba združených efektov: táto tvorba sa dosiahne deľbou práce a motivácie

3.Vedenie: jadro riadenia, proces rozhodovania, vedenie = organizovanie, najdôležit. funkcia, závisí od schopností manažéra a kvalít kolektívu, O v manažmente vytvára organizáciu, hierarch. vzťahy, stabilita, synergické efekty

Organizácia: nahrádza chaos poriadkom, živelnosť cieľavedomosťou, neurčitosť určitosťou a informovanosťou

Hierarchické vzťahy: rôzne stupne riadenia, vzťahy nadradenosti a podradenosti

Stabilita: prvky rovnovážnosti, pevnosti a zotrvačnosti

Synergické efekty: vyplývajú zo zapojenia viacerých činiteľov, deľby práce a spolupráce

Kontrola: proces hodnotenia javov al. čin. v riadenom P

Fázy: zisťovanie skut. stavu, porovnávanie skut. stavu s plánovaným, zistenie príp. odchýlok a ich príčin, prijímanie záverov pre rozhodovanie

Druhy: 1.predbežná: kontrola reálnosti plánov, pripravenosti P

2.priebežná: kontrola priebežného plnenia plánu (mesačná štvrťročná..)

3.výsledková: kontrola konečných výsledkov, informácie pre vedenie podniku

Systémy manažmentu:americký, japonský, európsky

Americký manažment: zahŕňa niekoľko prístupov k riadeniu:

1.psychologicko-soc. prístup:A.Maslow: vytvoril koncepciu ľudských vzťahov, kde človeka chápe ako psychol. organizmus a snaží sa uspokojiť jeho potreby (spol., kult., sebarealizácie, sociálne, fyziologické)

2.pragmatický prístup:P.Drucker: tvrdil, že správny manažér musí zosúladiť funkcie riadenia podľa cieľov a s tým zosúladiť aj odmeňovanie

Japonský manažment: hl. predstaviteľ Chung: uprednostňuje spolurozhodovanie v P

-tvrdí, že vedúci má osobnou autoritou získať ľudí pre plnenie úloh, 3 základné tradičné znaky:

Celoživotné zamestnanie: celoživ. prac. pomer pracovníka v priebehu produktívneho veku u 1 ZMĽ

Odmeňovanie a služobný postup: podľa jap. tradície odmeňovanie vo firmách bezprostredne súvisí s vekom pracovníka- rozhodujúcim kritériom výšky zárobku pracovníka služobný vek

Postavenie odborov: odbory sú organizované vertikálnom princípe -sú org. na fir. báze, zahŕňajú všetkých ZAM bez ohľadu na profesiu

Európsky manažment: hl. predstaviteľ je Kurt Nágel. Jeho dielo je 6 kľúčov k úspešnosti P: stratégia P, štýl riadenia, ľudské zdroje, informačné systémy, orientácia na zákazníka, organizácia riadenia

Druhy rozhodovacích procesov:rozhodovacie čin., kt. odhaľujú a analyzujú problém, stanovujú možné varianty riešenia a podľa zvolených kritérií vyberá najvhodnejší spôsob riešenia problému

Rozhodovací proces: 1.existuje možnosť výberu -máme možnosť vybrať si z niekoľkých variantov

2.výber je cieľavedomý -zameriava na jeden alebo niekoľko cieľov

3.výber riešenia sa robí podľa určitých kritérií čomu zodpovedá aj výber prostriedkov na dosiahnutie cieľov

Druhy rozhodovacích prostriedkov: v podmienkach istoty, rizika, neurčitosti

1.V podmienkach istoty: ten, kto rozhoduje pozná všetky 3 dôležité podmienky rozhodovania:

Alternatívy riešenia: možnosti, kt. môžu nastaviť a z nich vyberá najhodnejšiu

Možné stavy okolia: stavy, kt. môžu nastaviť a ovplyvniť výber riešenia

Účinky jednotlivých alternatív pri rôznych stavoch okolia

2.V podmienkach rizika: uskutočňuje sa, keď poznáme možné alternatívy, ich účinky, ale nevieme aký stav okolia skutočne nastane. Rozhodujeme sa vtedy na základe pravdepodobn. výskytu každého z možných stavov okolia

-v podmienkach rizika sa rozhodujú manažéri. napr. zostavuje plán na nasledujúce plánovacie obdobie

3.V podmienkach neurčitosti: kto rozhoduje nemá k dispozícii žiadne info, a vtedy sa rozhoduje, že buď stanovíme nejakú pravdepodobnosť sami subjektívnym spôsobom al. pravdepodobnosti určia experti na zák. odb. posudku a ďalej sa postupuje v rozhodovaní ako za podmienok rizika