Riadenie aktív a pasív

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: tomasik (18)
Typ práce: Maturita
Dátum: 21.03.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 964 slov
Počet zobrazení: 901
Tlačení: 68
Uložení: 66

Riadenie aktív a pasív

  • Súvaha KB:

Súvaha – podáva informácie o tom, aká je štruktúra majetku banky na jednej strane a z akých zdrojov sa na druhej strane tento majetok financuje

Majetok – aktíva – ukazuje ľavú stranu súvahy. Znázorňuje použitie zdrojov, teda kam banka peniaze vkladá.

Zdroje financovania – ukazuje pravú stranu súvahy. Zahŕňajú cudzie zdroje (záväzky) a vlastné zdroje (kapitál).

Každá súvaha musí byť účtovne vyrovnaná:

A = P

  • Aktíva banky:
  • Predstavujú všetok majetok banky

Tvoria ich 2 základné skupiny:

  1. Vlastný majetok:
  • Hotovosť (býva zvykom, že banky na celom svete uvádzajú na prvom mieste v súvahe stav hotovosti v pokladnici. Chcú tým zvýrazniť svoju schopnosť okamžite vyplatiť vkladateľom ich vklady)
  • Nakúpené akcie (sú to akcie vybraných spoločností, investované do ZI vlastných cérskych spoločností do búrz CP)
  • Prevádzkové bankové budovy, zariadenia, pozemky.
  1. Pohľadávky:
  • Tvoria väčšiu časť aktív
  • Sú to najmä poskytnuté úvery
  • Sú to vklady v CB a v KB
  • Pasíva banky:
  • Prestavujú zdroje krytia bankových obchodov

Tvoria ich 2 základné skupiny:

  1. Vlastní zdroje:
  • Základné imanie – to sú vydané a plne splatné akcie
  • Rezervy – povinné zo zákona, zo zisku po zdanení, z nákladov na krytie strát, z úverov a pôžičiek
  • Nerozdelený zisk
  1. Cudzie zdroje:
  • Prijaté peňažné prostriedky, ktoré banka dlhuje (záväzky banky)
  • V súvahe sa členia:
  1. Podľa charakteru vkladateľa (štát, emisné banky)
  2. Podľa druhu vkladu z časového hľadiska (termínované a netermínované).
  • Bankové operácie:

Bankové operácie sú jednotlivé činnosti, ktoré banky vykonávajú pre svojich klientov

BO rozdeľujeme:

  1. Pasívne BO: KB prostredníctvom nich získavajú zdroje predovšetkým cudzie, opodstatnenú časť kapitálu banky. Dôležitá je cena zdrojov – je základnou zložkou bankových nákladov. Čím drahšie zdroje banka získa, tým nevýhodnejšiu má podnikateľskú pozíciu na trhu. Dôležitá je aj štruktúra zdrojov, najvýhodnejšie sú pre banku dlhodobé a strednodobé, hoci sú drahšie, banka ich môže dlhodobo využiť, to jej prináša väčšie výnosy.
  2. Aktívne BO: sú podnikateľskou činnosťou KB, od nich závisí úspešnosť banky na trhu. Sú zdroje výnosov a tým aj zisku KB. Zdrojom zisku sú najmä: úrokové rozdiely, kurzové rozdiely.
  • Náklady, výnosy a zisk banky:
  • Cieľom činnosti KB je produkovať zisk, inak jej vlastníci umiestnia svoj kapitál v iných odvetviach.

Výnosy KB – prijaté úroky, prijaté poplatky a provízie, výnosy z CP, devízové operácie, ostatné príjmy

  • Štruktúra výnosov je v každej banke iná, záleží od zamerania banky

Náklady KB – platené úroky, osobné náklady, náklady z CP, všeobecné prevádzkové náklady, náklady na devízové operácie

Čistý úrokový výnos – rozdiel medzi platenými a prijatými úrokmi

Úrokové rozpätie – rozdiel medzi priemernou úrokovou sadzbou úverov a priemernou úrokovou sadzbou z vkladov.

Hospodársky výsledok banky – rozdiel medzi V a N

  • Základné ciele bankového podnikania:
  • Základným cieľom bankového podnikania je dosahovanie zisku z dlhodobého hľadiska
  • Je to základná existenčná podmienka banky, je to podmienka na udržanie konkurencie schopnosti banky.
  • Ďalším cieľom je: Banková stabilita
  • Je to zabezpečenie (zaistenie) bezpečnosti pre vkladateľov aj akcionárov banky
  • Na hodnotenie bankových cieľov sa využívajú tieto ukazovatele:
  1. Rentabilita (ziskovosť): vyjadruje schopnosť banky dosahovať zisk, je to také hospodárenie banky, pri ktorom výnosy z bankového podnikania prevyšujú náklady naň. Často sa využíva ukazovateľ ROE – rentabilita vlastného kapitálu – čistý zisk/vlastný kapitál. Vyjadruje mieru návratnosti vlastného kapitálu banky
  2. Likvidita banky: je schopnosť banky dodržať zmluvné záväzky v termíne ich splatnosti. Je to platobná schopnosť banky. Likvidita aktíva – je schopnosť rýchlo a bez strát sa zmeniť na hotovosť. Hotovosť je najuniverzálnejší druh aktíva, kt. môže dlžník okamžite vyplatiť záväzok voči veriteľovi. Schopnosť plniť svoje záväzky je pre banku životne dôležitá, ak ju stratí, stráca dôveru verejnosti a nastáva koniec banky. Príčinou problémov z likviditou je nezosúladenie splatnosti záväzkov a pohľadávok, príliš riskantné vedenie obchodov a zlý odhad situácie. Na druhej strane keby banka držala všetky prijaté vklady v hotovosti alebo ich vkladala v inej banke, bola by trezor a nie banka.

Likvidita – je existenčný problém, ak sa nezvládne v jednej banke, môže vyústiť do reťazového bankrotu viacerých bánk a následného kolapsu celého bankového systému. Na obmedzenie tohto rizika CB v jednotlivých krajinách vydávajú zákonné pravidlá na riadenie likvidity. Pre naše banky sú záväzné:

  1. Povinné minimálne rezervy – prostriedky, ktoré musí banka povinne držať na bezúročnom alebo len úročnom účte v CB
  2. Koeficient kapitálovej primeranosti – je to podiel aktív k vlastnému kapitálu banky, minimálne 8%
  • Čím vyššia likvidita, tým nižší výnos, tým nižšie riziko.
  1. Solventnosť – je platobná schopnosť banky uhrádzať so svojich bežných príjmov, prípadne aj rýchlym speňažením vlastných aktív, bežné prevádzkové záväzky. Banka môže byť solventná aj v prípade straty len krátkodobo a to tak, že investuje do likvidných aktív a ich rýchlym predajom dodrží svoje záväzky. Ak vyčerpá likvidné aktíva môže si solventnosť udržať predajom majetku, prepúšťaním zamestnancov. To všetko však výrazne znižuje jej dôveryhodnosť k verejnosti.
  • Úrokovanie:

Úrok – je cena za získanie peňazí niekoho iného na určité obdobie alebo cena za prenechanie peňazí niekomu inému na určité obdobie. Túto sumu musí zaplatiť dlžník veriteľovi.

Úroková sadzba – úrok vyjadrený v % z hodnoty kapitálu za časové obdobie. Vyjadruje, koľko % z dlžnej sumy zaplatí dlžník za požičanie peňazí vo forme úroku.

  1. Fixná úroková sadzba – pevne stanovená na celú dobu trvania bankového obchodu
  2. Variabilná úroková sadzba – tvorí sa ako základná úroková sadzba a odchýlka.

Výšku úroku ovplyvňujú rôzne činitele:

  • Veľkosť požičanej sumy
  • Dĺžka obdobia, na kt. sú peniaze požičané
  • Periodicita vyplácania úrokov
  • Inflácia
  • Dane

Úrokové obdobie – je to doba, za ktorú sa úroky pravidelne pripisujú. Býva obvykle ročné.

Doba splatnosti – je doba, na kt. je peňažná suma uložená alebo požičaná.

Metódy určovania počtu dní:

  1. Anglická – je to skutočný počet dní v úrok. Období a skutočný počet dní v roku
  2. Francúzska – je to skutočný počet dní v úrokovom období, ale dĺžka roka 360 dní
  3. Nemecká – 30 dňový mesiac v úrokovom období a dĺžka roka 360 dní. Používa sa najčastejšie.

Typy úrokovania

Poznáme 2 základné typy úrokovania:

  1. Jednoduché – úroky sa počítajú stále z pôvodného kapitálu, nepripočítavajú sa k nim
  2. Zložené úrokovanie – úroky sa pripisujú k peňažnej sume a s ňou sa ďalej úrokujú.

Jednoduché – používa sa pri výpočte úroku v rámci jedného úrokového obdobia, nevznikajú tu úroky z úrokov. Úroky sa vyplácajú po uplynutí úrokového obdobia na kt. sa vzťahujú

U = kapitál x ročná úroková sadzba v % x doba splatnosti kapitálu v dňoch

100 x 360

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.035 s.
Zavrieť reklamu